Ešte pred piatimi rokmi, presnejšie 16. mája 2009, som ulovil kapra lysca s dĺžkou 98 cm a vážil 20,38 kg. Bol to môj rekordný úlovok za 27 rokov môjho aktívneho rybolovu. Išlo teda o môj „osobák“, ktorého som ulovil práve počas osláv mojich 60-tich narodenín v kruhu mojich priateľov rybárov na brehu štrkoviska.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Po odmeraní, odvážení a odfotení, som ho pustil späť do vody nášho miestneho štrkoviska, aby mohol spôsobiť radosť aj ďalším poctivým rybárom. Od tej doby som sústavne navštevoval túto vodu, ale podobne veľkú rybu sa mi už nepodarilo uloviť.
„To bude pekný kus!“
Niekoľko dní po tejto udalosti som opäť prišiel na moje obvyklé lovné miesto a zistil som, že vľavo od miesta, kde som zvykol loviť, sú ďalšie miesta už obsadené mladými rybármi. Tak som prišiel medzi nich, pozdravili sme sa a ja som sa rozložil na voľnom mieste. Hneď vedľa mňa sedel nad svojimi udicami mladý rybár Tomáš.
Po krátkej dobe ako sme tam sedeli, zapípal Tomášov signalizátor so zdĺhavým pípaním. Hneď priskočil k udici, nadvihol ju a silon sa naďalej odvíjal z cievky jeho navijaka. Po chvíli odvíjanie prestalo a udica sa poriadne ohla. Na to Tomáš zvolal: „To bude pekný kus!“ Keď to jeho kamaráti začuli, hneď pribehli a sledovali Tomášove zdolávanie ryby. Po krátkej dobe, za pomoci kamarátov, bol pekný kapor v podberáku. O chvíľu som začul radostné výkriky. Pozrel som sa, že čo sa deje. Na podložke ležal krásny veľký kapor a Tomáš zavolal: „Ujo, to je ten váš kapor, ktorého ste pustili nedávno naspäť“.
Aj ja som pocítil radosť
A bolo to naozaj tak, bol to ten istý kapor, o čom sme sa presvedčili meraním, vážením a typickou „anténou“ na chrbtovej plutve. Po vykonaní identifikačných úkonov zobral Tomáš kapra do náručia a s jagavými očami s ním radostne vošiel oblečený do vody, kde ho pustil nežne pozerajúc za ním. Vtedy som aj ja pocítil radosť z toho, že som pustil späť do vody krásneho kapra a takto som mohol spôsobiť tomuto mladému rybárovi takú veľkú radosť.
Ako som tak posedával pri udiciach, prišiel za mnou Tomáš aj s kamarátom s návrhom, že by sme mali dať meno tomuto krásnemu kaprovi. Padli rôzne mená a ja som nakoniec Tomášovi povedal: „Bol to prvý krásny kapor s takouto hmotnosťou 20+ kg chytený vo vode tohto štrkoviska, preto mu dajme meno PRIMUS, čo v latinčine znamená „PRVÝ“. Chlapci s tým súhlasili a odišli to oznámiť svojim kamarátom. A tak dostal môj a zrejme aj Tomášov „osobák“ meno PRIMUS.
PRIMUS rozhýbal poctivých rybárov
Počas nasledujúcich dvoch rokov Primus spôsobil radosť ešte ďalším, asi dvanástim poctivým rybárom, kým nenatrafil na posledného, pre Primusa osudového tzv. rybára – mäsiara. Keď ho tento ulovil, hodil ho do kufra favorita a ešte sa dvom rybárom pochválil, akého veľkého kapra ulovil a bral ho domov. Títo rybári mi potvrdili, že ten kapor zaplnil takmer celý priestor v kufri.
Neskôr, asi o 3 mesiace, keď som sa s týmto rybárom stretol a „priateľsky“ porozprával, mi povedal, že ho zobral domov ukázať manželke akú životnú rybu chytil. Že čo urobil s Primusom, dokázať neviem, ale viem na 100 %, že ho do vôd štrkoviska nevrátil. Nebudem to dopodrobna rozoberať, lebo od jeho konania mi aj teraz stúpa krvný tlak.
Schválili sme K65
Keď sa roznieslo medzi rybármi, že Primus už nie je v štrkovisku, že ho zobral jeden „rybár“ mäsiar, dali dokopy hlavy traja športoví rybári a rozmýšľali, ako zachrániť v našich vodách tie krásne ryby, ktoré tam ešte zostali. Oni prví sa vážne zamysleli nad osudom pekných rýb a nad možnosťou uloviť aj v budúcnosti pekné ryby vo vodách našej miestnej organizácie.
Nakoniec vymysleli petičnú akciu, pri ktorej roznosili petičné hárky s uvedením návrhu na schválenie ustanovenia hornej lovnej miery kapra na 65 cm členskou schôdzou. Tieto hárky s podpismi rybárov, ktorí súhlasili s týmto návrhom, boli jedným z podkladov predložených na členskej schôdzi. Na základe požiadania týchto troch aktérov, som tento návrh na členskej schôdzi predniesol a väčšinou prítomných rybárov na schôdzi bol tento návrh na K65 schválený. Až pri hlasovaní a najmä po schôdzi sa ukázalo, kto má aký prístup k súčasnému trendu rybolovu. Takže, krásne ryby sa už snažíme ochrániť aj zavedením K65, ale toto rozhodnutie prišlo už príliš neskoro. Náš Primus sa už toho nedožil.
Čo na záver?
Kolegovia rybári! Chráňme naše kapry, ktorým sa pošťastilo prežiť obdobie po ich nasadení do našich vôd a podarilo sa im narásť nad 65 cm. Nesnažme sa nájsť rôzne cestičky ako ich z našich revírov odniesť. Veď v našich vodách je dostatok pekných, tzv. jedlých kaprov do tých 4-5 kíl a iných druhov rýb na konzumáciu.
Dajme možnosť našim potomkom prežiť nádherné chvíle na rybačke s krásnymi veľkými rybami. Myslime na budúcnosť mladých rybárov, našich nástupcov, možno to budú práve vaše deti, ktoré sa budú tešiť z pekných úlovkov. Zamyslite sa nad tým a ja chcem veriť tomu, že všetci pochopíte, že i keď už my tu nebudeme, naša rybárska krv bude kolovať v našich deťoch a vnukoch. Čo im tu zanecháme?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
