Veľa ľudí si myslí, že lov zubáča v letných mesiacoch je skoro nemožný, ale nie je to celkom tak. Zubáč je veľmi plachá a dosť prezieravá ryba a často odhalí vašu nástrahu, aj keď vy ste iného názoru.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na začiatku sa treba zamyslieť nad tým, kde sa môže zubáč v letných mesiacoch nachádzať. Druhou otázkou je, čo asi také môže považovať za dostupnú korisť! Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na charakteristiku zubáča a jeho správanie sa. Treba si čo-to o danej rybe naštudovať, aby sme boli trošku úspešnejší ako ostatní.
Ja nebudem opisovať nejakú literatúru, jednak nebolo by to fér voči autorom, brať im ich výsledky štúdia a poznatky, ale aj to, že z literatúry si to môže každý rybár naštudovať sám. Dám vám viac ako sú len teoretické poznatky o tejto rybe, predkladám vám moje poznatky a skúsenosti o nej.
Kde hľadať zubáča?
Každý si pomyslí - kde asi, predsa na dne, ako vždy. Áno, je to sčasti pravda, ale tam sa nachádza len vtedy, keď odpočíva a snaží sa tráviť korisť, ktorú si predtým nachytal a zožral. A teda kde je, keď loví? Jednoduchá odpoveď - tesne pod hladinou a striehne na korisť! Vtedy zubáča viete pekne odhaliť. Jeho špecifickým zalovením je také jemné puknutie na hladine, podobné ako pri sumcovi, ale predsa len jemnejšie.
Väčšinou sa dá odhaliť aj pred tým, ako začne loviť. A to jednoducho. Treba čítať vodu a znaky odhaľujúce množstvo malých rybičiek na hladine. Jemne čeria vodu a krúžkujú na malej ploche. Ako keby boli všetky rybičky z daného okolia na jednom mieste. Voda až priam vrie. Zubáč je náramne vytrvalá ryba a dokáže na veľkú vzdialenosť prenasledovať svoju korisť.
Čo považuje za dostupnú korisť?
Tak na začiatku letných mesiacov sa neresia všetky druhy bielych rýb - belica, pleskáč, plotica a podobne. Je to veľké množstvo malinkých rybičiek a to je pre zubáča neobyčajne jednoduchá korisť. Je to rybička neskúsená a poriadne nevie čo ju ešte čaká a kto je jej nepriateľ. Tak isto ako to je pri iných druhoch rýb. Takže pomaličky sme sa dostali aj k nástrahám.
Nástrahy treba voliť dôkladne. Treba pozerať na poveternostné podmienky, čítať vodu a na základe toho všetkého sa rozhodnúť, kde sa bude nachádzať dravec, či pri dne alebo pri hladine. Keď bude veľké množstvo malých rybiek na hladine, tak, samozrejme, nebudeme chytať zubáča na dne s nejakou gumenou nástrahou a ťažkým olovom. Vtedy zvolíme nástrahu, ktorá sa pohybuje v partiách okolo hladiny, teda nejaký vobler.
Voblerov je na trhu obrovské množstvo a vybrať si presne ten správny je niekedy zložité. Pokúsim sa vám aj v tomto poradiť ako len môžem, najmä z mojich dlhoročných skúseností s lovom na prívlač. Najvhodnejšie sú voblery s rozmermi od 5 do 8 cm. Pri rybách väčších rozmerov a aj väčšou hmotnosťou sú vhodné voblery aj do 12 cm. Ale nikde nie je napísané, že na malý vobler nechytíte zubáča, ktorého budete považovať za svoju životnú rybu.
Vobler s malou lopatkou
Vobler na zubáča by mal byť štíhly a napodobňujúci belicu (to je tá naj ryba, po ktorej ide ako po prvej) menších rozmerov, s ponorom do 1 m, najlepšie od 0 do 0,5 m - tie sú najúčinnejšie. A veľké výhody má aj zvukový, teda hrkajúci vobler. Má veľké plus pred obyčajným, tichým.
A čo sa týka chodu? Ja zásadne vyberám vobler s malou lopatkou, čo spôsobí menší a menej agresívny chod voblera. Lov takýmto voblerom je úplne jednoduchý. Treba ho len dostať najlepšie za húfik drobných rybičiek, alebo aspoň na vzdialenejší okraj plochy, kde sa nachádzajú rybičky. Tesne pod nimi sa nachádzajú zubáče, ktoré sa chystajú na koordinovaný útok, a preto treba ťahať našu nástrahu v úrovni rybičiek a tesne pod úrovňou, aby sme zaujali nášho cieľového útočníka.
Vobler vedieme veľmi pomaličky, ležérnym ťahom a nie je zle prerušiť ťah, alebo nástrahu jemne podtrhnúť. Veľakrát sa dostanete do kontaktu s rybičkou, ktorá narazí do vašej nástrahy ale netreba sa splašiť a ihneď sekať. Záber od zubáča príde razantne a nedá sa to pomýliť. Neraz sa stane, že hneď po nahodení a po prvom pootočení kľukou navijaka prichádza záber. Takýto záber je špecifický hneď na začiatku leta, keď zubáče nemajú opozerané naše nástrahy a veľmi pekne na ne reagujú. V tomto období si nedávajú veľký pozor a žerú pažravo, tak sa aj stáva, že vobler končí dosť hlboko a je potrebné použiť pean, čo sa pri zimnej rybačke stane málokedy.
Rybičky patria do vody
Stáva sa, že nám našu nástrahu odhalia a už máme len záber, ale nevieme chytiť žiadnu alebo len málo rýb. Vtedy je dobré skúsiť iný spôsob.
Ďalšia možnosť ako chytať zubáča, keď nám „prekukne“ naše nástrahy, je použiť gumenú rybičku. Osadíme ju háčikom, olovené závažie (hlavička) je len pár gramová (napr. 5 g a menej), ale musíme si vybrať takú, ktorú dokážeme nahodiť na niekoľko metrov. Nástrahu nenecháme spadnúť na dno, ale hneď po nahodení začneme navíjať a zase ležérne, tak ako aj pri vobleroch. Jemným pridvihovaním špičky udice dávame rybke život a imitujeme chod zranenej rybky. Gumená rybka by mala mať dosť ohybný chvostík, aby vedela vytvárať veľké vibrácie, ktoré vyprovokujú dravca k útoku. Gumená rybka je viac presvedčivá a dravec sa dá skôr oklamať.
Tento spôsob dokáže oklamať a prinútiť k záberu aj oveľa väčšie a opatrnejšie dravce. Mne sa tieto techniky lovu veľmi osvedčili a pomohli mi odchytať množstvo zubáčov rôznych rozmerov. Keďže som športový rybár, tak mi spraví radosť aj malý zubáč, viem si ho vážiť a nebudem nadávať, že zase malý a ani jeden na pečenie. Rybičky predsa patria do vody.
Dúfam, že moje rady a postrehy pomôžu mnohým z vás, a hlavne tým, čo vedia rybu aj púšťať!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
