Uloviť veľkého, aj niekoľko kíl vážiaceho pleskáča nie je každodenný jav a mnohí o takej rybe len snívajú. Patrím medzi šťastlivcov, ktorí takého pleskáča zdolávajú viackrát do roka a doslova mi ich lov učaroval. Pleskáč je pre mňa ryba s veľkým „R“ a poteší ma každý jeden, ktorého sa mi podarí zdolať, nech je malý, alebo veľký.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 100
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pleskáče sú pomerne hojne sa vyskytujúce ryby a ulovil ich už hádam každý rybár. Je len málo takých, ktorí sa na ich lov doslova špecializujú, čo je tak trochu na škodu. Mnohým by sa zdalo, že uloviť pleskáča nie je žiadne umenie, veď ich je v našich vodách požehnane a neustále len poťahujú nástrahu prichystanú pre kapra, ale loviť veľké pleskáče nie je až také jednoduché. Sú to totiž ryby, ktoré majú svoje „vrtochy“.
Občas sa ich nevieme zbaviť a inokedy môžeme túžobne čakať na ich záber. Mnohí z nás ich lovia viac-menej náhodne pri love iných rýb, hlavne kapra. Ak sa na háčiku ocitne veľký exemplár tejto ryby, býva síce okomentovaná nie príliš lichotivými slovami, ale jej veľkosť túto kritiku trochu zmierni. Horšie je, ak sa nám na lovné miesto nasťahujú takzvané „dlaňovky“, ktoré sú ako pirane a intenzívne atakujú každú, do vody spadnutú nástrahu.
Keď sa povie pleskáč...
Ak sa povie pleskáč, väčšina z nás si predstaví z bokov silno sploštenú rybu s vyšším telom a väčšinou sa nám v predstavách vybaví pleskáč vysoký, ktorý dorastá do úctyhodných rozmerov. Ale okrem neho v našich vodách žijú ešte ďalšie tri druhy pleskáčov, ktoré nie sú, pre mnohých rybárov až také známe. Povedal by som, že nie sú pre rybárov ako úlovok zaujímavé, lebo ich rastová hranica je podstatne menšia a väčšinou sa lovia malé exempláre.
Teraz by niekto mohol namietať, že u nás žijú len tri druhy pleskáčov, ale sú štyri, aj keď patria do dvoch odlišných rodov. Prvú skupinu tvoria pleskáče rodu Abramis, do ktorého patrí hádam najznámejší pleskáč vysoký, pleskáč tuponosý a pleskáč siný a do druhého, samostatného rodu Blicca, patrí pleskáč zelenkavý. Dlhé roky nikto od rybárov nechcel, aby ich od seba odlišovali, mali aj spoločnú lovnú mieru 25 cm a zrazu je tu nový zákon o rybárstve a tam sú rozdelené podľa lovnej miery. Pleskáč vysoký má mieru 30 cm, tuponosý a siný majú mieru 20 cm a pleskáč zelenkavý nemá ani zákonom stanovenú minimálnu mieru a ani dobu ochrany, čiže sa môže loviť počas celého roka. Toto rozdelenie je hlavnou príčinou nutnosti ich od seba odlíšiť (aby sa predišlo zbytočným nedorozumeniam počas kontroly), hoci by malo byť samozrejmosťou, že by každý rybár mal ryby poznať.
Pleskáč vysoký
Je to medzi rybármi najžiadanejší pleskáč, nakoľko dorastá do slušných rozmerov a nezriedka sa na háčiku ocitnú kusy s hmotnosťou okolo 2 a viac kg a ulovenie takej veľkej ryby býva náplasťou, keď neberie kapor. Pre mnohých je dvojkilový pleskáč priemerne veľká ryba, ale mnohí z nás o takej len snívajú.
Spomínam na časy, keď som si pred rokmi doma listoval knižku od pána Sedlára, v ktorej, okrem iného, opisoval aj jednotlivé druhy rýb a spôsoby ich lovu a neveriacky som sa zamýšľal nad veľkosťou ním opisovaných pleskáčov vysokých. Nevedel som si také „ozruty“ ani len predstaviť, nieto ich ešte aj uloviť. Dnes je to už iné. Už viem, že to neboli rozprávky a že sa od tých spomínaných rýb dajú uloviť aj väčšie. Pozrime sa však bližšie na jeho typické znaky, podľa ktorých ho dokážeme bezpečne určiť.
Pleskáč vysoký je najrozšírenejším zástupcom rodu Abramis. Má z bokov silno sploštené, nápadne vysoké telo a spodné, výrazne vysúvateľné ústa. Telo má pokryté pomerne veľkými, ľahko opadavými šupinami, ktoré sú pokryté značne hrubou vrstvou ochranného slizu. Veľa rybárov práve kvôli tomuto slizu nechce pleskáča loviť, čiže ho čiastočne chráni aj pred rybármi.
Sfarbenie šupín sa počas života pleskáča mení. Mladé jedince sú striebristo lesklé, starším sa postupne zafarbujú dozlatista, až s hnedým nádychom, v závislosti od vody, v ktorej žijú. Vravieva sa, že staré kusy „obrastajú machom“. Čím je pleskáč starší, tým tmavší odtieň máva jeho sfarbenie. Plutvy prechádzajú od žlto-šedej až po svetlejšie odtiene čiernej, v závislosti od veľkosti ryby a prostredia, v ktorom žije. V priezračných vodách býva celkové zafarbenie rýb svetlejšie ako v tmavších a zakalených. Všetky pleskáče majú nápadne dlhú análnu plutvu, ktorá je pre tieto ryby typická.
Pleskáč vysoký je spoločenskou rybou dolných tokov väčších riek, pre ktoré je typickým druhom a podľa neho sa tieto úseky nazývajú pásmom pleskáča. Hlavne mladšie jedince sa zdržujú vo veľkých húfoch a uprednostňujú hlbšie, rastlinami zarastené vody. Do plytkých partií sa presúvajú hlavne vo večerných a nočných hodinách, kde hľadajú potravu, ktorú zbierajú svojimi vysúvateľnými ústami z mäkkého dna. Pleskáč vysoký rastie pomerne pomaly a pre rybárov zaujímavú veľkosť (nad 1 kg) dosahuje až v 7. – 8. roku života. Rastová hranica pleskáča je pomerne vysoká a vzácnosťou nie sú ani ryby s hmotnosťou okolo 5 kg, ale sú aj väčšie, ibaže tie sú veľmi ťažko uloviteľné a pre väčšinu rybárov nedostupné. Ich ulovenie býva vo väčšine prípadov vecou náhody počas lovu iných rýb.
V uzavretých vodách sa môže stať, že sa tieto ryby premnožia a v dôsledku toho potom tvoria zakrpatenú formu a sú nočnou morou každého rybára, lebo kvôli nedostatku prirodzenej potravy sú potom naozaj ako pirane a vrhnú sa na všetko konzumovateľné, čo do vody padne. Neres prebieha v plytkých, rastlinami zarastených partiách vôd. Kde nie sú rastliny, uspokoja sa aj s do vody padnutými konármi a do vody siahajúcou trávou. Počas neresu majú samce telo pokryté výraznou neresovou vyrážkou.
Pleskáč siný
Je najnižším a najštíhlejším zástupcom rodu Abramis. Má nápadne dlhú análnu plutvu a pre pleskáče netypické, dohora postavené ústa. Telo má pokryté zo všetkých pleskáčov najdrobnejšími šupinami, ktoré majú striebristý odlesk a sú pokryté pomerne tenkou vrstvou slizu. Hlavne u mladších jedincov je na vrchnej strane bokov badať modravý odlesk, podľa ktorého dostal aj svoje meno. V niektorých vodách môže mať sfarbenie šupín starších jedincov nádych dozlatista, podobne ako u pleskáča vysokého, ale nie je to až také výrazné. Plutvy má tmavšie, väčšinou žlto-šedé s tmavým olemovaním, ktoré je najvýraznejšie na tvrdých lúčoch plutiev.
Pleskáč siný obýva dolné toky riek a ich ramená. Uprednostňuje pomaly tečúce vody, ale nájdeme ho napríklad aj v Dunaji. Rastová hranica tohto pleskáča nie je nejako veľká a ulovenie jedinca nad 45 cm a hmotnosti 1 kg je zriedkavé, hoci sú rieky, ako napríklad Morava, kde sú takéto veľké ryby bežne lovené. Väčšinou sa lovia ryby okolo 25 cm, čo je pár cm nad lovnú mieru. Medzi rybármi táto ryba nie je príliš žiadaná, nakoľko je veľmi štíhla (málo mäsa a veľa kostí) a často ju nazývajú „žiletka“.
Pleskáč tuponosý
Najzriedkavejšie sa vyskytujúcim pleskáčom je pleskáč tuponosý. Tvarom tela sa veľmi podobá predchádzajúcemu sinému. Podobne ako on, má nápadne dlhú análnu plutvu, ale telo nemá až tak výrazne sploštené. Hlavne jeho predná časť je „mäsitejšia“.
Telo má pokryté pomerne veľkými, ľahko opadavými šupinami, pokryté tenkou vrstvou slizu. Sfarbenie šupín je striebro-lesklé a nemení sa ani u starších jedincov. Plutvy bývajú v odtieňoch tmavšej šedej. Chvostová plutva má nápadne dlhší spodný lalok.
Najmarkantnejším rozlišovacím znakom tejto ryby je hlava, ktorá je pomerne malá s výraznými, veľkými očami a akoby „nabúraným“ rypákom. Ústa sú spodné, vysúvateľné, podobne ako u pleskáča vysokého. Pleskáč tuponosý nedorastá do dajakých veľkých rozmerov a ulovenie jedinca nad 30 - 35 cm býva zriedkavé. Väčšinou sa lovia ryby kúsok nad lovnú mieru podobne, ako u pleskáča siného.
Pleskáč zelenkavý
Pleskáč zelenkavý je jediným zástupcom rodu Blicca u nás. Pred rokmi ho nazývali piest zelenkavý, potom z neho bol pleskáč malý a po novom ho nazývame pleskáč zelenkavý. Nech ho nazývame akokoľvek, je to ryba, ktorá je u nás doma a je aj pomerne hojne rozšírená. Tvarom tela sa nápadne podobá na pleskáča vysokého, s ktorým si ho rybári najčastejšie mýlia. Aj keď má vysoké, z bokov sploštené telo, jeho boky sú oblejšie a celá ryba pôsobí hrubším dojmom.
Telo má pokryté pomerne veľkými šupinami (najväčšie medzi pleskáčmi), ktoré sú pokryté tenkou vrstvou slizu a u starších jedincov sú na dotyk akoby drsné (nie sú hladké ako u iných pleskáčov). Sfarbenie šupín je striebro-lesklé a toto sa nemení ani u starších jedincov. Prsné a brušné plutvy tejto ryby sú na rozdiel od ostatných pleskáčov do oranžova až červena, minimálne pri základniach. V čase neresu sú výraznejšie sfarbené. Farba párových plutiev a veľkosť šupín, sú najspoľahlivejšími rozlišovacími znakmi tejto ryby.
Rastové možnosti nie sú dajako veľké a najčastejšie sa lovia ryby do 20 cm, ale dajú sa uloviť aj krásne, veľké kusy okolo 30 – 35 cm a 1 kg vážiace. Takéto ryby sú ako tanier. Skoro také vysoké, ako dlhé. Spôsobom života pripomína skôr ploticu, s ktorou sa aj delí o životný priestor. Žije a pohybuje sa v tesnej blízkosti dna a tam ju aj najskôr ulovíme. Dosť často sa táto ryba kríži s inými kaprovitými rybami, najčastejšie s ploticou, ale aj s pleskáčom vysokým. Krížence s pleskáčom vysokým som lovil v rieke Morava. Na pohľad vyzerali ako pleskáč vysoký, len mali o dosť väčšie šupiny a vyššie telo.
Tak toľko na dnes o hádam najhojnejšie zastúpených rybách v našich vodách, o pleskáčoch. Dalo by sa o nich napísať ešte niekoľko strán papiera a aj tak by sa nespomenulo všetko. Tento stručný opis jednotlivých druhov hádam niekomu z vás pomôže pri spoľahlivejšom určení ulovenej ryby.
Nabudúce si povieme o dvoch zaujímavých rybách, o zákonom chránenej plotici lesklej a porovnáme ju s jalcom tmavým, na ktorého sa dosť podobá.
| Pleskáč vysoký |
Pleskáč zelenkavý |
Pleskáč tuponosý |
Pleskáč siný |
| Telo vysoké, z bokov sploštené |
Telo vysoké, z bokov sploštené
(najmenej zo všetkých) |
Telo nižšie, pretiahnuté, z bokov silno sploštené |
Telo nižšie, pretiahnuté, z bokov silno sploštené |
| Šupiny stredne veľké, farba vekom prechádza zo striebrolesklej na žltú až hnedú, pokryté hrubou vrstvou slizu |
Šupiny veľké, striebrolesklé, na dotyk drsné, takmer bez slizu |
Šupiny stredne veľké, striebrolesklé, pokryté vrstvou slizu |
Šupiny drobné, striebrolesklé, pokryté vrstvou slizu |
| Všetky plutvy sú šedé až čierne |
Prsné a brušné plutvy sú žlté až červené, ostatné tmavé, zväčša červeno-šedé |
Všetky plutvy sú svetlo, až tmavošedé |
Všetky plutvy sú svetlo, až tmavošedé, tmavo olemované, párové plutvy môžu byť
žlto-šedé |
| Oči stredne veľké, žlto sfarbené |
Oči väčšie s veľkou šošovkou |
Má najväčšie oči zo všetkých pleskáčov, s veľkou šošovkou a zaberajú takmer celé boky prednej časti hlavy |
Oči stredne veľké, o málinko väčšie, ako pleskáč vysoký rovnakej veľkosti |
| Nájdeme ho v jazerách aj riekach s miernym, až stredne silným prúdom |
Jazerá a rieky s miernym, až stredne silným prúdom |
Rieky, alebo vodné nádrže spojené s riekou. Prednostne v miestach s väčším prúdením |
Rieky, ich ramená, alebo vodné nádrže spojené s riekou |
| Lovíme ho s udicou umiestnenou na dne |
Lov s udicou na dne, alebo častejšie tesne nad dnom |
Lov na dne |
Lov vo vodnom stĺpci, zriedkavo aj pri dne, možno loviť aj muškárením |
| Ústa spodné, vysúvateľné |
Ústa spodné, vysúvateľné |
Ústa spodné, vysúvateľné a na hlave má akoby rozmačkaný nos, podľa ktorého ho aj pomenovali |
Ústa smerujú šikmo nahor |
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
