Určite mnohí z nás si predstavia pod pojmom lov kaprov na boilies aj dostatok voľného času a maximum hodín strávených pri vode. Kedysi dávno, pri mojich začiatkoch s lovom kapra na boilies, som si nevedel predstaviť, že by som chytal veľké kapry už o pár hodín. Prišlo mi to dosť nereálne. Väčšina z nás, ktorá podľahla tejto krásnej vášni, mala určite rovnaký názor. Avšak postupom času mi nejedna výprava potvrdzovala, že to tak nie je alebo nemusí byť!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Spomínam na jednu krásnu výpravu na Liptovskú Maru. Vtedy som mal toho času ešte naozaj dosť a ja som si mohol dovoliť stráviť dva týždne na brehoch tejto krásnej priehrady. Po príchode som sa tešil, že miesto, ktoré sme si vytypovali, bolo prázdne a my sme sa tu mohli bez problémov usídliť. Postavili sme bivaky, nafúkali čln a chceli sa dostať čo najskôr na vodu, aby sme osadili a zakŕmili aspoň nejaké lovné miesta. Unavení z celej tej cesty a prenášania vecí cez nie krátku vzdialenosť. Augustový ,,Oskar“ nám na únave naozaj ešte pridával.
Na túto noc nezabudnem
Keď sme sa vrátili z vody, už bola pomaly tma a ešte sme nemali hotové ani prúty. Celý deň fúkal silný vietor a kal, ktorý sa šíril pri príbrežných partiách, bol naozaj veľký. Hĺbka vody sa postupne zvažovala hneď od brehu až na 4 m. Rozhodli sme sa, že budeme chytať túto noc hneď pod brehom. Veď náš čakali ešte krásne skoro dva týždne vyvážania na Liptovskej Mare, tak prečo to nehodiť ,,priamo pod nohy“.
Tak sa aj stalo, prúty sme porozmiestňovali popri brehu, ako keby sme chytali niekde na rieke. Úprimne poviem, že by to prinieslo nejaký úspech, som si nevedel ani predstaviť. Montáže sme mali tak do 10 m od brehu na priehrade, kde skoro každý vyváža čo najďalej. Na túto noc však nezabudnem. Mali sme 4 zábery a z toho skončili 4 ryby na podložke a ich hmotnostný priemer bol niekde na 11 kilogramoch. Na Liptovskej Mare som zažil krásne chvíle, na ktoré budem ešte dlho spomínať.
Pochopiteľne, nedokážem si predstaviť, že po príchode z práce by som nahádzal veci do auta a vyrazil na Liptovskú Maru na pár hodín. Ale ten, kto ju má kúsok od domu, tak by s tým nemal mať problém. Uviedol som to len ako príklad a chcel som tým povedať, že na každej vode, v ktorej sa nachádza ryba, hodná postaviť sa s ňou pred objektív fotoaparátu, netreba sedieť celé týždne.
Keď to nejde, tak to nejde
V poslednom čase sa snažím vyťažiť čo najviac z voľného času, a preto 90 % mojich výprav netrvá viac ako 10 – 12 hodín a to je väčšinou cez noc. Samozrejme, že by som bol najradšej, keby som mohol tráviť pri vode celé týždne, ale keď to nejde, tak to nejde. Takéto párhodinové výpravy majú v sebe naozaj čaro, pocítil som to neraz na vlastnej koži. Je to krásne, keď sa vám v priebehu zopár hodín podarí dostať na podložku miestneho ,,mohykána.“
Začiatky neboli naozaj jednoduché, ale trpezlivosť a skúšanie priniesli svoje úspechy. Nikdy predtým som sa nevenoval takýmto krátkym vychádzkam, keďže bol čas na tie dlhšie. Taktika, stratégia a všetko okolo toho zrejeme neboli na ,,mieste“. A tak ako každý vášnivý rybár som začal experimentovať a stále niečo meniť. Na montáže a nadväzce by som nekládol až taký dôraz a nerozdeľoval ich podľa toho, či budete na rybách 10 hodín, alebo tam strávite celý týždeň. To záleží od typu vody kde chytáte, či nahadzujete, alebo vyvážate a v neposlednom rade od typu dna. To je síce celá jedna kapitola, o ktorej sa dá napísať kniha, ale pri krátkodobom love to nie je až také podstatné ako napríklad voľba správnej nástrahy a návnady.
Nikdy som to nevzdával
Používal som boilies domácej výroby a ním som aj kŕmil. Na predošlých revíroch, ktoré som predtým dlhodobo navštevoval, mi to celkom dobre išlo ale väčšinou až po dlhšej dobe. Preto som mu dôveroval a nazdával sa, že bude fungovať aj tu. Avšak od vody som odchádzal často so sklonenou hlavou. Napriek tomu, že sa mi príliš nedarilo, stále som to nevzdával a navštevoval jazero pravidelne. Po čase sa mi podarilo prekabátiť nejaké kapríky, avšak nebolo to ono. Veril som, že tu určite plávajú aj väčšie.
Vedel som, že musím začať nejako experimentovať a kapra maximálne zaujať. Siahol som po plavačkách, ktoré som dovtedy neuznával, alebo lepšie povedané, ani som nemal potrebu ich použiť. Vybral som si fluoro farby, ktoré ma celkom zaujali a pripadali mi dosť ,,agresívne“, takže by mohli dosť dobre vyprovokovať kapra.
Podvečer, ako zvyčajne, som prišiel k vode. Vzal som do rúk balenie Fluoro Pop-Up Pineapple. Napichol som ho na ihlu s minimálnou dôverou, ale o to s väčšou nádejou. Putovala k tomu ešte jedna potápavá guľôčka – tzv. na panáka.
Koberec pripravený na návštevu
Hladina sa upokojila, bola ako sklo. Nádherný pohľad a pocit, pozná to asi každý z nás. Tak som sadol do člna a vzal udicu so sebou. Montáže som uložil do vytypovaných chodníčkov medzi rastlinami, jednu asi 15 m od brehu a druhú tak 10 m. Ku každej montáži putovala hrsť nakrájaných boilies z radu EuroEconomic a asi 2 l repky olejnej. Na štrkovisku je krásne čistá voda a videl som ten nádherný ,,čierny koberec“ okolo mojej montáže, ktorý bol pripravený na ,,návštevu“.
Prút som uložil do vidličiek, a samozrejme, nezabudol na ,,backlead“. Tak, všetko bolo pripravené a ja som sa pomaly pobral do spacáku, predsa zajtra skoro ráno treba vstávať do práce. Ležal som v spacáku, pozeral sa na krásnu jasnú oblohu a mesiac, ktorý tak svietil, že mi nedovolil zaspať. Avšak únava prekonala výkonnosť žiarenia mesiaca a mne sa už pomaly zatvárali viečka. Na tvári som pocítil, ako začína pofukovať vietor. Vedel som, že je to dobré znamenie. V polospánku ma prebudil môj pravý prút. Vyskočil som zo spacáku, predo mnou bol prudko zvažujúci sa štrkový svah, ktorý som zliezol skôr po zadnej časti tela ako po nohách. Našťastie som už držal prút v rukách a užíval si ďalšie minúty adrenalínu. Po pár minútach krásneho súboja skončila ryba v podberáku a ja som sa celý triasol. Nie od zimy, ale od týchto krásnych chvíľ, ktoré som práve prežíval. Zamieril som svetlom čelovky do podberáka a schuti si zakričal: ,,Yeeees.“ Konečne ryba vyššej hmotnostnej kategórie a dostal som ju na breh necelé tri hodiny po vyvezení. Proste paráda, super pocit, neveril som vlastným očiam, že je to naozaj možné, resp. som skôr hovoril o náhode.
Bez plavačiek ani na krok!
Tak toto bol v skratke príbeh z jednej párhodinovej vychádzky k vode. Samozrejme, že som tým nechcel vyvrátiť fakt, že na potápavé boilies nemôžete byť pri krátkom love úspešní. Len mne ,,plavačky“ vo fluoro farbách otvorili úplne novú cestu pri krátkodobom love. Kaprárina je nevyspytateľná, nemôžeme jej určiť pravidlá. Ale môžeme stále experimentovať a hľadať svoju cestu k úspechu. Pri prvej skúsenosti a úspechu som hovoril o náhode, ale táto taktika lovu pochytala veľké množstvo rýb cez 10 kilogramov, čo je dosť slušné na naše zväzové vody. Plávajúce boilies som začal používať čím ďalej tým viac a to aj na dlhších výpravách. Vlastne, mohol by som napísať jedno malé pravidlo: bez plavačiek ani na krok!
Viem, že cesta k úspechu nie je až taká jednoduchá ako tu píšem. Závisí od rôznych faktorov, ktoré môžeme ovplyvniť, iné zase nie. Za ostatné sezóny som prežíval krásne chvíle pri vode, podarilo sa mi dostať na breh veľa nádherných rýb v priebehu niekoľkých hodín. Bol to neopísateľný pocit, ktorý prajem každému. Určite netrpíte prebytkom svojho voľného času, ale chceli by ste zažiť ten krásny zvuk svojho signalizátora a následný súboj plný adrenalínu! Nie je nič krajšie. Preto sa nebojte vyraziť k vode aj na krátky čas. Nie je nad ten pocit, ako tráviť aj pár hodín v spolužití s prírodou. Je to nádhera, sedieť na brehu jazera, úplne sám a už po chvíli si pohladiť svoju ,,kaprársku dušu“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
