Lov kaprov počas zimných mesiacov je náročný a určite nie pre každého. Mnohí rybári vtedy radšej sedia vo vyhriatej obývačke pri televízore, akoby mali mrznúť pri vode. Napriek tomu sa každú zimu objavujú fotografie krásne vyfarbených kaprov ulovených „na snehu“. Musím sa priznať, že sám po takejto fotografii túžim už nejednu sezónu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Zopárkrát som bol blízko, ale nikdy mi to nevyšlo. Buď som ulovenú rybu pustil späť do vody a o pár hodín bolo všetko biele, alebo sa sneh roztopil tesne pred tým, ako mi stihol zapípať signalizátor.
KALAMITA?
Pred zimou som si dal opäť predsavzatie, že sa pokúsim o nejaký zimný úlovok na snehu a skúsim spraviť všetko pre to, aby som si splnil ďalší z mojich rybárskych snov. Zaskočila ma však informácia, ktorú som zachytil v médiách, že nás čaká „sibírska zima“ aká býva raz za 200 rokov. Očakával som snehovú kalamitu a zamrznuté jazerá až do konca marca.
Vidina úlovku na snehu sa mi po tejto informácii rýchlo rozplynula. Realita však bola úplne iná a zima u nás, na západe Slovenska, nebola takmer žiadna! Bolo len zopár mrazivých nocí, keď sa na jazere vytvorila tenká vrstva ľadu, jedenkrát nám nasnežilo a sneh vydržal tri dni. Koncom januára sa trocha oteplilo a vybral som sa pozrieť ku svojmu obľúbenému jazeru. Väčšia časť vodnej plochy bola roztopená, čo ma nadchlo, a preto som sa rozhodol vyskúšať prvýkrát v tejto sezóne vyviesť svoje udice. Strávil som pri vode aj s kamarátom približne 8 hodín, ale bez výsledku. Prišli opäť nočné mrazíky, ktoré stačili na to, aby hladina jazera opäť zamrzla.
V polovici februára ľady povolili a takmer celá voda sa oslobodila od ľadovej prikrývky. Kamarát Feri to využil a s parťákom zdolali dve ryby s hmotnosťou 17,7 a 11,5 kg. Navyše o jednu rybu prišli počas zdolávania. Takáto rybačka sa na našich zväzových vodách nepodarí ani počas najsľubnejších dní v plnej sezóne.
DOHODA JE DOHODA
Tieto úlovky ma natoľko ,,naštartovali“, že som sa s kamarátom Rišom dohodol na spoločnej rybačke. Vedel som, že na kapra na snehu môžem definitívne zabudnúť, ale dostať záber od kapra koncom februára, je takisto dostatočná výzva. Zvolili sme sobotu s magickým dátumom 22.2.2014.
Deň pred dohodnutou rybačkou som však bol dlho do noci hore a ráno sa mi nechcelo nikam ísť. Tajne som dúfal, že nočný dážď bude pokračovať až do raňajších hodín, a ja tak zaleziem späť pod perinu. Ibaže ráno po daždi nebolo ani stopy a musel som prekonať svoju lenivosť, keďže sme mali s Rišom dohodnuté stretnutie na 7. hodinu pri vode. Dohoda je dohoda a nemohol som nechať kamaráta v štichu. Čakal ma druhý tohtoročný pokus o ulovenie svojho prvého kapríka sezóny 2014.
PRÍPRAVA NA LOV
Začali sme sa rozbaľovať a chystať veci na lov. Taktiku som si premyslel už vopred a v kŕmení som mal takisto jasno. Na laminátový čln som nahodil motor, batériu a sonar. Ten mi pri brehu ukázal teplotu vody 4,4 °C. Veľmi som sa nečudoval, keďže posledný ľad zmizol z jazera len pred pár dňami. Rozhodol som sa použiť čo najjemnejšie montáže, malé nástrahy a návnady.
Siahol som po šnúrke s hrúbkou 0,10 mm s nosnosťou 7,2 kg a po malom háčiku č. 10. Montáž som naviazal pomerne krátku s dĺžkou cca 15 cm. Olová používam ťažšie (130 g+), z dôvodu, aby sa háčik vpichol rybe do papule sám v okamihu ako nasaje nástrahu a našponuje montáž. Spoliehal som sa na to, že ryby nebudú pri takejto teplote vody príliš aktívne a skôr ich zaujmem niečím výrazným.
Ako nástrahu som preto na obe montáže použil 14 mm PopUp Ananás N –BA, ktorú som dal asi 2 cm od háčika. Plávajúce boilies som dovážil malým olovkom tak, aby plávalo len 2-3 cm nad dnom. V poslednom období mi samostatné plavačky priniesli niekoľko pekných rýb a získavajú si u mňa čoraz väčšiu dôveru. Samotná fluo žltá nástraha je pre ryby dostatočne atraktívna, ale vylepšujem ju tým, že ju namáčam do ananásovej arómy, zmiešanej so sladidlom NHDC v pomere 1:1 (nástrahy tak nechávam namočené aj niekoľko mesiacov).
Po nadipovaní nástrah som ich dvakrát vyváľal v práškovom ananásovom dipe Ultra Slime. Ako krmivo som zvolil boilies Express, príchuť Cesnak v priemere 12 mm, pelety Polnočný pomaranč a 6 mm Pstruhové pelety. Olovo som obalil method mixom Red Pepper+, ktorý som vopred zmiešal s partiklovým mixom (kukurica, pšenica a repka). K jednej montáži som do 25 mm PVA pančuchy Elastic Fine dal zmes boilies a peliet a do druhej zmes method mixu s partiklom. Pri PVA si najmä v studenej vode treba vyskúšať rozpustnosť, aby sa nestalo, že sa nám PVA materiál nerozpustí a vytiahneme ho na háčiku aj po niekoľkých hodinách strávených vo vode.
PRVÝ ZÁBER SEZÓNY
Rišo bol šikovnejší a svoje montáže vyviezol ako prvý. Ja som ľavú udicu vyviezol približne do vzdialenosti 150 m a uložil ju do hĺbky
5 m. K montáži som na širšiu plochu rozhodil za hrsť 12 mm boilies zmiešanú s peletami a za hrsť method mixu. Usúdil som, že veľké kŕmenie by bolo asi skôr na škodu, ako na úžitok.
Pravú udicu som musel dať o niečo ďalej, nakoľko som nevedel nájsť žiadne vhodné miesto. Buď som narazil na hlbokú vodu, alebo na príliš plytkú. Nakoniec som natrafil na hrebeň, ktorý sa zdvíhal z 8 m hĺbky a na vrchole mal 3,2 m. Tento hrebeň sa postupne začal zvažovať do 5,5 m hĺbky a po asi 10-tich metroch opäť stúpal až na 2,5 m. Montáž som uložil medzi tieto dva kopce, do najhlbšieho bodu, teda do 5,5-metrovej hĺbky. Voda bola taká čistá, že som videl montáž na dne a mal som tak istotu, že som ju neuložil do trsu vodnej trávy. V okolí montáže som rovnako rozhodil dve hrste krmiva.
Zhruba po hodine nás prekvapil zvuk signalizátora. Prvý záber prišiel z bližšej vzdialenosti, čo ma príjemne prekvapilo. Horšie bolo, že som rybu stratil vo vodných trávach. Podľa záberu som sa vnútorne utešoval, že zrejme išlo o niečo menšie. Montáž som vzápätí uložil na približne rovnaké miesto. Asi o tri hodiny neskôr som mal nesmelý záber aj na pravej, vzdialenejšej udici. Svoje nové Free Spiritky som konečne pokrstil prvou rybou sezóny. Išlo však o „násadového“ šupináča s dĺžkou cez 50 cm, ktorý mi novú výbavu teda veľmi neotestoval. Každý záber v takomto období však nesmierne poteší a kontakt, čo i len s menšou rybou, sa dá považovať za úspech.
Rozfúkal sa studený vietor a musel som sa stiahnuť ďalej od udíc do závetria. Rišo musel odísť skôr a pri vode som zostal sám. Pred jednou popoludní som započul nesmelé pípnutie a pribehol k udiciam, aby som identifikoval, na ktorom signalizátore ešte bliká pozičná dióda. Záber bol na ľavej udici. Vravel som si, ako to ide pekne na striedačku. Opäť išlo o menšieho kapríka, ale tentoraz to bol lysec.
KRÁĽ VODY
Váhal som, či mám ešte udicu zaviesť, alebo sa zbalím. Rozhodol som sa, že dám rybám ešte 1,5 h a pôjdem domov sledovať olympijský hokejový zápas o bronzové medaile. Na chvíľku ma prišiel pozrieť kamarát Feri, s ktorým sme rozoberali rybiu aktivitu. O 14. h pred jeho odchodom sme počuli pípnutie signalizátora. Pribehli sme k udiciam a opäť rovnaký záber, ako tie predošlé. Swinger na pravej udici sa posúval po centimetroch zhora nadol. Pomyslel som si, že to bude ďalší dorastenec. Feri vravel, že rovnaké zábery mali aj oni pred pár dňami a nešlo o malé ryby.
Zdvihol som udicu z vidličiek a vyrazil člnom na vodu. Keď som sa dostal nad rybu, začal som ju zdvíhať ku hladine. Aj cez vlny a rozčerenú hladinu som pod vodou videl veľký biely fľak. Konečne krajšia ryba! Ferimu na brehu som ukázal roztiahnuté ruky, aby vedel, že ide o krajšiu rybu. Po niekoľkých otočkách kľučkou navijaka sa mi asi 8 m od člna vyvalila na hladinu veľká ryba. Môj prvotný odhad bol cez 17 kg.
Vietor ma neustále tlačil ku brehu a rybu som ťahal po hladine. Nemám to rád, nakoľko sa takto dá ľahko prísť o úlovok. Môj zrak som neustále smeroval do kaprej tlamy a hľadal miesto, kde je zapichnutý maličký háčik. Ten bol ukážkovo zaseknutý v spodnej časti obrovskej papule a trčalo z neho len očko. Kapor bol až podozrivo pokojný a očakával som, kedy príde prvý výpad, prípadne trhnutie hlavou. Do poslednej chvíle som mal obavy, či by sa tenká šnúrka v tom momente nepretrhla.
Kapra som mal už pomerne blízko a snažil som sa pod neho zasunúť podberák. Pravú ruku som dal čo najviac za seba a ľavou sa načiahol podberákom po rybe. Chýbalo mi asi jedno otočenie kľučkou navijaka. Kapra som podobral ani nie do polovice tela, ibaže vietor mi v ničom nepomáhal. Nastalo to, čoho som sa obával. Kapor sa trochu prevalil do strany a jeho polovica tela sa opäť ocitla mimo podberáku. Našťastie zostal stále na hladine a na druhý pokus som konečne dostal väčšiu časť ryby nad podberák. Ľavou rukou som zdvíhal ramená nad vodu a pravou ťahal kapra na udici do siete. Mohutné telo sa prevalilo do siete a mne padol kameň zo srdca. Mám ho!
Bol som trošku sklamaný, že som si vôbec nevychutnal súboj s takým pekným kaprom, na druhú stranu rád, že som ho nestratil pred podberákom. To by ma mrzelo určite viac. Chvíľu som hľadel na dno podberáka a cítil, ako mi do žíl pumpuje adrenalín. Bolo mi jasné, že je v sieti obrovská ryba! Pri zdvíhaní kapra sa mi laminátový čln podozrivo nakláňal, až sa mi cez bok takmer nabrala voda.
DRUHÝKRÁT V MOJOM PODBERÁKU
Rybu som uložil na podložku a zakričal na Feriho, že mám kapra cez 20 kg! Nevidel som na celom jazere jediného rybára, tak som si to mohol dovoliť. Aj z diaľky som videl, ako sa Ferino na brehu len usmieval a krútil hlavou. Celý čas počas plavby k brehu som pozeral na kapra, ktorý sa mi zdal stále väčší a väčší. Kúsok od brehu som si na rybe všimol znamenie, podľa ktorého mi bolo jasné, že som po druhýkrát dostal najväčšiu rybu jazera, o ktorej vieme, že tam pláva. Pred troma rokmi a štyrmi mesiacmi som tohto kapra ulovil a vtedy vážil 28,22 kg pri dĺžke 110 cm. Tentoraz som ,,kráľovi vody“ navážil 28,37 kg a nameral 114 cm.
Zaplavila ma obrovská radosť! Hádam ešte väčšia, ako keď som ho chytil po prvýkrát. Uloviť po rokoch takúto rybu na zväzovej vode a na začiatku sezóny, ktorá sa pre mnohých rybárov v podstate ani nezačala, je ako sen! Po pár fotografiách a videu som kapra zdvihol z podložky a uložil do vody. Na nič nečakal, prudko vyštartoval a rýchlo mi zmizol z dohľadu. Zaželal som si, aby v tejto vode ešte dlho plával a nedostal ranu do hlavy, ako mnoho iných kaprov z tohto jazera.
Správa o úlovku sa okamžite rozniesla a od toho momentu mi stále zvonil telefón s gratuláciami, až pokiaľ sa mi nevybila batéria na mobile. Prekvapilo ma, že sa mi ozvali aj takí ľudia, s ktorými som roky nebol v kontakte. V podstate až doma som si uvedomil, aké som mal v tento deň obrovské šťastie. Takisto mi nedalo sa zamyslieť nad niektorými číslami. Dátum lovu: 22.2.2014, záber prišiel o 14. h na 14 mm nástrahu. Ryba merala 114 cm. Neviem, čo čísla 2 a 14 znamenajú z numerologického hľadiska, ale mne priniesli v tento deň šťastie. Čo k tomu dodať? Hádam len veľké ĎAKUJEM.
Povzbudený úspechom som na druhý deň opäť sedel na rovnakom mieste. Spravil som všetko ako predchádzajúci deň, použil rovnaké návnady a nástrahy. Jediný rozdiel bol v tom, že som ľavú udicu uložil do hlbšej vody (7,8 m). Bol som zvedavý, či sa ryby pri takejto nízkej teplote vody zdržujú aj v hlbších partiách jazera, čo mi pripadalo logické. Bola to však zrejme chyba, lebo z tejto jamy som záber nemal. Opäť som zaznamenal dva zábery z hĺbky 5- 5,5 m. O jednu krajšiu rybu som prišiel vďaka vetru, ktorý ma sfúkaval ešte silnejšie ako deň predtým. Unavenú a takmer zdolanú rybu som ťahal po hladine a stačilo malé myknutie hlavou a bola preč. Nestáva sa mi to často a o to viac ma táto strata ryby mrzela. O pár hodín som mal ďalší záber z rovnakého miesta a túto rybu sa mi už podarilo úspešne zdolať. Verím, že som si všetko šťastie nevyčerpal hneď na začiatku a s nejakými príbehmi sa budem môcť ešte s vami v sezóne 2014 podeliť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
