V pondelok bolo krásne počasie a využíval som to na chytanie bronzu. Bezvetrie, úpek a keďže som cítil, že príde nejaký kontakt, tak som sa od palíc ani nepohol. O šestnástej to prišlo! Záber, zásek a nekonečne dlhý a náročný boj zdolávania zo stromov a voľnej vody; na breh aj s úlovkom som sa dostal unavený asi po hodine preťahovania, ale mohol som sa pochváliť s ďalším osobným rekordom. Tentoraz šupíkom s hmotnosťou 29,30 kg. Dve ryby, dva krásne boje a priam neuveriteľné hmotnostné kategórie; nechcelo sa mi tomu ani veriť...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Po dvoch týždňoch práce vo firme som zrušil všetky plány na veľkonočné sviatky a vycestoval som na 5-dňovú rybačku do Maďarska, kde vládlo priam letné počasie, a ostal som bez záberu, čo mi ani nevadilo. Nejde o to, či niečo niekde chytíš, to už je iba čerešnička na torte, skôr o oddych a pohodu, ktorú nájdem hlavne na rybách. Ďalšiu výpravu som mal už od zimy naplánovanú v Rumunsku na jazere Sarulešti, nazývanom Lake Raduta, kde som mal stráviť 7 dní od 21. 5. Bola to výprava, na ktorú som sa pripravoval veľmi poctivo a dôkladne, hlavne kvôli obtiažnosti revíru a množstvu malých rýb, ktoré tam atakujú vaše nástrahy. Ale nevyšlo mi to.
Takáto ponuka už nemusela prísť
Ešte sa mi nepodarilo spamätať z rybačky v Maďarsku a už mi volal Peter, že má rezerváciu na Rainbow a kvôli pracovným povinnostiam nemôže ísť. Navrhol mi, či by som nemal čas a chuť ísť si znovu popasovať sily s touto krásnou vodou, kde žijú krásne ryby a svetové rekordy. Minulý rok som tam strávil týždeň, ale podarilo sa mi zdolať iba dve ryby s hmotnosťami 11,2 a 6 kg, čomu som bol vďačný, ale nie spokojný. Bol to pre mňa veľký zásah do plánov, či už pracovných, alebo rybárskych, lebo Radutu som musel zrušiť a vo firme si zariadiť veci ani nie po 9 dňoch na Slovensku, a pripraviť všetko tak, aby som mohol odísť na 16 dní zas na ryby. Ale na Rainbow sa nedá dostať každý deň a takáto ponuka už nemusela prísť, tak som išiel. Samozrejme, príprava nástrah na Rainbow bola neefektívna, tak som musel ani nie za týždeň pripraviť stratégiu, nástrahy a výbavu odznova. Všetko som postíhal úplne s prehľadom a ako nástrahy som si vybral Boilies Cream, z mojich tajomstiev tiež Squid a GLM zmes s arómou Kraba.
Prichádzame a zisťujeme informácie
Ako parťák išiel so mnou Radek Řehák, čo je veľmi skúsený a kvalitný kaprár, má už peknú zbierku rýb nad dvadsať kilogramov, ja som pri ňom taký začiatočník, aj keď možno nie skúsenosťami, ale úlovkami isto. Odchod sme naplánovali na štvrtok 5. mája, aby sme na miesto dorazili v piatok, keďže je to viac ako 2 000 km veľmi dlhej cesty. Tak ako sme sa dohodli, tak nám to aj vyšlo a cesta nám napodiv ubiehala výborne. Za necelých 18 hodín sa kocháme krásou jazera, popíjame pivko od „správcu“ Pascala. Ihneď sa informujeme, ako sa na jazere darí rybárom, aké úlovky pochytali v priebehu dvoch týždňov. Dozvedáme sa len chabé informácie a veľmi slabú aktivitu rýb. Neostávalo nám iné, iba dúfať, že to zlomíme a vymyslíme na tie šupinaté potvory niečo efektívne. Boli sme sa pozrieť aj na našich rezervovaných miestach, na osemnástke sedí Martin Locke, čo je jeden z mála kaprárov, ktorý chytil kapra nad 40 kg. Od neho sa dozvedáme, že ryba nejde a doteraz má chytených iba pár rýb, z ktorých najväčšia je okolo 17 kg. Ja som išiel na sedemnástku, kde mi podali tie isté informácie čo do počtu alebo veľkosti ulovených rýb. S Radkom sa dohadujeme, kde budeme loviť, ja veľmi rád sedím po pravej strane, tak si logicky vyberám sedemnástku, aj keď som vedel, že miesto s číslom 18 je strategickejšie a má omnoho lepšiu rozlohu, čo mne nevadilo, lebo od začiatku som mal jasnú predstavu o spôsobe a rozmiestnení udíc. Po prechádzke, rozhovoroch a pár pivách sme išli spať. Nevedeli sme sa dočkať druhého dňa, kedy striedame rybárov na miestach a čaká nás 14 nepretržitých a krásnych dní lovu.
Chystáme miesto a stratégiu a začíname...
Je sobota ráno. Vstávam už o siedmej a neviem sa dočkať, kedy budem môcť ísť na miesto, vyložiť veci a nahodiť. Zrazu už nerozmýšľam, čo musím spraviť v práci, čo som nestihol, ale kde to mám položiť a čo sa mi podarí za dva týždne uloviť. Sám seba sa pýtam, či sa mi podarí zlomiť tú smolu v zahraničí, a nehovorím o tom, či prekonám hranicu 20 kg. Tie pocity sú a boli úžasné. O desiatej môžeme ísť konečne na svoje miesta, začať práce na bývaní a lovných miestach. Ja som mal v hlave jasno a stratégiu danú, rozmiestnil som udice od protiľahlého brehu až pod nohy, od 1 metra hĺbky až po 9,30, čo bolo najhlbšie, ako som mohol. Jedno miesto mi udrelo hneď do očí, áno, je to čudné, že do očí, ale boli to tri stromy a pod nimi čisto pieskový strmý breh z jedného do deviatich metrov. Položil som palicu do 4 m. Rozkŕmil som dvoma hrsťami partiklu, dohodil 10 – 15 guličiek Creamu. Ideálne som to položil a pomaly bez náhlenia som sa presunul k bivaku na protiľahlý breh, spustil Back Lead, aby silon bol čo najnenápadnejší a venoval som sa ostatným udiciam a miestam. Celý deň bolo búrkové počasie, čiže prehánky a oblačno, aj napriek tomu som mal za pár hodín všetko vyvezené a pripravené miesto na bývanie. Už ostávalo iba čakať, ale nečakal som dlho.
A je to tu – obrovská radosť a prekonanie magickej hranice
Už o tretej poobede som mal prvý záber, ktorý som nepremenil, bol som z toho veľmi smutný, ale náladu mi vylepšil po hodinke amur, z môjho miesta, ktoré som si myslel, že bude to naj. Bol to prvý amur, ktorého sa mi podarilo uloviť, a aj keď som prišiel loviť kapry, spravil mi veľkú radosť. Asi po troch hodinách sa dostavil ďalší záber, ktorý som stratil v prekážkach, začal som si uvedomovať, že to bude ťažké zdolať ryby z týchto miest, ale veril som im a taktiež sebe, že prídem na to, ako na to... Po dlhom a náročnom dni som išiel spať hneď po zotmení. Ani neviem ako a bol som v ríši snov. Z nej ma prebudil parádny záber, kapor to najprv došponoval, potom povolil a keď už išiel hore, mal som udicu v rukách. Zasekol som a pomaly cúval dozadu, nech čo najskôr dostanem kapra na voľnú vodu. Podarilo sa, tak som sadol do člna a išiel mu naproti. Akonáhle som sa dostal na šokovku, už som iba udržoval čln v dostatočnej vzdialenosti od prekážok a bojoval s rybou. Cítil som, že to je niečo väčšie, tupý ťah, žiadne náhle výpady a nie a nie dostať čo iba jeden meter šokovky smerom nahor. Po dobrej pol hodinke boja a stáleho sa naťahovania o centimetre silonu sa mi podarilo rybu zahliadnuť. Za pár minút bola moja a v podberáku. Vo svetle čelovky sa mi nezdala veľká, iba akási náramne hrubá, odhad som mal okolo dvadsať kilogramov až dovtedy, kým som sa nezačal snažiť dostať rybu do člna, čo sa mi podarilo až na tretí krát. Vtedy som pochopil, že sa mi konečne podarilo uloviť veľkú rybu nad 20 kg a od šťastia som išiel zobudiť Radka, ktorý lovil o 150 metrov vyše mňa. Keď dorazil Radek s vážiacou podložkou, neveril vlastným očiam, hneď ma informoval, že to nie je 20-kilová ryba, ale isto má nad tridsať. To už som nevedel, čo od šťastia robiť. Ukľudnil ma Radek a vybral sa pre jeho váhu, keďže tá moja je iba do 25 kg. Doniesol ju a nastalo to vytúžené váženie. Tak a je to tu, navážili sme rovných 31,50 kg a prekonal som magickú hranicu, o ktorej som len sníval. Nikdy som nepomyslel, že sa mi ju podarí zlomiť. Spravili sme fotky, čo bol ďalší boj, keďže som s takou veľkou rybou ešte nemal skúsenosti, ale myslím, že sa ich pár podarilo. Kapor zabral na dve 15 mm guličky Creamu systémom panáčik. Miesto som zasypal dvoma hrsťami partiklu, jednou hrsťou peliet a hrsťou boilies. Vyviezol som a šťastný som si išiel ľahnúť do spacáku. Ráno o deviatej som sa zobudil a oslava úlovku mohla začať. V nedeľu o osemnástej som mal ďalší záber, ale vyrovnal sa mi háčik a ryba odpadla. Do pondelka sa neudialo nič.
Neuveriteľná rybačka – ani ďalšie čakanie nebolo márne
V pondelok bolo krásne počasie a využíval som to na chytanie bronzu. Bezvetrie, úpek a ja som cítil, že príde nejaký kontakt, tak som sa od palíc ani nepohol. O šestnástej to prišlo! Záber, zásek a nekonečne dlhý a náročný boj zdolávania zo stromov a voľnej vody, na breh aj s úlovkom som sa dostal unavený asi po hodine preťahovania, ale mohol som sa pochváliť s ďalším osobným rekordom, a to tentoraz šupíkom s hmotnosťou 29,30 kg. Dve ryby, dva krásne boje a priam neuveriteľné váhové kategórie, nechcelo sa mi tomu ani veriť. Urobili sme fotky, nejaké to video a šup späť do jeho živlu. Neuveriteľný pocit, ne-
uveriteľná rybačka, a to sme iba na začiatku. Večer aj noc bola pokojná, až na nutrie, ktoré ma v noci budili a kradli mi od výbavy až po nástrahy. Potvory krpaté!!! Pred svitaním pri zaháňaní nutrií som mal záber ako z učebnice. Zásek, došponovanie a odpadol. Vymenil som montáž a rýchlo potichu vyviezol. Spravil som si rannú kávu, pozorujem vodnú hladinu a píšem si poznámky a ani nie po hodine ďalší záber. Nanešťastie sa situácia opakuje. Je to veľká škoda a som z toho smutný, mením montáž a znovu potichu vyvážam. Napoludnie som zmenil jedno miesto, udicu som položil medzi prekážky do protisvahu, kde som našiel asi jeden meter čistého miesta, tam položil montáž a vlasec viedol cez konáre až na breh. Do 10 minút som dostal záber, ale ihneď kapor zašiel do prekážok a nepodarilo sa mi ho odtiaľ vymotať. Viem že je to veľa premárnených záberov, ale je to daň za tie krásne ryby, ktoré mi z tých miest chodia. Akonáhle som položil na miesto bez prekážok a žiadne neboli v blízkosti, čakanie na záber bolo márne. Do noci sa nič neudialo. Večer som počul loviť sumce a ani sa nečudujem, bolo veľmi teplo a sparno. Dokonca sa aj zle spalo...
...pokračovanie nabudúce
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
