Všetci rybári, čo sa venujú lovu sumcov, majú rovnaký sen: pokoriť hranicu 100 kilogramov. Je to aj náš sen, ktorý sme si možno splnili. Každý rok si predlžujeme sumčiarsku sezónu výletom za obrami zahraničných vôd. Túto jar sme si naplánovali týždňový výlet do Talianska na rieku Pád. Je to už naša štvrtá výprava na túto nevyspytateľnú rieku. Doteraz sme na nej neboli veľmi úspešní. Zažili sme tam 40-stupňové horúčavy aj 20-metrové plávajúce stromy...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 109
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Treba počúvať sprievodcu
Chytili sme množstvo sumcov, ale hranicu 130 cm sme neprekonali. Bolo ich mnoho, ale my sme tam boli kvôli rybám presahujúcim hranicu 2 metrov. To sa nám až do poslednej výpravy nepodarilo. Po troch neúspešných výpravách v okolí Porto Viro sme sa rozhodli skúsiť šťastie vyššie proti prúdu.
Po dlhom pátraní a zhliadnutí množstva videí a fotografií od Grupo siluro Italia sme boli rozhodnutí! Ide sa k Mantove. Na odporúčanie známych sme oslovili sprievodcov, ktorí majú sumčiarsky kemp pri obci Bagnolo San Vito. Našli sme ich na www.posiluro.sk. Po stretnutí s majiteľom a sprievodcom Ferom som vedel, že budeme v dobrých rukách. Termín rybačky padol na nedeľu 22. 4. 2012. Je to prvá výprava za sumcami, na ktorú idem len s bratom Robom. Vyrazili sme v noci, aby sme ráno boli na mieste. Prejazd rakúskymi Alpami bol mrazivý, ale príchod do kempu nás prekvapil 18 stupňami.
Pri pohľade na nádhernú rieku Pád sa v nás opäť prebudila nádej na ulovenie veľkej ryby. Po dvoch veľmi úspešných výpravách na Ebro sme si verili, že sa nám to aj tu podarí. Po rýchlom ubytovaní sme si išli na blízky kanál nachytať nástrahové ryby. Boli to veľmi pekné 20 cm karasy. Čln nám spustili žeriavom na vodu a my sme boli pripravení na zahájenie rybačky. Veľmi ochotný Fero nás previedol na svojom člne NITRO po okolitých vodách a ukázal nám nádherné miesta. Vždy, keď navštívime novú lokalitu, berieme si sprievodcu. Ten nám ušetrí dva až tri dni blúdenia a hľadania dobrých lovných miest. Zásada úspešnej rybačky je počúvať sprievodcu! Ako hovorí moja manželka: „nebuď múdrejší ako návod na použitie“.
A môže sa začať lov
Výber lovného miesta pre prvú noc ovplyvnil silný vietor, a preto sme sa rozhodli pre prítok Pádu, kde bolo pekné zátišie. Pomaly tečúca rieka mi svojou šírkou a okolím pripomína Malý Dunaj. Popadané stromy vo vode, strmé podmyté brehy sú ideálnym miestom pre náš spôsob rybolovu. Pri prejazde prítokom nás veľmi prekvapila plná hladina skáčucich cípalov (Cípal hlavatý). Išli do trenia a to nenechalo sumce na pokoji. Bolo veľkým zážitkom vidieť takto loviť sumce. Prinútilo nás to vyskúšať prívlač s veľkými voblermi. Po dvoch neúspešných hodinách prívlače nás to prešlo. Prejazd týmto úsekom bol nebezpečný, ryby skákali až do člna. Po nájdení pekného miesta na nočný lov sme sa priviazali o jeden spadnutý strom asi tri metre od brehu. Bola tam ideálna 3,5-metrová hĺbka. Tej noci sme mali tri zábery. Prvý bol hneď pri spustení prvých udíc. Záber prišiel dva metre za člnom. Plavák sa prudko ponoril a Robo sekol. Ryba už pri záseku bola v potopenom strome, odkiaľ sa nám ju nepodarilo dostať. Ďalšie dva zábery som mal ja. Prvý som nepremenil a druhý bol sumec okolo 130 cm, ktorého som odopol pri člne. Na prvú noc to nebolo zlé a už sa tešíme na ďalšiu. Nasledujúce dve noci v dôsledku zmeny počasia sme bez záberu, a tak sa rozhodujeme, že si oddýchneme na izbe. Na tejto výprave sme na izbe spali len túto noc. Oddýchnutí a po dobrom obede v miestnej reštaurácii sme boli pripravení na ďalšie rybárske noci.
A tú noc to aj prišlo!
Podobne ako prvú noc sme sa priviazali o strom a spustili plaváky za čln. Noc bola oveľa tichšia ako tie predchádzajúce. Sumce tak nelovili a cípaly sa presunuli vyššie. Sedíme v člne a vychutnávame si teplý večer pri poskakujúcich plavákoch so svietiacimi špičkami. Sú to nádherné okamžiky rybačky. Štebotanie vtákov, hviezdy na oblohe a do toho rapčanie brzdy navijaka. Prišiel taký razantný záber, že sme si ho nevšimli a upozornila nás až cievka navijaka. Zasekávam. Hneď po záseku a po prvých silných výpadoch ryby som si istý, že ide o väčšiu rybu. Našťastie sumec nemal snahu sa zamotať do stromov, ale snažil sa dostať do koryta. Po 10-minútovom boji dostávam sumca k člnu a hneď vieme, že ide o nášho najväčšieho sumca z Talianska. Odhadujem ho na 2 metre. Priväzujeme sumca na blízky strom a plní adrenalínu sa vraciame na naše lovné miesto. Po takomto rozruchu tam nečakáme tak skoro ďalší záber, ale sme veľmi spokojní. Púšťame plaváky za čln a prichádza na rad cigaretka. Nie sme fajčiari, ale po úspešnom boji na znak víťazstva si ju zapaľujeme.
Že by konečne náš rekord?
Začína svitať, je asi 5 hodín a obaja sa na člne budíme na poskakovanie najbližšieho plaváka. Pri vábení s nastraženým karasom sme si všimli, ako sa karas správa, keď sa pod ním dvíha sumec. Rozkmitá sa špička a karas sa pokúša sumcovi uplávať. A to sa deje práve teraz. Karas maká o život a my to sledujeme so zatajeným dychom a dúfame, že ten boj prehrá. A je to tu! Tristogramový plavák mizne rýchlo pod hladinou. Robovu udicu vyberám z držiaka a podávam mu ju. Po veľkom nádychu a dopnutí šnúry silno zasekáva. Vzápätí prichádza neuveriteľný ťah ryby. Vieme, že máme na udici obrovskú rybu. Na člne máme nahodené ďalšie udice a sme priviazaní o strom. Plaváky púšťam dolu prúdom, aby sme ich nedomotali. A teraz rozmýšľam, čo mám robiť. Špic člna máme priviazaný o spadnutý strom a vzadu je spustená kotva, aby nás netočilo. Pozerám na brata a ten drží rybu zo všetkých síl pri člne. Pýtam sa ho, čo mám robiť... keď sa odkotvíme, je riziko, že nás sumec bude ťahať do nejakej prekážky a stratíme ho. Druhá možnosť je, že ostaneme priviazaný a udržíme ho pri člne.
Chytáme na udice WFT NEVER CRACK navrhnuté Jakubom Vágnerom a šnúra WFT KG STRONG na 67 kg nás ešte nesklamala. Ostáva nám len dobrzdiť navijak, dať poriadne zabrať udici a skúsiť, či je naozaj NEVER CRACK (nezlomiteľná).
Také monštrum sme ešte nevideli...
Zdolávanie bolo veľmi dramatické, ryba sa metala na všetky strany a miestami podplávala čln na druhú stranu. Pri tejto fáze zdolávania mala udica až neuveriteľnú U akciu. Iné udice by sa už pri takom ohybe zlámali. Vďaka sklolaminátovej špičke udica vydržala všetko. Ja som sa len prizeral na súboj a zachytával fotoaparátom krásne okamihy zdolávania. V niektorých momentoch som si myslel, že to už udica nemôže vydržať. Dvadsaťminútový boj nechal následky na oboch. Vysilenému Robovi sa podarilo dostať sumca na hladinu. Také monštrum sme do tej chvíle ešte nevideli. Máme zdolaných veľa sumcov nad dva metre, ale tento je obrovský.
Na prvý pohľad sme si boli istí, že sme si prekonali minuloročný osobák z Ebra – 222 cm. Rybu sme najskôr vyviazali o strom, ale keď sme vytiahli všetky udice a pobalili sa, boli sme veľmi zvedaví, koľko ten obor meria. Brehy boli zarastené a strmé, jediná možnosť, ako sumca zmerať, bolo vytiahnuť ho do člna. Nechceli sme sumca trápiť, ale bolo tu riziko, že keď ho vyviažeme a vrátime sa do kempu, niekto nám ho odviaže a nebudeme vedieť ani koľko meral. Pár sumcov som už do člna dostal, ale toto bolo aj na mojich 90 kg veľa. Spodnú čeľusť mal takú širokú, že sa nedal dobre držať. Ťahali sme do člna dvaja a dávali sme veľký pozor, aby sme mu neublížili. Život sumca bol pre nás prvoradý! Po vtiahnutí sumca do člna sme zistili, že máme malý čln. Obrovská hlava sumca a veľké brucho sa nám nezmestili medzi konzolu riadenia a bok člna. Museli sme ho otočiť, aby sa dal zmerať. Až v člne sme si uvedomili, akého velikána sme ulovili. Po premeraní sme nechceli veriť – 237 cm – náš nový „osobák“! Spokojní sme sa vrátili späť do kempu. Jediná nevýhoda, keď ideme len dvaja na ryby, že nemáme žiadne spoločné fotky s ulovenými rybami. Tento problém nám hneď rieši Fero s Emilom, ktorí sa veľmi ochotne ponúkli.
Ide sa fotiť!
Sumce sme pomaly vo vode presunuli na piesočnú pláž. Najprv prichádza na rad sumec 204 cm. Robíme pár fotiek a po pustení prichádza na rad náš „osobák“. Veľký sumec po vyčerpávajúcom súboji je veľmi oslabený. Robo sa rozhoduje, že nejdeme s ním ani na podložku. Nechce pre pár fotiek riskovať život ryby, preto robíme všetky fotky len z vody.
Sumec je obrovský, pohľad naňho vzbudzuje rešpekt. Pri fotení sa Robo snaží aspoň pridvihnúť hlavu z vody, ale nedarí sa. Striedam Roba pri hlave v nádeji, že sa mi to podarí, ale márne – ryba je priťažká. Sumcov do 80 kg sme dvíhali pekne z vody, ale tento sa nedal. Podarilo sa nám urobiť pár pekných fotiek na pamiatku a sumca púšťame. Posledný bozk na rozlúčku, sumec nám zamával chvostom a pekne odplával. Sumca sme nevážili, nechceli sme ho trápiť. Obava z toho, že by to neprežil, prevýšila nad zvedavosťou z jeho hmotnosti.
Odhady sprievodcov, ktorí už pár takých sumcov chytili, boli okolo 100 kg. Jarné sumce na Páde pred trením sú vypasené s obrovským bruchom. To, či mal sumec 100 kg, pre nás nebolo až také podstatné, lebo to bola obrovská a nádherná ryba.
Po takýchto krásnych zážitkoch sa môžeme spokojne vrátiť domov a počkať na začiatok 3-mesačnej slovenskej rybárskej sezóny.
Viac na www.sumci.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
