Možno to poznáte aj vy, to nutkanie, ten pocit, niečo ako keď narkoman nedostane svoju dávku. Tak presne toto som zažíval asi mesiac pred začatím prívlačovej sezóny. Prúty, nástrahy, navijaky, silóny, šnúry... Toto všetko som už mal dávno pripravené a netrpezlivo som čakal na deň „D“. Ten nadišiel a... zazvonil budík a ja som celý netrpezlivý, nervózny a plný očakávaní vyskočil z postele. Ani neviem, ako som sa ocitol na miestnom štrkovisku, už som mal v ruke povolenku s perom a zapisoval tento dátum – 16. 6. – do jednej z kolónok...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 96
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
... zazvonil budík a ja som celý netrpezlivý, nervózny a plný očakávaní vyskočil z postele. Ani neviem, ako som sa ocitol na miestnom štrkovisku, už som mal v ruke povolenku s perom a zapisoval tento dátum – 16. 6. – do jednej z kolóniek.
Pre začiatok nie veľký úspech
Zapísané bolo a hor sa do práce. Ako prvú vyťahujem z kufra auta „Cormoranku“, na ktorej mám smáčika. Moje prvé hody smerovali popri zarastených brehoch, kde som predpokladal výskyt ostrieža. Adrenalín každým hodom stúpal. Po skúsenostiach z minulých rokov som bol nemilo prekvapený. Ryba nebrala, a čo bolo horšie, začínal fúkať vietor a všetok neporiadok nafúkalo do zátoky, kde som práve vláčil. Rozhodol som sa presunúť, ale aj zmeniť taktiku lovu. Tenkú prívlačku som nechal v kufri a zobral o čosi tvrdší kaliber – Robinson Cortez 10 –30 g, ktorú som ešte pri vode nemal. Mohol som robiť, čo som chcel, rybu nie a nie chytiť. Posunul som sa zase o kúsok ďalej. Hneď po prvom hode som mal kontakt so šťukou, no okrem odtlačku jej zubov na gume som z nej nič nemal, keďže sa dobre netrafila. Vymenil som nástrahu za wobler, ale ani to nepomohlo. Zistil som, že moja snaha je márna, tak som si dal na chvíľku prestávku.
Je tam!
Rozhodol som sa presunúť na inú vodu, a to na Váh. Podľa informácií ryby brali, neváhal som a šiel na „moje“ miesto, kde som už v minulosti pár pekných kúskov ulovil. Moja nástraha letela na druhú stranu pod vymleté brehy. Ako tak hádžem, ani nie 3 m odo mňa sa roztvorila hladina za asistencie obrovského šplechotu. Všetko to prebehlo tak rýchlo, že som si ani nestihol všimnúť, čo to bolo za rybu. Celý vyplašený som vytiahol ripper a znova nahodil. Zhruba po 30 sekundách sa zopakovalo to isté, akurát to už bolo asi o 30 m ďalej. Snažil som sa to nevšímať, no keď sa to divadlo zopakovalo niekoľkokrát, nedalo mi, nahodil som pod druhý breh, párkrát otočil navijakom a... je tam!! „Cortezak“ sa prehol, ja som dosekol a boj sa mohol začať. Po prvých výskokoch mi hneď bolo jasné, že ide o šťuku. Bolo úžasné sledovať, ako sa snaží zbaviť háčikov. No to sa jej, našťastie, nepodarilo. Podoberanie prebehlo hladko. Meter ukázal rovných 68 cm a ja som sa už nevedel dočkať, kedy ju pustím späť do rodného živlu. Ešte pár fotiek a už si znova plávala vo Váhu.
Skúšam zmeniť miesto
Pokiaľ som sa fotografoval, breh naproti obsadili feedresti a ja som týmto dochytal. Bola to veľká škoda, pretože od tohto miesta som si sľuboval aj ďalšie úlovky.
Nič sa nedalo robiť, pobalil som si náradie a šiel ďalej popri Váhu na ďalšie miesta. Nestačil som sa diviť, koľko rybárov bolo pri vode, a čo bolo ešte horšie – „horúce fleky“ boli obsadené. Tak som sa rozhodol presunúť na ďalšie miestne jazero, kde som už v minulosti niečo pochytal. No za posledný polrok sa to na ňom dosť zmenilo. Kedysi voda čistučká (plná prekážok, v ktorých sliedili šťuky, sumce a iné dravé ryby), rybári usídlení na svojich vopred nakŕmených miestach, pri brehu sa motali malé rybky, ktoré mali v koreňoch úkryt pred dravcami, bola dnes zelená, bez rybára a čo sa mi zdalo dosť čudné, aj bez rybiek okolo brehu. Neodradilo ma to od toho, aby som tu vyskúšal osvedčené praktiky lovu. Poskladal som udicu, na šnúru naviazal nové volfrámové lanko a na jeho koniec zavesil osvedčenú plandavku, ktorá mi na tomto jazere neskutočne fungovala. Už mi zostávalo len vybrať si miesto, kde budem loviť. Rozhodol som sa prejsť do zadnej časti jazera, kde bol vo vode potopený strom a popri brehoch potopené haluze zo stromov. Prvé hody smerovali k potopenému stromu. Záber neprišiel, a tak som začal hádzať okolo brehu. Takisto neprišiel záber. Rozhodol som sa zmeniť nástrahu za ripper. Podobne ako s plandavkou, najskôr som prehádzal miesta okolo stromu, potom okolo brehov. Žiadny záber a ja som si povedal, že je už asi dosť hodín na to, aby som ho dostal. Dvanásta hodina sa blížila, môj zahajovací lov som ukončil, aby som sa posilnil.
A opäť Váh
Poobede som oprášil UL prúty s nástrahami, zobral zo stola škatuľku s doma vyrobenými rotačkami, novými woblermi a vybral sa opäť na Váh. Po príchode som navliekol broďáky a prebrodil do menšej zátoky, kde jalce zbierali z hladiny mušky. Ako prvú nástrahu som zvolil doma vyrábanú rotačku, ktorou som prehádzal miesta popri kameňoch, no okrem beličiek mi ju nič nevzalo. Zmenil som „moju“ rotačku za „Vaškovku“, netrvalo dlho a prvý jalec skončil v podberáku. Postupne som takto prechytal celú túto zátoku. Keď už mali jalce opozeranú nástrahu, zmenil som ju za wobler. Takisto ako šťukový prút, bola to novinka od Robinsona – Buster v striebornej farbe. Stačilo už len vytiahnuť trojhák z vesty, ktorý je mimoriadne ostrý a pevný a dá sa porovnať s Ownerom, a nahodiť. Snažil som sa hádzať tesne pod vymletý druhý breh ku koreňom. Po pár hodoch sa na tento wobler ulakomil prvý jalec. Nebol síce veľký, ale presvedčil ma, že wobler nie je na zahodenie a ryba naňho dobre reaguje.
Sumarizácia
Minuloročné zahájenie by som zhodnotil aj napriek prvotným neúspechom za vydarené. Počasie prialo, ryba brala a čo je na tom to najkrajšie – nám vláčkarom sa otvorila sezóna, ktorá opäť umožňuje chytiť svoj nový „osobák“, niektorým lepšie umiestnenie v ligových či neligových pretekoch, ale aj niečo, na čo sa nezabúda, a to sú zážitky.
Ako jeden z vás vám prajem v práve prebiehajúcej sezóne bohaté úlovky. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
