Počasie sa začína kaziť. Po slnečných dňoch, ktoré pravidelne sprevádzal poobedňajší vietor, prichádzajú mračná, silný vietor a dážď. Voda pri brehu sa kalí a ja začínam veriť v úspešnosť blízkej udice. Nakoniec to prišlo. V pravidelných intervaloch prichádzajú zábery aj tu. Taktika vychádza.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ani prudké ochladenie, o čom svedčí aj čerstvo napadnutý sneh na okolitých kopcoch, rybu nezastavilo ako na iných miestach jazera. Nám však signalizátory pípajú a s Majom sme kompletne premáčaní. Keď berú ryby, všetko ide bokom a my si skutočne užívame každú minútu na tomto 3 000 ha jazere. Chytáme niekoľko krásnych miestnych kaprov. Všetko to málo, čo máme na seba je mokré, no v tom ošiali si akosi ani neuvedomujeme, že na druhý deň odchádzame a či si vôbec budeme mať čo obliecť na seba. Tento problém nastáva už večer, keď zisťujeme, že nemáme sa poriadne do čoho prezliecť a ani v čom spať. Veci sušíme nad varičom a veríme, že ráno už konečne vyjde slnko, ktoré nás vítalo pri našom príchode.
Dni na Bin El ouidane nie sú len o rybách
Nad šálkou zeleného čaju meditujeme a prosíme Alaha, aby už konečne zahnal tie mraky a nám umožnil v suchu odísť. Viac mokrí ako suchí líhame do spacákov a čakáme čo sa bude diať. Ranné zábery už prichádzajú pri jasnej oblohe a my zdolávame ryby a sušíme.
Dni na Bin El Ouidane nie sú len o rybách. Ja som skutočne prekvapený, akú hodnotu tu má ľudský život. Prišiel nás navštíviť miestny pastier, ktorý sa pokúšal chytiť nejakú tú rybičku pod zub. S Majom pozorne sledujeme na hladine čln, ak sa to dá tak nazvať, a v ňom mladého chlapca, ktorý sa pokúša dostať na breh. Silný vietor mu to však nedovoľuje. Počujeme krik. Pýtame sa na brehu s nami sediaceho miestneho lovca či nemá chlapec v člne problém. Dostávame odpoveď že nie, to nie je žiadny problém. Toto sa opakuje niekoľkokrát, až kým nevidíme vyskakovať telo z člna a skutočne ide krik o život. Vtedy sa pozriem na Maja a pýtame sa ešte raz, či fakt nemá problém? Chlap pokrčí ramenami, povie „problém“ a aj so svojím mladým parťákom sa odoberie preč.
Majo naskakuje do člna a ide zachraňovať vo vode plávajúceho a o život kričiaceho chlapca držiaceho sa plechovej bárky. V strede jazera ho vo vlnách naloží do člna a odvezie ho k nám na breh. Chystám rýchlo horúci čaj, trasúceho a podchladeného ho obliekame do nášho oblečenia. Vtom prichádzajú veselí miestni lovci s úsmevom na tvári. Vypýtajú si cigaretu a smejú sa na trasúcom sa kamarátovi. Nechápem ani ja, ani Majo. Chlapec sa potom prezlečie do svojho oblečenia čo mal mokré v taške a v spoločnosti svojich odchádza preč.
Merci, merci, merci...
Niečo podobné sa opäť opakuje o deň neskôr, keď sa miestnemu servismanovi pokazil motor a, samozrejme, bez vesiel sa nevedel dostať k brehu. Zostala mu v člne len polovička bandasky, s ktorou vylieval z deravého člna vodu. Keď som začul krik, sadám do člna a rýchlo sa usilujem dostať k nemu. Ťažký plechový čln aj s motorom sa snažím dopraviť ku brehu. Nakoniec sa mi to darí a celý mokrý pristávam niekoľko metrov od nášho stanovišťa. Dostáva sa mi niekoľko vďačných objatí a nekonečný sled rovnakých slov: merci, merci, merci... Pripadám si ako keby sme tu boli záchranným tímom a nie lovci kaprov. No dozvedáme sa aj nepríjemnú správu o utopení sa 14-ročného dieťaťa počas nášho pobytu na tomto jazere. Tak toto sme už nestihli. Aj toto je súčasť koloritu tohto jazera.
Posledné ráno našej výpravy je skutočne nádherné. Jasná obloha, teplo a horúce lúče slnka sušiace naše veci. Rozlúčka ako sa patrí. Špinaví, ale čo je podstatné, suchí odchádzame do hotela. Sprcha, kávička v miestnej krčme, rozlúčka s domácimi servismanmi a pred nami cesta na letisko. Nočný let do Ríma, prestup a smer Budapešť.
Nástrahy
Myslím, že naháňať si ego skvelosťou nástrah tej či onej značky je na tomto jazere absolútnym nezmyslom. V prvom rade nedokážete si doniesť väčšie množstvo návnad, a hlavne by som to pokladal za zbytočné. Kukurica je to, čo tu kaprom chutí a je tu návnadou a nástrahou číslo jedna. Samozrejme, presvedčili sme sa o tom aj my. Podarilo sa mi síce chytiť ryby aj za pomoci scopexovej plavačky, ale žlté zrná boli neprekonateľné. Ba prekvapujúce pre mňa bolo, že ryby nereagovali ani na panáčika postavený strapec kukurice. Nástrahy umiestnené na dno boli najúspešnejšie. Jediné, čo sme pridávali do kukurice, bol CSL extrakt, ktorý si myslím, že zohral istú úlohu a vďaka nemu sme dosiahli viac rýb.
Montáže
Tu som spočiatku stavil na jemnosť. Mäkká 25 lb spletaná šnúrka Enigma s SB1 veľkosť č. 8 sa mi zdala správna voľba. Úspešne používam túto zostavu v mnohých situáciách. No keď som stratil ryby o ostré hrany lavíc, rozhodol som sa pritvrdiť. S háčikom problém nebol, ostrosť a pevnosť si udržal aj v tomto náročnom teréne, len spletanú šnúru som vymenil a dal opäť mäkkú, ale už 35 lb Granity.
Problém bol vyriešený a odvtedy som nestratil ani jednu rybu, hoci som bol nútený v niektorých situáciách, vzhľadom na počasie, zdolávať ryby aj z brehu. Nad olovko som dal asi jeden meter 0,60 mm fluorokarbónu a 15 m fluorokarbónom potiahnutého 0,60 mm Shock Leadru Milspec. Toto ma podržalo v tomto náročnom teréne medzi skalami a ich ostrými hranami.
Aký je vlastne pobyt na Bin el Ouidane
Absolvoval som už niekoľko dovoleniek v arabských krajinách, takže prostredie, v akom sa tu žije, ma neprekvapilo. No trhoviská, život na uliciach a vôbec komunikácia s týmito energickými ľuďmi je vždy pre mňa veľkým zážitkom. Ak by sa ma niekto spýtal, či by som sa vrátil na Bin el Ouidane, okamžite by som mu odpovedal áno.
Jazero vložené do nádherného prostredia pohoria Atlas vytvárajúce nádhernú okolitú scenériu, s ktorou sa len veľmi ťažko môžete stretnúť niekde v Európe. Úžasné bojovné ryby, dokonalý servis, ktorý vám zabezpečia miestni servismani, a, pochopiteľne, skvelá partia chalanov, ktorej som bol súčasťou, spravilo tento pobyt pre mňa nezabudnuteľným.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
