Pamätám sa veľmi dobre moju prvú plavbu. Som presvedčený, že keby ma niekto potajomky sledoval, tak by sa dlho slušne smial. Cez všetky prípravy som nebol schopný si všetko poriadne zorganizovať, takže som mal viac vecí, než bolo v skutočnosti potrebné a neustále som niečo vykladal a zase späť nakladal. No a vzápätí aj slušne namočil. Okamžite mi bolo jasné, že takto teda nie...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Výber lokality pre boatovanie
Pravidlá pre plavbu na boate sú prakticky rovnaké ako pre lode. Rybár z nich môže loviť na zväzových vodách iba tam, kde je povolený lov z lodí. A, samozrejme, aj na množstve súkromných revírov. Tu sa majiteľom darí pritiahnuť k rybárčeniu viac rybárov, zapálených pre lov z boatu.
Pre začiatočníkov by som hľadal lokalitu, kde sa dá slušne prísť autom bližšie k vode a neťahať boat a výbavu príliš ďaleko. Aj keď nie je vyložene ťažký, tak sa nováčik určite do auta niekoľkokrát vráti.
Ďalej je dobré prezrieť si breh a nájsť si vhodné miesto pre nalodenie. Ideálny je pevný breh s pozvoľnejším klesaním dna. Ak sa rybár nachádza ihneď nad väčšou hĺbkou, tak môže zažiť aj nepríjemné chvíľky s nechceným preplávaním boatu, utopením vybavenia alebo aj vlastné vykúpanie. O taký zážitok hneď na úvod nikto nestojí.
Je nutné si všetko pripraviť tak, aby kompletné obliekanie prebehlo pri aute alebo pri chate. Vybavenie v rozumnej miere mať už pripravené vo vreckách boatu a nezabudnúť ich zavrieť. Na prechod používam obyčajné penové šľapky alebo sandále, ktoré po navlečení plutiev pokojne nechám plávať v priestore za opierkou.
Nie každý má skúsenosti s pohybom v plutvách. Môže to byť niekedy aj dobrá zábava, ale hlavne pre okolie, ako pre rybára samotného. Nohy v nich sa veľmi ľahko zamotajú, preto si ich radšej nasadzujem až po nasadnutí do boatu. Ak už človek sedí, tak už je riziko nejakého nechceného kúpeľa alebo pádu minimálne. Boat je preto dôležité mať nastavený tak, aby nám neušiel pri sadaní. To sa môže stať tiež veľmi rýchlo. Len čo je človek kompletne usadený, tak je nutné zapnúť všetky bezpečnostné úchyty a nehrať sa zbytočne na hrdinu. Výrobcovia nimi nevybavili boat len tak, a preto majú svoj význam. Navyše, pocit bezpečia je celkom príjemný.
Ja som kedysi urobil chybu a hneď pri prvom vyplávaní mal boat plný vecí. Dnes už by som to neurobil. Nechal by som si prúty na brehu a najskôr si vyskúšal manévrovanie na otvorenej vode. Ono stačí len pár minút. Ale určite to pomôže. Získa sa sebadôvera dôležitá na bežné o chvíľku aj rutinné pohyby na vode. Ale ono sa nikomu nechce príliš skúšať, a hlavne čakať na prvé nahodenie...
Je potrebná kondícia?
K tomu snáď len pár slov. Každý by si mal uvedomiť, že to nie je ako pri love z lode. Žiadne veslá, žiadny motor. Jediným motorom sú naše nohy. Je to skoro rovnaké, ako pri šliapaní na horu. Ale s dôležitým rozdielom, tu sa nejde späť pod kopec. Ide sa často proti vetru a prúdu a za rôzneho počasia. Naozaj je nutné premýšľať hlavou a nielen rybárskou vášňou a pustiť sa do toho len vtedy, keď je to rozumné.
Aké ryby loviť na začiatok...
Z môjho pohľadu nie je dobré sa púšťať do nejakej ťažkej rybačky a skôr sa pokúsiť loviť menšie ryby. Ide o to naučiť sa všetko ovládať, odkladať, nadväzovať, nahadzovať, zasekávať a zdolávať. Nemá zmysel hneď na prvej plavbe cielene vyraziť s ťažkým vybavením na sumca. Podľa mňa by sa mal človek aj navnadiť menšími rybami a trochu aj vyzrieť. Lenže to sa asi opäť veľmi zle bude chápať, pretože každý túži po čo najväčšej rybe.
Avšak, za ideál považujem pstruhovú priehradu alebo lokalitu, kde vieme, že je dosť, napríklad menších ostriežov. Ono aj pri love týchto rýb nás veľmi často môže prekvapiť väčšia ryba. Tomu všetkému by som tiež prispôsobil aj výber vybavenia pre lov týchto rýb.
Vybavenie na pstruhy
Mám vybavenia pomerne veľa. Viac ako tým na čo budem chytať, sa trápim tým, čo si skôr nevezmem. Bohužiaľ, musím vďaka tomu riešiť náramne veľa kompromisov a tiež nie vždy sa trafím do úplného ideálu. Budem teda vychádzať z toho, že nechcem so sebou ťahať veľa vecí. Avšak aj tak si myslím, že vyraziť s jedným prútom, je strašný kompromis. Ale, samozrejme, to ide.
Nemám boat nejako zvlášť vybavený prídavnými držiakmi prútov, a teda beriem, že všetko budem mať len po bokoch. Bohužiaľ, si tým uberiem trochu miesta a pohodlia, ale jazdí tak väčšina rybárov. Len hŕstka nadšených a šikovných rybárov má na tieto účely boat vybavený bočnými držiakmi prútov a inými „vymoženosťami“ pokojného lovu.
Väčšinou vyrážam tak, že mám jeden prút v ruke a na každom boku jeden ďalší prút. Beriem to trochu z osobných skúseností lovu pstruhov z brehu. Ono sa to tak príliš zase nelíši, myslím štýlovo.
Všeobecne ide o prúty s dĺžkou 1,8 - 2,10 m s kratšou rukoväťou. Dĺžka rukoväte je veľmi dôležitá. Ak by sa rybár mal neustále niekde zachytávať rukoväťou, tak si chytanie vyložene sprotiví. V kratšej dĺžke prúta aj jeho rukoväte je pôžitok z lovu, zápästie nie je také namáhané a zostáva sila na dlhší rybolov.
Mojím najbežnejšie používaným je 180 cm dlhý prút v gramáži 2 – 7 g s ľahko parabolickou akciou. Je to pre mňa taký univerzál, ktorý dokáže zvládnuť všetky druhy nástrah (gumy, rotačky a voblery) ako na vlasci, tak aj na Nanofile. Ako druhý prút vozím v rovnakej dĺžke 3 (6) – 12 g s rýchlejšou akciou pre lov s plandavkami, rotačkami alebo voblerom. No a tretia je prútik 3 – 10 g s jemnejšou špičkou pre lov na drop-shot.
Mám rád vyvážené a jemné vybavenie
Musím upozorniť, že ide hlavne o dúhaky. Tých potočákov na jazerách zase toľko nie je. Asi mojimi najobľúbenejšími nástrahami sú gumy. Hlavne nymfy a smáčiky. Mám rád vyvážené a jemné vybavenie, ktoré dokáže registrovať akýkoľvek záber ryby a zároveň rybu zaseknúť na akúkoľvek vzdialenosť a úspešne ju zdolať.
Gumené nástrahy osadzujem na jigové hlavičky s hmotnosťou 0,5 – 5 g s veľmi kvalitným háčikom veľkosti 4 – 12, prevažne bez protihrotu. Hmotnosť hlavičky volím v závislosti od hĺbky vody, veterných podmienok, vzdialenosti, v ktorej ryby berú a, samozrejme, aj veľkosti samotnej nástrahy. Veľkosť rýb pre mňa nie je až taká podstatná, lebo aj veľkú rybu možno zdolať na jemnom a relatívne malom háčiku a opačne, teda ak je zostava dobre nastavená. Dôležité je hlavne nájsť miesto, kde sa ryby vyskytujú. Ak to je možné, tak si volím oblasti prítoku alebo odtoku pri hrádzi. Nie je to pravidlom, ale väčšinou sa stáva, že fúka na hrádzi a ryby pohyb prekysličenej vody, spolu s potravou, ženie práve tam. V bezvetrí zase, naopak, ryby bývajú bližšie v prítoku, kde je opäť viac prekysličená voda. Nikdy to nemožno brať ako pravidlo, ale nádrže nebývajú veľké a informácie o pohybe a braní rýb sa väčšinou dajú zistiť od rybárov loviacich z brehu.
Ak ryby v týchto miestach neberú pravidelne, tak často putujú po voľnej vode. V tom momente hľadám miesta, kde sa nachádzajú terénne zlomy alebo sa dno prudšie zvažuje. Ryby okolo týchto miest prechádzajú veľmi často. Sú to, pochopiteľne, klasické miesta, kde sa zdržujú aj iné dravce. Často je vidieť veľa vyskakujúcich rýb v strede nádrží, kde takmer nie je možné z brehu dohodiť. Nikdy ma príliš nebavilo tieto ryby skúšať uloviť, ale aj tu praje určitá vytrvalosť a správna voľba nástrahy, a hlavne vedenie nástrahy.
Pri love s gumkami sa nerád ponáhľam. Rád sa hrám s pohybom nástrahy. Niekedy majú ryby chuť brať nástrahu vedenú vyložene agresívnymi poskokmi, inokedy jemným trhaním a inokedy úplne voľne pomaly ťahanú. Na to sa asi nedá nájsť recept. To si musí každý vyskúšať.
Dúhak nie je stanovištná ryba
Najradšej nahadzujem i z väčšej vzdialenosti k brehom a nástrahu sťahujem pod hrany a zlomy. Klasicky vejárovitým štýlom si prechytám miesto pred sebou a ak nič, tak sa „odkačkám“ o kus ďalej. Ak už mám miesta obhliadnuté z brehu a viem, že sa tam ryby často ukazujú, tak aj zotrvám a skúšam nástrahy, kým sa nedostaví záber. Je nutné počítať s tým, že dúhak nie je stanovištná ryba. Je neustále v pohybe, takže ryby väčšinou putujú v určitých okruhoch a periódach okolo nás. Len je nutné na to prísť kedy a kde.
Nástrahy volím podľa zafarbenia vody. Ak je voda čistejšia, tak sú to skôr prírodné farby a ak je zakalená, tak mi fungujú skôr výraznejšie farby. Keď ryby nie sú úplne aktívne, tak je dobré vyskúšať ďalší pripravený prút s plandavkami alebo aj voblerom. Hmotnosť plandavky nemusí byť veľká, stačí aby doletela ku brehu. Ide skôr o jej pohyb vodným stĺpcom. Niekedy funguje vyložene rýchle vedenie, neustále popoťahovanie špičkou prúta a prepadávanie plandavky ku dnu. Veľkosť a zanorenie voblerov prispôsobujem lokalite. Beriem ako ideál širší a otáčavý chod napríklad Tiny Fry 5 cm, ktorý som schopný dostať do hĺbky 0,5 - 0,7 m, čo väčšinou stačí.
No a keďže mi rovnako nedajú spať ryby skákajúce za mojím chrbtom, tak plandavky aj voblery pokojne vyskúšam aj hodmi na druhú stranu, teda na stred plochy. Často to býva veľmi úspešné. Ale aj tu platí, že ryby sú v pohybe a o krátku dobu sa dokážu presunúť o hodný kus ďalej.
V tej chvíli vyťahujem ďalší prút, ktorý mám pripravený na drop-shot (DS). Vzdialenosť nástrahy od záťaže je veľmi individuálnou záležitosťou, rovnako ako rýchlosť a štýl jej vedenia.
(Poznámka - Veľa rybárov dáva prednosť pred lovom na DS love na tzv. podväzky, keď je nástraha na dlhšom nadväzci až za záťažou. Tento štýl tiež veľmi funguje, ale je nutné vychytať naväzovanie nadväzca tak, aby sa nemotal do záťaže.)
Uzol - hlavný základ úspechu
Pri love na DS nerád s nástrahou príliš pracujem, skôr len pomaly priťahujem. V poslednej dobe mám skoro na všetkých navijakoch namotaný Nanofil, ktorý mi zaručuje prakticky 100 % premenených záberov. Tiež zdolávanie pri dlhších nahodeniach je skoro neporovnateľné... Len je dôležité dobre zvoliť typ uzla, pretože to je hlavný základ úspechu. Našťastie, každé balenie Nanofilu návod na správne uviazanie obsahuje.
Občas ryby nejdú od brehu, nech sa im to hádže ako chce a dokonca čo chce. Tak sa jednoducho s boatom presuniem bližšie ku brehu a skúšam opačný smer, skoro ako by som chytal z brehu. Ale aj tak je to dosť rozdielne. Sedím v úrovni hladiny, a teda s nástrahou pracujem trochu inak ako stojaci rybár na brehu. Samozrejme, že to nemusím byť ja, kto má väčší úspech. Ale vyskúšať sa to musí. A keď už pri tom brehu som, tak pretiahnem, prirodzene, aj okolité pobrežie. Mnohokrát ma však prekvapí iná ryba ako dúhak. Neraz zaberie ostriež alebo šťuka. Tá ma však veľmi často o nástrahu pripraví svojimi ostrými zubami. Mám v zálohe dokonca aj miesta, kde sa vyskytujú aj iné ryby, ako dúhaky. Na prítokoch sa nezriedka objaví jalec tmavý, hlavatý alebo boleň. Aj pre ne platia prakticky rovnaké pravidlá lovu. Býva to síce niekedy ťažšie, pretože tu nemusí byť toľko vody a pohyb je trochu komplikovaný. Všetky tieto ryby nemajú problém zaútočiť na gumové nástrahy a voblery.
Často sú to nečakané a prudké zábery, ktoré spestria rutinu pri love pstruhov. Na tieto ryby veľmi rád používam aj rotačky. Podľa jej veľkosti a zaťaženia si dokážem upraviť rýchlosť chodu vodným stĺpcom, čo je veľa ráz veľmi neodolateľné. Avšak ich lovu sa budem venovať v ďalších pokračovaniach. V ďalšej časti sa zameriam na lov ostriežov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
