Náš priateľ Štefan Dúc sa nedávno vrátil z legendárneho francúzskeho jazera Rainbow. Užil si nezabudnuteľnú výpravu, na ktorej ulovil množstvo krásnych rýb. Jazero Rainbow nie je ľahká voda, no napriek týmto skutočnostiam sa mu podarilo niečo úžasné! Z jeho vôd prekonal rekordného 39-kilogramov vážiaceho kapra. Ako prebiehala výprava, akým spôsobom sa na Rainbow loví a aké zážitky si odtiaľ odniesol samotný Števo, sa dozviete v našom redakčnom rozhovore...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
R: V prvom rade ti srdečne blahoželáme, uloviť takéhoto giganta sa nepodarí každý deň. Ako si sa vlastne dostal na Rainbow a čo všetko predchádzalo návšteve?
Š: Ďakujem pekne za blahoželanie a zároveň pozdravujem všetkých rybárov. Nie som z tých, čo prispievajú článkami z každej výpravy, hoci som už pochodil za rybami skoro celý svet, ale s touto rybačkou „snov“ sa s vami podeliť musím.
O jazere Rainbow som sa dozvedel asi pred šiestimi rokmi. Je to výnimočné jazero s veľkými rybami a veľmi špecifickou technikou lovu. Na podnet môjho parťáka Jožka sa mi minulý rok vnukla myšlienka dostať sa tam a keďže mám rád výzvy, nedalo mi nevyskúšať túto vodu. Tak som začal zháňať všetky možné informácie, ako sa tam dostať. To, že to nebude také jednoduché, som sa presvedčil už pri prvom pokuse, lebo telefonicky a ani prostredníctvom internetu sa tam dostať nedá, dá sa tam objednať len osobne, čo bol pre mňa dosť veľký problém. Rozhodil som siete a dozvedel som sa, že kaprári z Maďarska majú toto jazero prenajaté dvakrát do roka, tak som ich vyhľadal a dohodol termín.
R: V akom termíne ste cestovali do Francúzska?
Š: Do Francúzska sme cestovali v termíne týždeň pred Veľkonočnými sviatkami, rybačka trvala 14 dní.
R: Ako vieme, Rainbow nie je ľahká voda. Povedz nám niečo o topografii dna, ako to vyzerá pod vodou a na brehu. Aké miesto si mal pri love práve ty?
Š: Jazero vzniklo z rašelinových baní v borovicovom háji a po zatopení vďaka tomu vznikla pod vodou hotová džungľa plná prekážok, ostrovčekov, jám, kanálov a popadaných stromov a rôznych iných zákutí. Pre ryby hotový raj, no pre rybára ťažký oriešok sa s tým všetkým vysporiadať. Jazero má 20 lovných miest (každé miesto má zhruba pred sebou 5 hektárov džungle). Nám bolo pridelené miesto na ostrove, bolo to jediné miesto, ku ktorému sa nedalo prísť autom, tak sme kompletne všetky veci prevážali člnmi, bolo to síce zdĺhavé, ale nám to vôbec neprekážalo.
R: Akú stratégiu ste použili? Myslím lovné miesta a podobne.
Š: Keďže na jazere je možné chytať štyrmi prútmi na osobu a boli sme dvaja, dokopy osem prútov nám dávalo veľa možností ich čo najefektívnejšie rozložiť do rôznych hĺbok, zátok, prieplavov a ostrovčekov. V 50 % prípadov sme boli nútení použiť vodiace vidličky, a to nám umožňovalo sa dostať do rôznych prieplavov, za ostrovy a do rôznych zátok. Pri niektorých prútoch sme mali silon vo vidličkách aj v tvare písmena Z, čo bolo veľmi náročné ukladať vo vetre a hlavne v noci, kde vývoz a uloženie jedného prúta trval približne hodinu.
R: Mal si v minulosti nejakú skúsenosť s podobným typom vody, čo sa týka podvodných prekážok, a s lovom cez vodiace vidličky?
Š: Áno, už tretí rok chodím na jednu vodu na juhu Maďarska, kde sa tiež takto chytá a zvyknem tak loviť aj u nás na Zemplínskej šírave.
R: Ako prebiehal lov ešte predtým, ako sa ti podarilo chytiť rekordného lysca?
Š: Po rozložení tábora, pripravení prútov, zmapovaní dna a uctení si miestneho vodníka sa začal vytúžený lov. Prvý záber mal parťák Noro, hneď ho premenil na krásneho 12 kg šupináča. Potešilo nás, že kaprom chutí. Prvé dva dni sme mali zábery, Noro prevažne cez deň, väčšinou to boli ryby do 20 kg, ale podarilo sa mi v noci doslova „vyštrikovať“ z prekážok aj 22 kg šupináča, lebo dovtedy som mal iba jedného lieňa.
R: Na tretí deň to prišlo! Opíš nám, ako sa to udialo.
Š: Štvrtého apríla 2012 som mal svoj deň, na ktorý nikdy nezabudnem. O 7:30 ráno som mal záber na prút vyvezený na voľnú vodu k ostrovu bez prekážok. Po zaseknutí som si myslel, že to bude opäť lieň, ktorého som chytil predošlé ráno na tom istom mieste, a preto som sa rozhodol, že ho budem zdolávať z brehu. Parťákovi Norovi hlásim, že nemusí ani vstávať, že to bude niečo malé, no po pár sekundách ho predsa volám, nech prinesie pre istotu podberák, že to bude kaprík. Po zdolaní zhruba 20 m sa kaprík zmenil na kapra a už som začal uvažovať, či ho neísť zdolať z člna. No pokiaľ som sa pre to odhodlal, ryba už bola pár metrov od nášho ostrova, tak mi neostávalo nič iné, len ostať na brehu. Po prvom zazretí nám obom vyrazilo dych, spozornel som a začal som rybu opatrnejšie zdolávať, lebo až vtedy som si uvedomil, že mám na prúte niečo také, čo som ešte nikdy nemal, ale že bude rekordný, to som ešte ani netušil. Asi po 20 minútach zdolávania (čo mi miestami pripadalo, akoby som z vody ťahal skriňu) sa mi ho podarilo dostať na hladinu a Noro mi ho podobral. To, čo sa zjavilo v podberáku, nás oboch dalo na kolená so slovami „ty kokso“. Kapra sme opatrne preniesli na podložku, nastal druhý šok, keď sme kapra šli vážiť, lebo naša váha do 40 kg prestala vážiť. Tak sme museli rýchlo vysielačkou zavolať priateľov, aby nám doniesli váhu, myslím si, že to vyvolalo šok aj u nich. Najbližšie chytajúci Christian Schlott bol pri nás prvý, ten nám doniesol váhu a keď sa ručička zastavila na 39,4 kg, bol to pre mňa neopísateľný pocit. Medzitým prišli aj maďarskí kolegovia, ktorí hneď túto rybu spoznali a boli prekvapení, koľko váži. Minulý rok ju chytil jeden z nich a mala 37,6 kg a vtedy to bol maďarský rekord. Po celej ceremónii a blahoželaní sa všetci rozišli. Že ich však takto uvidíme dnes ešte raz, by ma nenapadlo, ale stalo sa! Prišli opäť gratulovať k ďalšiemu 29 kg kaprovi, ktorého som chytil ešte v ten deň popoludní. To už bol vrchol pre všetkých, lebo sme ešte nestihli vytriezvieť z toho prvého a už sa nalievalo na ďalšieho. Po začiatočnej dohode, že každého kapra nad 20 kg zdokumentujú a natočia, vôbec nepredpokladali, že k nám na ostrov budú chodiť tak často. V ďalších dňoch sa mi ešte podarilo chytiť 28 kg, 26 kg, 26 kg, 22 kg a parťák Noro 28 kg a 26 kg kapry.
R: Ako funguje na takejto vode kŕmna stratégia?
Š: Ešte pred príchodom sme o tejto vode mali informácie, že sa nezvykne veľa kŕmiť a poväčšine sa používajú malé (10 až 14 mm) boilies a tigrí orech. Túto taktiku sme držali aj my, čo nám prinášalo aj zábery. Po týždňovom pozorovaní vody sme na dvoch miestach zvolili taktiku väčšieho kŕmenia, že namiesto hrste tigráku a mini boilies sme kŕmili cca 0,5 kg boilies a 0,5 kg tigrieho orecha k jednej montáži, ktorú sme nechali vo vode aj tri dni, čo sa javilo tiež veľmi dobre.
R: Aký kŕmny podklad ste použili?
Š: Tak, ako som už spomínal, používali sme výhradne malé priemery boilies a tigrí orech a ku každej montáži PVA s method mixom tej istej príchute, akej boli boilies.
R: Čo montáže? Dá sa povedať, že „toto je tá pravá montáž na Rainbow“?
Š: Čo sa týka montáží, používali sme klasickú montáž na olovenke s odpadávacím olovom cca 200 – 300 g a na naše pomery s veľmi malými háčikmi, kde pri týždennom love háčik veľkosť 6 mi pripadal ako 3, lebo sme používali veľkosť 8 – 10.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
-red.-
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
