Plytké, slnkom prehriate vody. Dostatok úkrytov, kvantá vodnej vegetácie, ľahko dostupná potrava. Ideálne podmienky pre rast kaprích gigantov. Takéto vody sú rajom kaprov. Je to ich domov, kde sa cítia bezpečne. Hĺbkam sa teda zväčša vyhýbajú. No tam, kde to nedovoľuje sama príroda, sú podmienky oveľa drsnejšie. Tmavé, studené hlbočiny. Napriek tomu sa kapry dokázali dokonale prispôsobiť a aj tam brázdia vody silné bojovné ryby. Zabudnite na plytké jazierka, na ľahko dostupný terén. Toto bude lov v hlbinách...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
KAPRY V HLBOKEJ VODE
Kapry a hlbočiny? Toto spojenie som si dlho nevedel reálne predstaviť. Je síce všeobecne známe, že kapor zimuje hlbšie a pri súboji uniká výpadmi do hĺbky, ale má svoje hranice. Trenie, zbieranie potravy a ostatné sa uskutočňuje takmer výlučne v malej vode. Slovo hĺbka je široký pojem. Pre kaprárov loviacich na plytkom štrkovisku je päť metrov riadna hlbočina. Naopak, ak by sa ma niekto spýtal, kde nahadzujem na svojej obľúbenej priehrade, tak odpoviem, že do plytčiny – takých 10–12 metrov. Závisí to od typu konkrétnej vody.
Najhlbšími revírmi sú určite priehrady, ktoré vznikli v nejakých dolinách, údoliach ako napríklad Liptovská Mara, Ružín, či Orava. V Čechách je zasa známa priehrada Orlík, odkiaľ sa každý rok ťahajú veľké kapry z hlbín.
Tieto hlbiny sú možno viac vhodné pre lov zubáčov, no mal som sa možnosť presvedčiť o kaproch, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani známe zahraničné vody. Stretol som sa s nimi viac ráz a to hlavne na člne pri love prívlačou. Vždy ma prekvapilo, keď sa spod potopeného stromu namiesto očakávaného dravca nehlučne vynorilo masívne svalnaté telo. Ticho som ho sledoval a v duchu sa pýtal sám seba, prečo mi na prúte musí visieť práve teraz šťukový vobler. Takéto stretnutia s miestnymi kaprami boli čoraz častejšie. A to aj na skutočne neobvyklých miestach. Útesy, strmo padajúce zrázy a skaly. Toto nebude náhoda!
HLADINA NEFUNGUJE
Usúdil som, že musím zmeniť taktiku, ak chcem mať pekného kapra na prúte (povoleným spôsobom lovu). Už mi nestačí vysedávať pri prútoch a počúvať piskot hlásičov. Chcelo by to niečo, aby som sa dostal hlbšie do života kaprov. Taktiku som zmenil hneď. Jemné prívlačové prúty vystriedali pevné „kaprárky“ a škatuľky prepchané voblermi som vymenil za hrste voňavých boilies a tvrdej kukurice.
Rovnako ako predtým, zašiel som člnom na tie isté miesta, kde som videl kapry. Čln som ukotvil na strmom zráze pod konáre bukov. Ticho, na prove člna som ukrytý striehol na prvý pohyb. Raz za čas som do vody prihodil trochu kukurice a boilies. Keď sa ukázalo slnko, bolo to o to lepšie. Netrvalo dlho a teplé slnečné lúče vytiahli prvých krásavcov na hladinu. Na jednom mieste ich bolo asi šesť. Plávali sem a tam.
Jasné, že ja som sa zameral hneď na najväčšieho z nich, krásneho tmavého šupináča. Tipoval som mu niečo okolo 10 kilogramov. Ten sa ukrýval pod previsnutým konárom. Od začiatku mi bolo jasné, že bude opatrný. Montáž som mal úplne jednoduchú, ktorú som si sám vymyslel na tento lov. Fluorokarbón, ostrý háčik, brok a plávajúca nástraha. Takto som inde lovil na hladine karasy a kapríky. Pod háčik som teda na vlas našil 18 mm pop-up boilies príchuť Sladká mandľa.
Plavačka konečne dopadla na vodu a brok na konci nadväzca montáž pekne vyvážil. Kapor sa však ani nehol. Rovnako ani okolité menšie kapry. Čo to má byť? Čakal som ďalších dvadsať minút, skrčené nohy mi tŕpli, žrali ma všelijaké mušky, ale tmavý šupináč stále nehybne stál. Opatrne som vytiahol montáž a do vody hodil jednu guľôčku toho istého boilies, tentoraz však bez háčika. Aj ju všetky kapry totálne ignorovali! Ja som však vedel, že ryby sú pri chuti. V niečom bol problém. A nebude to len v montáži. Teraz som vedel, že toto nie je cesta, ako sa k nim dostať. Preto som sa rozhodol, že na niekoľko dní zložím udice a budem kapry iba sledovať.
Takto som deň čo deň chodil člnom na takéto miesta a postupne sa široký okruh lovísk značne zužoval. Zameral som sa na tie najobývanejšie. Pozoroval som kompletný spôsob života tunajších kaprov. Sledoval som čas, kedy a kade sa presúvajú, ich veľkosť a počet. Zistil som, že ich celkové správanie sa veľmi nelíši od kaprov z plytkých jazier, ale určité zvyky boli viditeľné na prvý pohľad. A to hlavne, keď som trochu prikŕmil do plytšej časti. Ryby sa nevrútili okamžite na kŕmne miesto, ale niekoľkokrát ho opatrne oboplávali, potom asi desať minút nehybne stáli a následne silným fúknutím odkotúľali kukuricu na všetky strany. Kŕmiť sa začali ako prvé vždy mladé jedince. Neskôr sa odvážil aj „môj“ dlhý šupináč. Predsa len nedrží diétu. Hladina teda nefunguje, kapry prijímajú potravu iba zo dna.
DOBRÉ MIESTO JE POLOVICA ÚSPECHU
Ak chceme pravidelne chytať kapry v hĺbkach, nesmieme podceniť niekoľko základných faktorov. Tie sú kľúčom k úspechu počas celej rybačky. V prvom rade si treba uvedomiť, že kapry určite nebudú všade. Preto bodom číslo jedna v tomto smere je jeho lokalizácia. Bez správneho určenia miesta, kde sa zdržujú alebo bez vedomia, kade a kedy sa presúvajú, sú totiž šance na úspech minimálne. Platí tu pravidlo: Čím väčšia je vodná plocha, tým ťažšie bude natrafiť na kaprie „chodníčky“.
Tu je už takmer nevyhnutné spoľahnúť sa na čln. Jednak nám zabezpečuje rýchly presun z miesta na miesto a nie je problém dostať sa hocikam. Brodenie väčšinou nepripadá do úvahy, keďže sa pod nami nachádzajú tisícky kubíkov vody. Významnú úlohu tu zohráva terén a podložie, vlastne samotné dno. Dá sa povedať, že výber toho správneho miesta je polovica úspechu. Presvedčil som sa, že tie najlepšie miesta sú zväčša úplne nenápadné, skryté kdesi v zátokách a dostupné iba pre lov z člna. Ukrývajú však kapry, za aké by sa nemuseli hanbiť ani vyhlásené zahraničné vody. Druhou kategóriou sú miesta, ktoré síce vyzerajú perfektne, ale neskrývajú ani toho najmenšieho kapríka. Väčšinou tam ide o nevhodné dno.
ŤAŽKO DOSTUPNÉ MIESTA
Vyššie som opísal najlepšie loviská ako ukryté nedostupné miesta. Tieto miestečka sú preto tiché a prítomnosť kaprov naznačuje, že v nich vládne pokoj. Jedným z dôvodov je tak dostať sa na miesto nehlučne. Najmä pri presune po brehu, kde si aj hlukom chôdze vieme takto zmariť celú rybačku. Ja sa na lov vyberám výlučne člnom. K brehu potom prirazím pomocou vesiel, alebo elektromotorom. Stratíte tým síce zopár minút, ale je to lepšie, ako stratiť celý lov. Použitie spaľovacieho motora je teda vylúčené.
Doraziť na miesto potichu je jedna vec, zachovať pokoj počas celej rybačky druhá. Hlboké miesta sa zďaleka nenachádzajú iba ďaleko od brehu. Niektorý zráz, štrkový násyp a podobný breh padá v mnohých prípadoch prudko dole. Tu nehádžem vôbec ďaleko, iba tak „pod nohy“. Žiadne zavážanie, nič. Prispôsobujem tomu aj svoju výbavu. Jednoduchosť, kratšie a jemnejšie prúty, ľahšie olová, oderu odolné vlasce...
Opis by sa možno nezmestil na päť strán. Dôležité je však, aby sa ryba dala spoľahlivo zdolávať aj na stiesnenom priestore. Preto ja osobne siaham po krátkych, ale zato pevných prútoch od 2,70 do 3 metrov. Pamätajte na to, že keď vám nad hlavou visia konáre, v jednej ruke zvierate prút, v druhej podberák a kdesi 18 metrov pod vami lieta na udici silný kapor, dá to zabrať. Na druhej strane je takýto súboj veľkým zážitkom.
SPRÁVNA PREZENTÁCIA NÁSTRAHY
Uloviť skúseného kapra takýmto spôsobom nie je vôbec jednoduché. A to hlavne na vodách, kde kapry rybársky háčik dokonale poznajú. Hlavne staršie kapry sú extrémne opatrné a niekedy sa zdá, akoby sa nám vysmievali, o čo sa tu my rybári vlastne snažíme. Pri sledovaní kaprov z člna som zistil, že na ne otrepané, narýchlo zbúchané montáže a nástrahy určite nebudú platiť. V súčasnosti je na trhu množstvo druhov boilies tých najrozmanitejších priemerov a príchutí. Tvrdiť, že jedine to, či ono je základom úspešnej rybačky nemá zmysel. Oveľa dôležitejšia je prezentácia a správanie sa samotnej nástrahy vo vode. Nástraha musí kapra zaujať, nie vzbudzovať v ňom nedôveru a strach.
Spomenul som, že značka nerozhoduje. Treba sa však rozhodnúť, akým štýlom sa rozhodneme chytať. Možností je viac. Podľa podmienok máme na výber plávajúce, potápavé a už aj neutrálne vyvážené boilies. Ja osobne pri love v hĺbke volím plávajúce boilies. To aj v kalnej vode a v náročnom teréne pôsobí pre kapry neodolateľne a pomohlo mi dostať na udicu naozaj pekné ryby, keď iné nástrahy zlyhali. Jeho výhoda spočíva v tom, že nástrahu vieme nastražiť vo vodnom stĺpci v rôznych vzdialenostiach od dna. Výška sa dá jednoducho nastavovať kedykoľvek počas rybačky.
Mne sa veľmi osvedčili výrazné „fluo“ plavačky. Hlavne v lete sú magnetom na všetky kapry. Čoraz populárnejšími sa medzi kaprármi stávajú neutrálne vyvážené - balanced boilies. Tie doslova kopírujú dno po nerovnostiach. Tým, že sa odlišujú od ostatných nástrah, sa stávajú podstatne zaujímavejšími aj pre nedôverčivé staré kapry. A to z jediného dôvodu. Kým pop-up, alebo potápavé guľôčky sa držia skoro v jednom bode, „neutrálka“ je prirodzenejšia. Kapor ju tak oveľa ľahšie nasaje. Podobne si vytváram takúto verziu kombináciou plávajúceho a potápavého boilies, napríklad tzv. „panáčika“. Dobre funguje aj potápavé boilies prevŕtané valčekom korku, alebo špeciálnou penou.
Zmienim sa ešte o poslednom type boilies. Klasika v podobe potápavej nástrahy, ktorá sa stále drží v popredí. V takýchto náročných podmienkach ju pri love kaprov využívam viac ako doplnok k plavačke, prípadne jej spomenutú kombináciu, či pri kŕmení. A to kvôli tomu, že pri veľmi členitom dne sa nedá určiť presná poloha dopadu montáže. Tým pádom toto boilies, podobne ako peleta, či kukurica, môže klesnúť do štrbiny medzi skaly a rôzne prekážky. No a takto zabudnutá nástraha spôsobí, že sa rybár nedočká jediného pípnutia signalizátora. Nadľahčená nástraha takýto problém nemá.
Musím ešte spomenúť splietanú šnúru. Jej použitie je dosť obmedzené kvôli ostrým skalám, ktoré pri zdolávaní fungujú podobne ako žiletka. Vlasec má v tomto smere oveľa lepšiu oderu vzdornosť a nehrozí mi, že prídem tak lacno o kapra.
JEDNODUCHOSŤ VÍŤAZÍ
Boilies však samo o sebe ryby nechytá. Je však účinnou zbraňou v kombinácii so správne zvolenou montážou a vnadením. Kto čaká, že tu teraz nájde podrobný návod na zhotovenie najmodernejších špeciálnych montáží, môže preskočiť na ďalšiu stranu. Moje montáže nie sú nijako zložité a pri takomto love ani nemá zmysel špekulovať nad niečím komplikovaným. Základ tvorí nadväzec z pevného fluorokarbónu v dĺžke cca 30 centimetrov, ukončený ostrým háčikom upevneným bezuzlovým viazaním. Na opačnej strane je pevný obrtlík – (môže byť obalený plastickým olovom). Veľkosť háčika volím 6 – 8, podľa veľkosti použitej nástrahy.
Správnu polohu háčika zvyčajne doladím zmršťovacou hadičkou (čím zároveň prekryjem očko háčika) a polohu boilies mikro krúžkom. Pri plávajúcom boilies nesmieme, samozrejme, zabudnúť na jeho ukotvenie brokom vo zvolenej výške. Najviac sa mi osvedčila výška plavačky od dna takých 15 centimetrov.
Ako záťaž mi pri love úplne postačujú olová od 50 do 60 gramov upevnené buď čisto priebežne, alebo v klipe. Veľkosť použitého priemeru nástrahy zvlášť neriešim. Popri osvedčených klasikách rád experimentujem s rôznymi priemermi a raz funguje menšie boilies, inokedy zasa mohutnejšia nástraha. Chytil som totiž kapra okolo 4 kg na dva boilies celkového priemeru 34 mm a 8 kg šupináča na 14 mm drobca. Takže?
ZATRAKTÍVNENIE BOILIES
Zvýraznenie boilies podstatne zvýši šance na pekný úlovok. Boilies môžeme zatraktívniť buď dipom (tekutým, práškovým), alebo obaľovacou pastou. Počas leta často chytám práve na nadipované plávajúce boilies. Tým mi vznikne dvojitý účinok pachu a vzhľadu. No a myslím si, že ak sa naša nástraha takto odlišuje od ostatných guľôčok, alebo vnadiacej zmesi, je pravdepodobné, že kapor si vyberie tú správnu.
Netreba zabudnúť ani na to, že nástraha môže byť výnimočná už v „základnej verzii“ svojím vzhľadom, vôňou a tvarom. Voľba je však vecou každého rybára... Jedno je však isté. Lov kaprov v hĺbkach má svoje čaro a pri správne zvolenej taktike žne úspechy tam, kde inak klasika zlyháva. Ide o lov, kde je rybár viac spojený s prírodou a rybami. Ťažko vybojovaný silný kapor je pre každého rybára/kaprára tou najkrajšou odmenou. A sloboda pre kapra je tým najcennejším, čo mu môžeme dať.
ZHRNUTIE NA ZÁVER
- Na hlbokých miestach predkladajte nástrahy kaprovi vždy pri dne, aj keď sú niektoré ryby na hladine.
- Zjednodušte montáže, zjemnite náčinie.
- Experimentujte s nástrahami, aj malá zmena dokáže veľa.
- Nesnažte sa masívne vnadiť, tu menej znamená viac, stačí primerane kŕmenia.
- Zvýraznením samostatnej nástrahy sa výrazne zvýši šanca na väčší úlovok.
- Vždy dbajte na šetrné zaobchádzanie s úlovkom.
- Darujte, prosím, kaprovi slobodu, raz vám to vráti.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
