O zmene miesta a nástrahy počas lovu kaprov sa toho napísalo veľa a je to stopercentná pravda. Táto taktika priniesla mnohým rybárom pekné úlovky. Väčšinou sa však o tom píše v súvislosti s dlhším pobytom pri vode, ak vynechám aktívny spôsob lovu kaprov na takzvanú šúľačku. Vo väčšine prípadov, keď sa rybár vyberie na jeden deň k vode, sadne si na svoje obľúbené miesto, ktoré nerád opúšťa a zotrvá tam až do konca; nie som iný, ale niekedy sa oplatí urobiť zmenu...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Kompromis vo voľbe revíru
Nie raz som už spomínal, že si vody vyberám podľa toho, ako si chcem zachytať a stráviť daný čas pri vode. Keďže jún sa v posledných rokoch predstavil ako jeden z najteplejších mesiacov, aj teraz sa snažím spojiť čas strávený na rybách s časom stráveným v spoločnosti svojej rodiny.
Je naozaj pekne, a tak sa doobeda balíme a odchádzame do Banskej Štiavnice na legendárne tajchy. Keď poviem, že si vyberiem miesto aj podľa toho ako chcem stráviť čas na rybách, tak je to ideálne miesto. Synovi sa tam páči a vo vode pláva dostatočné množstvo naozaj pekných rýb, ktoré sú prísľubom slušných záberov, a tým aj radosti juniora. Okrem toho pekné počasie a super voda poteší moju manželku, ktorá sa môže do sýtosti opekať a čľapkať. No a ja som na rybách v spoločnosti svojich najmilších a to nie je častý jav, takže som spokojný.
Výber lovného miesta podľa situácie
Úvod ako z turistickej brožúry, nevadí, nechajme manželku nech sa natiera opaľovacím krémom a venujme sa rybám. Každý z nás pozná vodu, na ktorú sa vyberie, a tým aj miesta, kde položí svoje montáže. Ja volím miesto, ktoré je z hľadiska pokoja úplne mimo predstáv ktoréhokoľvek rybára; blízky bufet a kúpajúci sa ľudia nie je ani moja predstava o super mieste, ale dlhý pás kríkov, ktoré prevísajú až nad vodu a hĺbka vody od jedného metra až po prudký spád do desaťmetrovej hlbočiny mi aj v minulosti priniesli nejeden záber od peknej ryby.
Udice umiestňujem pozdĺž brehu, a tým predchádzam akémukoľvek kontaktu s kúpajúcimi. Systém volím priebežný a to hlavne kvôli bielej rybe, ktorá tu dosiahla slušné rozmery a často atakuje nástrahu. Pri použití pevného systému nemusím mať prehľad o ich aktivite a aj ten krátky čas, ktorý mám na tento lov, môže skončiť buď zamotanou montážou, alebo riadne obrúsenou až zlikvidovanou nástrahou. V takomto prípade by som sa záberu od väčšej ryby asi nedočkal.
Montáž je jednoduchá: 25 lb nadväzcová šnúrka s oderu vzdorným povrchom a jednotka háčik v kombinácii s posuvným krúžkom. Nerobím z toho žiadnu vedu, takto mi to funguje a som tu na pár hodín, tak čo...
Tvrdohlavosť nie je cesta k úspechu
Pri výbere návnady sa riadim práve výskytom bielej ryby tam, kde uvažujem o položení našich nástrah. Zo dve hrste Euroboilies príchute Fish Mix, ktoré mi začnú ihneď pracovať a ako prvé vyšlú nejaký ten signál do vody, zmiešané s tromi hrsťami boilies radu Diamond príchute Tuniak. Ten je na túto chvíľu ideálny práve svoju odolnosť voči útokom malých rýb, ale aj napriek tomu pracuje na sto percent a púšťa do svojho okolia to čo treba, rozhodím ho zhruba v trojmetrovom páse pozdĺž brehu.
Tieto návnady však v žiadnom prípade nekrájam na polovice a ani ich ničím nezvýrazňujem, je jasné prečo. Ako nástrahu prešívam dve guľôčky L38. Viem, že neostanú bez povšimnutia menšej ryby, preto ich dupľujem. Junior má iný názor, ale moja autorita víťazí. Nechávam ho nech položí naše montáže na spomínané miesta blízko brehu, je rád a pomocou malej nafukovačky sa čľapká tam aj späť.
Je neskoré poludnie, čas uteká ako voda, veď to poznáte, zvlášť keď je človek na rybách a ešte rýchlejšie keď príde iba na deň. Zhruba po dvoch hodinách predsa prichádza záber na udicu položenú najbližšie ku brehu, približne v jeden a pol metrovej hĺbke, priamo v strede zakŕmeného miesta. Junior zvádza tuhý boj, počas ktorého mi je jasné, že na konci nie je kapor.
Pár výskokov a v podberáku sa ocitá jeden z pekných jeseterov, ktoré tu plávajú. V podberáku sa snažím vybrať háčik z jeseterovej papuľky, nepočúvam synove slová, aby sme to urobili na brehu na podložke. Hm, budem musieť upustiť od svojej tvrdohlavosti a začať viac rešpektovať juniora. Moje doterajšie počínanie pri uvoľňovaní háčika je odmenené stratou rovnováhy, naklonením podberáka príliš do vody a ryba si to v okamihu trieli do hlbočiny. Keď sa stretli môj a synov pohľad, pripadal som si ako vo westerne. Matúšove suché konštatovanie „nevadí ešte chytím“ beriem ako veľmi slušné vyjadrenie jeho sklamania.
Blíži sa podvečer a z nášho miesta sme už nič viac nevydolovali. Junior ma núti zmeniť miesto, veď predsa tu už nič neberie, tak poďme skúsiť iné! Otcovské ego je asi jedna z najhorších vecí na svete. Je to isté, že zmena miesta prináša úspech, ale ja si chcem asi niečo dokázať, alebo sa mi nechce baliť pár vecí, neviem... Toto je presne príklad, ktorý som spomínal na začiatku, proste sa nám v jednom dni nechce meniť miesto, aj keď odtiaľ nie sú zábery.
Zmena miesta, ryba istá...
Okolo šiestej večer prichádza môj dlhoročný priateľ Milan. Prehodíme pár slov, viem, že pri mne neostane a pôjde k prítoku na plytšiu vodu. Matúš sa chytá príležitosti a znovu lobuje za zmenu miesta, tentoraz sa dvíham a sťahujem prúty, určite ma presvedčila aj Milanova prítomnosť, keď nič aspoň sa porozprávame.
Pobalenie udíc a presun na nové miesto trvalo krátku chvíľu ako aj ich opätovné pripravenie na lov. Problém nastáva pri výbere nástrahy; ja problém nemám a znovu našívam L38, ale junior mení názor a siaha po Queen Pellets. Fajn, nie je to zlý výber a vyzerá to tu iba na chvíľu, takže relatívne súhlasím s jeho výberom. Radím mu, aby skombinoval plávajúcu s potápavou peletou aj kvôli blatku, ktoré sa na tom mieste nachádza, ale s mojou radou nepochodím a pod háčikom sa o chvíľu ocitajú dve potápavé Queen Pelety príchute Broskyňa Chobotnica a Halibut. Prehodím pár dospeláckych poznámok na synovu neposlušnosť a nevďak a venujem sa Milanovi.
Do hodinky však prichádza razantný záber práve na udicu, ktorú som vopred zatratil. Presne tak, jazda ako vyšitá na juniorov prút. Zdolávanie je pomalé a napínavé bez jeseterích výskokov, je tam kapor a nie malý. Mladý muž si nedá frflať ani do spôsobu zdolávania a úspešne mu podoberám krásneho šupináča. Samozrejme, že ma ihneď dôrazne upozorňuje, nech ani neskúšam zbaviť rybu háčika ináč ako na brehu na podložke. Tentoraz to rešpektujem. Pár fotografií a kapor pláva naspäť vo vode.
Všetko je tak ako má byť
Chlapec narástol o desať centimetrov a ja som mal sucho v ústach, hm, asi to tak malo byť, nevadí, aj táto skúsenosť ma posúva ďalej. Ku koncu sme zdolali ešte jedného menšieho kapríka a Miňo krásneho jesetera. Aby sme mladému rybárovi vynahradili stratu jeho úlovku z poobedia, Milan mu ponúkol nech sa s rybou odfotografuje. Bol rád, lebo takúto rybu ešte naživo nevidel a ani nedržal v rukách, myslím si, že pózovanie pred objektívom mu robilo veľkú radosť, viac ako s kaprom, akých má na svojom konte veľa. Na záver len toľko, že všetko je tak ako má byť. Zmena miesta a nástrahy v tomto prípade priniesla pekný úlovok a radosť lovca.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
