Mnohí z nás si povedia: „konečne leto“. Je to časť roka, na ktorú sa všetci, hoci len podvedome, tešíme. Vonku je príjemne teplo, nemusíme na seba navliekať hrubé vrstvy oblečenia, všade naokolo doslova kypí život, či už na zemi, alebo vo vode.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Pomaly pod každým kameňom a za každým steblom trávy sa nachádza dajaký tvor. Tie menšie sú často zdrojom potravy pre väčšie, ale aj tie veľké sa stávajú stredobodom záujmu tých malých, väčšinou nepríjemne bzučiacich a okolo nás neustále poletujúcich tvorov, ktoré väčšinou nazývame univerzálnym názvom otravná háveď.
Čas hojnosti
Pre nás rybárov je leto doslova časom hojnosti. Je tu obdobie prázdnin, počas ktorých nám do radov pribúdajú noví vyznávači Petrovho cechu. Takmer všetci z nás svoju prvú rybu ulovili práve cez letné prázdniny. Niekoho to „chytilo“ tak, že sa stal náruživým rybárom hneď po zdolaní svojej prvej rybky, iní sa k rybačke vracali len počas prázdnin, alebo až po určitom čase. Isté však je, že práve v tomto období každý rok k rybačke „ pričuchne“ kopa nádejných budúcich rybárov.
Leto je obdobie, keď si na svoje prídu vyznávači všetkých rybolovných spôsobov. Už nie sú takmer žiadne obmedzenia, čo sa druhového hájenia týka, a aj doba lovu na kaprových vodách je bez časového obmedzenia. Veľa rybárov sa teší práve na nočné lovy, ktoré majú tiež svoje čaro. Počas nočného zdolávania väčšej ryby adrenalín doslova tečie prúdom do žíl a je to neopísateľný pocit. Ten sa jednoducho musí zažiť.
Ale nielen v noci sa dajú loviť veľké ryby, ide to aj cez deň, občas aj v tých najväčších horúčavách, lenže veľmi často sa o naše revíry musíme deliť s kúpajúcimi sa ľuďmi, aj napriek tomu, že to nie sú verejné kúpaliská. Je to jeden z dôvodov, prečo sa k vode zberáme skoro ráno, alebo až na večer, keď sa väčšina kúpajúcich poberie domov a pri vode nastáva vytúžený pokoj a božské ticho prerušované len cvrlikaním hmyzu a občasným šplechnutím vyhadzujúcej sa ryby. Mnohí, vrátane mňa, radšej volia rybačku na tečúcich vodách, kde je podstatne väčší pokoj. No a jedným z najlepších a zároveň a najúspešnejších spôsobov rybolovu na tečúcich vodách je feeder.
Presne toto som potreboval
Dlhé roky som bezradne chodil po brehoch rieky a dumal nad spôsobom úspešnej rybačky v pomerne silnom prúde. Sadnúť si na breh, nahodiť napríklad 100 g olovo a čakať na záber bola jedna z možností, ale to ma dajako nebavilo. Priznám sa, nemám rád dlhé, nečinné vyčkávanie v nádeji, že sa hádam dajaká ryba pomýli a vezme moju nástrahu. To radšej vezmem bičík a budem naháňať beličky, len nech sa stále niečo deje.
Keď sa u nás objavili prvé feedrové prúty, vedel som, že presne toto potrebujem. Začiatky s feedrom boli všelijaké. Raz sa zadarilo, inokedy to za veľa nestálo. Skúšal som všetko možné, aj nemožné, vymýšľal som rôzne montáže, postupne som sa dopracovával k jemným vlascom s malými háčikmi a ryba sa mi za trpezlivosť začala odmeňovať v podobe častých záberov, ale aj v podobe pekných úlovkov.
A ako sa vraví, že s jedlom rastie chuť, začal som si dávať vyššie a vyššie ciele. Najprv mi stačila akákoľvek ryba, ktorú by som dokázal zdolať, no po zdolaní prvej mreny, mala okolo 25 cm, som túžil po tých väčších, bojovnejších. A neboli to len mreny. Postupne sa zvyšovala latka pri všetkých druhoch rýb, žijúcich v rieke kúsok od môjho domova. Za to, že sa mi to aspoň sčasti podarilo, vďačím feedru, a hlavne tomu, že som sa ho naučil správnym spôsobom používať.
Je dobré mať niekoho, kto poradí
Ak niekto chce začať s feedrom, leto je na to najvhodnejšie obdobie. Ryba je aktívna takmer stále a aj napriek veľkému množstvu prirodzenej potravy si ochotne pochutnáva na nami predostretej strave. Práve v tomto období je najväčšia šanca sa niečo naučiť. Keď sa rybe príliš nechce a zábery prichádzajú raz za čas, tam toho človek veľa nevymyslí a hlavne nie niekto, kto danú problematiku začína riešiť, čiže začínajúci feedrista, hlavne, ak na väčšinu vecí musí prísť sám.
Možno sa niekde v časopise, alebo v dnešnej dobe skôr niekde na webe dočítal o správnych postupoch, ale väčšina si neuvedomí jednu zásadnú vec: To, čo sa tam opisuje, funguje v danej chvíli na danom mieste a u nás to fungovať môže, ale aj nemusí, alebo z toho funguje len malý zlomok. Samozrejme, je dobré čítať a získavať informácie, ale musíme sa naučiť získané poznatky triediť a v správnom čase a na správnom mieste použiť.
Priznám sa, tiež som takto začínal, čítal som všetky články, hľadal kadejaké videá, len aby som sa toho o feedri dozvedel čo najviac, ale keď som sa dostal do terénu, mal som problém všetky tie vedomosti aplikovať v praxi. Vždy je dobré mať niekoho, kto poradí, prípadne trochu usmerní. Viem, nie je jednoduché takého človeka nájsť vo svojom blízkom okolí a ešte sa s ním aj dostať na ryby. Dobrou voľbou je tiež „priateľ na telefóne“, prípadne na e-maili. Ja takto komunikujem s pár ľuďmi po celej republike a vieme si navzájom poradiť.
Prúdiaca voda sa až tak neprehreje
Nech mi teraz nemajú za zlé vyznávači lovu rýb na jazerách, ale v nasledujúcich riadkoch sa zameriam na riečnu feedrovačku. Nie, že by lov na jazerách nebol zaujímavý, ale je to väčšinou o dlhom čakaní na záber, nakoľko sa po otvorení vôd hodne rýb pobralo a so stúpajúcou teplotou vody sa znižuje obsah kyslíka vo vode, a tým sa znižuje aj aktivita rýb. No a v neposlednom rade, v jazerách máme len to, čo si tam nasadíme a väčšinou je to len o kaprovi. A to nevravím o tlačenici na brehu, kde sa chodí kúpať celé blízke i ďaleké okolie.
V riekach je to o niečom inom. Prúdiaca voda sa až tak neprehreje a aj obsah kyslíka v nej je pre ryby prijateľnejší. Ryby sú aktívne, je ich tam požehnane a je len na nás, ako si s nimi poradíme. Na riečnej feedrovačke je najlepšie, že nikdy neviete čo za rybu zoberie ponúkanú nástrahu. Môže to byť malá, pár centimetrová rybka, napríklad belica, ale aj pekne urastený sumec, alebo mrena, a aj kaprík sa môže pritrafiť.
Pochopiteľne, nie je to vždy o veľkých rybách. Tie sú akýmsi bonusom pri love drobnejšej rybky. Pre nás je najpodstatnejšie rybu dajakým spôsobom sústrediť na jedno miesto, odkiaľ sa ju budeme snažiť dostať na breh. Vravím dajakým spôsobom, ale veľa možností tu nie je.
treba si správne zvoliť lovné miesto
V prvom rade musíme rybu lokalizovať. Počas teplých letných dní to nie je až taký veľký problém ako v chladnejších mesiacoch roka. V lete je ryba takmer všade. Niekde sa zdržuje častejšie, lebo tam má pocit bezpečia, alebo je tam dostatok potravy, inde len tak letmo prefrčí, ale takmer všade sa dajaká bude dať uloviť. Otázkou je, koľko a aké budú. Ak chceme rybky zdolávať ako „na páse“, musíme sa predsa len viac zamerať na voľbu toho správneho miesta.
Niekedy stačí pozorne sledovať hladinu a ryba sa nám sama ukáže. Občas sa na hladine prevalí väčší pleskáč, alebo skočí mrena. Nahadzovať do blízkosti takého miesta, kde sa ukázalo pár rýb býva väčšinou korunované úspechom. Treba si však ešte pred samotným lovom také miesto prehádzať s olovenou slzou na konci vlasca, aby sme mali istotu, že tam nie je dajaká prekážka, hrana dna a podobne. Jednoducho – treba si správne zvoliť lovné miesto. Ak sa tam ryba zdržuje viac ako inde, niečo tam musí byť, kvôli čomu je práve na tomto mieste. Ak je tam prekážka, môžeme sa pokúsiť rybu zlákať krmivom na nám viac vyhovujúce miesto, ale snažme sa nehádzať príliš ďaleko od ich stanovišťa. Niekedy trvá aj hodinu, alebo aj viac, kým ryba zareaguje a začne potriasať špičkou. Ale občas sa môže stať, že z dajakého dôvodu nie je ochotná presunúť sa, hoci im tam pravidelne dávkujeme malé porcie krmiva a vytrvalo sa ukazuje na tom jednom mieste a my zábery nemáme.
Našťastie takýchto prípadov nie je veľa a väčšinou sa rybka dá celkom pekne sústrediť presným kŕmením na nami zvolené miesto.
Treba prehadzovať aj každú minútu
Keďže je leto a ryby sú pri chuti, musíme dosť často prehadzovať, aby sme do vody dostali dostatočné množstvo krmiva a rybu si udržali na lovnom mieste. Mnohí robia chybu, že prehadzujú, až keď majú záber, čo niekedy môže trvať aj pol hodinu. To je hodne dlhý čas na to, aby sme rybu boli schopní udržať na mieste. Niekedy treba prehadzovať každú minútu, alebo aj častejšie, inak sa zábery stávajú sporadické. Znie to neuveriteľne a viem, že mnohým sa to nezdá, ale je to tak.
Raz som sa bol ako divák pozrieť na jedných pretekoch a kamarát sa mi sťažoval, že mu dajako nechcú ryby brať a pritom sused ťahá rybu za rybou. Nevedel prísť na to, v čom je zrada. Skúšal meniť nástrahu, jej veľkosť, farebnú kombináciu, nič nepomáhalo. Občas dajaká rybka zabrala, ale bolo to biedne málo.
Chvíľu sme sa bavili, až som si všimol, že úspešne loviaci sused prehadzuje podstatne častejšie ako kamarát. Je pravda, že mal takmer po dopade košíka na dno záber, ale bolo to pravidelné a zakaždým sa na dno dostala porcia krmiva so živou potravou, a ryby sa tak rozožrali, že pomaly nestíhal prehadzovať. Upozornil som na to kamaráta s tým, nech skúsi dodržať frekvenciu nahadzovania suseda a čuduj sa svete, ryba sa mu rozbehla, akurát ho mrzelo, že na to neprišiel skôr. Už nedokázal eliminovať náskok súpera, ale do konca pretekov si podstatne polepšil. V podstate bolo jedno čo na háčik zavesil, ryba brala všetko hneď po dopade na dno, len sa jej to tam muselo doslova sypať na hlavu.
Od vody som šiel doslova narobený
Pochopiteľne, toto nefunguje vždy a všade, ale sú prípady, keď sa inak na rybu musí poriadne dlho čakať. Zopárkrát som si to overil aj počas bežnej rybačky a takmer vždy sa to vyplatilo. Akurát som od vody šiel doslova narobený. Teraz si možno niekto povie, že na také časté prehadzovanie treba obrovské množstvo krmiva a to veru nie je lacná záležitosť. Je to pravda, ale v takomto prípade si krmivo väčšinou riedime s hlinou v pomere
1:1, niekedy sa dáva hliny ešte viac. Podstatné je, aby stále niečo padalo na dno. Do každého košíka treba pritom dať zopár kostniakov, pár zrniek kukuričky, aby tam ryba mala čo zbierať. Inak, ak sa ryba rozožerie, stačí použiť košík s rovnakou hmotnosťou, ale s menším objemom. Viem, nie je to také jednoduché kúpiť si košíky rovnakej gramáže, ale s rozdielnym objemom, ale kto hľadá, nájde, prípadne si vyrobí.
Pri love na rieke sa, prirodzene, musí brať do úvahy aj samotný prúd, jeho sila, hĺbka vody na lovnom mieste a ešte niekoľko „maličkostí“, ktoré, ak chceme byť úspešní, musíme dodržať. Verím tomu, že po prečítaní poslednej vety, väčšinu z vás teraz nezaujíma ani prúd, ani hĺbka vody, ale práve tie „ maličkosti“ dúfajúc, že sa dozviete dajaké veľké tajomstvo. Musím vás však sklamať. Žiadne tajomstvo sa odhaľovať nebude, pretože žiadne nie je. Tie maličkosti sú: zosúladenie hrúbky vlasca so silou prúdu, na to nadväzuje veľkosť nami použitého košíka, dĺžka a sila nadväzca, veľkosť háčika, veľkosť a druh nástrahy...
Zázračné krmivo našťastie neexistuje
Ale je tu jedna vec, pri ktorej by som sa chcel pristaviť. Krmivo. Mnohí hľadajú zázračné krmivo, ktoré by stiahlo na jedno miesto všetky ryby v rieke, ale také niečo našťastie neexistuje. Tajomstvo dobrého krmiva, mimochodom práve krmivo najviac ovplyvňuje výsledok pri feedri, je v jeho príprave, konzistencii a spôsobe predkladania rybám. Nestačí si len kúpiť drahé krmivo, ale treba si ho správne pripraviť.
Toto je problematika, o ktorej sa dosť ťažko píše, lebo aj keď sa neviem ako budem snažiť vysvetliť ako by malo vyzerať správne pripravené krmivo, málokto by to podľa opisu dokázal namiešať. To je vec, ktorú si musí každý vyskúšať. Najlepšie by bolo, keby ste si ho mohli pripraviť s niekým skúseným. Je vždy lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, alebo o tom čítať. Prípravu krmiva musí človek dostať „do rúk“. Trochu inak sa mieša do silného prúdu, inak na mierny prúd a pritom sa na to dá použiť to isté vrecko krmiva. Podstatné je, že čím je prúd silnejší, tým hutnejšie, lepivejšie krmivo si musíme pripraviť, ktoré sa bude z košíka postupne vyplavovať.
Pochopiteľne, nesmieme si namiešať dajaké lepidlo, ktoré bude problém dostať z košíka, ale zároveň to nesmie byť krmivo, ktoré by sa vyplavovalo už počas klesania ku dnu. Aj keď sa nám podarí namiešať krmivo dobre, všetko ešte môžeme pokaziť stlačením krmiva v košíku. Na silu stlačenia si musíme dávať pozor, hlavne pri tých hutnejších krmivách, lebo sa nám môže stať, že síce z vody vytiahneme prázdny košík, ale krmivo z neho vypadlo až niekde cestou pri vyťahovaní z vody. No a my na brehu spokojne čakáme na záber a pritom máme krmivo na neviem akej ploche roztrúsené a o tom ani nevieme.
Krmivo si navlhčite aj o deň skôr
Práve kvôli príprave krmiva by som odporúčal začať s feedrom na dajakej menšej rieke s miernym prúdom. Tu nebude až tak vadiť, ak krmivo nebude pripravené na 100 %. Miernejší prúd nám nebude až tak vyplavovať krmivo z košíka, aj keby sme ho navlhčili o niečo menej ako by sme mali. Samozrejme, nesmie sa nám stať, že budeme používať polosuché krmivo. To by sme zabili úplne.
Prezradím vám jednu vec. Ak chcete, aby krmivo pracovalo vo vode čo najlepšie, navlhčite si ho už o deň skôr ako pôjdete na ryby, alebo aspoň o tri hodiny skôr. Za tú dobu krmivo vsiakne neskutočné množstvo vody a ak ste mali pocit, že je prevlhčené, budete prekvapení, lebo bude doslova polosuché a pred použitím ho bude treba dovlhčiť. Toto vlhčenie v „predstihu“ nám zaručí, že všetky čiastočky krmiva do seba nasajú dostatok vlahy a nebudú sa vyplavovať.
Poniektorí výrobcovia krmív (nie je ich veľa) v návode na použitie uvádzajú, koľko vody treba do zmesi pridať, aby mala tú správnu konzistenciu. Odporúčané množstvo vody však nemôžeme do krmiva pridať naraz, lebo by nám vznikla doslova kaša. Vodu treba pridávať postupne v niekoľkých menších dávkach. Tak dosiahneme, že bude správne navlhčené, bude mať správnu štruktúru a bude sa vo vode rozpadať tak ako má.
Pribaľte si aj rozprašovač na vodu
A ešte jedna dôležitá vec. Krmivo si musíme počas lovu kontrolovať a podľa potreby dovlhčiť. Preto by vo výbave feedristu nemal chýbať rozprašovač na vodu. Občas stačí len jemne prestreknúť krmivko a hneď je to o inom.
O príprave krmiva by sa dala napísať celá kniha a aj tak by to mnohým robilo problémy. Netreba sa toho báť. Ak sa mi to nepodarí na prvý raz, možno na druhý to už bude dobré a ak ani na druhý, tak na tretí, alebo neviem koľký raz, ale naveľa sa to človek naučí, len to treba skúšať. Treba však dodržať jednu zásadu. Radšej budem vodu pridávať postupne, hoci aj na desaťkrát za neustáleho miešania, ako keby som ho mal prevlhčiť jednou veľkou dávkou vody. Suché krmivo sa ešte dá namočiť, ale premočené sa vysušiť nedá.
Viem, že som sa v tejto téme dotkol len pár základných vecí, leto je predo dvermi, preto si už o mesiac povieme niečo viac o letnej feedrovačke.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
