Bešeňová
Konečne po dlhom úmornom zdolávaní navádzam vysileného kapra na plytčinu. Krásne stavaná, neuveriteľne mäsitá ryba. Zdá sa, že už toho má tiež dosť. Boj sa končí, ešte kúsok, nech sa položí na bok... Vtom sa prudko otáča a vyráža späť na hĺbku. Šnúru pridržím stotinu sekundy dlhšie až sa ozve jemné „puk“ a špička udice mizne v diaľke za unikajúcou rybou...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Pri love kaprov muškárením musíme byť pripravení aj na takýto scenár. Tu totiž všetky tromfy nemá k dispozícii rybár, ale ryba. Lov kaprov na jemné muškárske náradie prináša možno viac prehier, ako víťazstiev. Nečakajme trofejné ryby. Zdolať čo i len šesťkilového kapra v zarastenej zátoke vyžaduje umenie a niekedy aj kus šťastia.
No ešte náročnejšie je presvedčiť kapra na záber. Žiadne vnadenie, používanie dipov, je to len čistá muškárina, umenie, a hlavne nekonečná trpezlivosť. Šance na úspech sú minimálne, niekedy hraničia takmer s náhodou, obzvlášť pokiaľ majú ryby k dispozícii dostatok prirodzenej potravy. Vyprovokovať ich k záberu na umelú nástrahu bez použitia vnadenia a rôznych atraktantov v nástrahe je takmer nemožné, ale práve to je výzva...
Neuveriteľne zmäsilé kapry z Bešeňovej.
Pomohla mi náhoda
K lovu kaprov na Bešeňovej som sa dostal vlastne takmer náhodou. Pri hľadaní dúhakov som v jednej zátoke natrafil na podivne zakalenú vodu. Ale nebol to zákal po daždi, ba nefúkal ani silný vietor spojený s vlnobitím. Pozornejšie som sa zadíval do tých miest aby som zistil príčinu. Pri dne sa občas prevalil veľký tmavý tieň a za ním ďalší a ďalší. Desiatky krásnych kaprov si tu nerušene hodovalo a doslova preorávalo dno.
Ani chvíľu som nezaváhal. Kapor bol na muškársku výbavu na tejto vode pre mňa mnohonásobne väčšia výzva ako dúhak. Už som mal nejaké skúsenosti s lovom kaprov muškárením a vedel som, že to nie je ani zďaleka také jednoduché, ako iné metódy ich lovu. No to som ešte netušil, čím ma bešeňovskí siláci prekvapia...
Začínam to vzdávať
Prvým predpokladom na úspech je nájsť kŕmiace sa ryby. A tie boli tu, priamo predo mnou... Nastáva ďalšia etapa – výber vhodnej mušky. Kapry sa snažia z dna vycediť predovšetkým drobné larvy pakomárov. To znamená, že najlepšími nástrahami by mali byť práve ich napodobeniny. Začal som veľkou červenou patentkou, ktorú som viedol čo najpomalšie, tesne ponad dno. Do kariet mi hrala práve jej nápadná farba, ktorú ryby musia zreteľne rozoznať aj v prikalenej vode.
Po pätnástich minútach neúspešných pokusov začínam o nástrahe pochybovať, po hodine už celkom mením názor. Rovnako mením aj farbu pakomára. Nadväzujem tmavozelený nenápadný vzor. Ten neskôr mením za olivový, hnedý až končím pri celkom čiernej. No kapry všetky moje snahy stále dokonale ignorujú. Na prvý pohľad veľmi jednoduchá úloha sa pre mňa stáva nočnou morou.
Kapry sa doslova promenádujú popod moje nohy, až sa zdá, že ma schválne provokujú. Chvíľami stojím strnule ako stĺp, len aby som ich neodplašil. Ony to dokonale využívajú a ďalej sa nerušene vykrmujú. Ba niektoré už začali s poobednou siestou a vyhrievajú sa na popoludňajšom slniečku v teplej vode pod hladinou, zatiaľ čo mne slnko neúprosne spaľuje chrbát a od smädu takmer nevidím. Po ďalších dvoch hodinách neúspešných pokusov to začínam vzdávať. Veď za ten čas by som mal určite ulovených niekoľko krásnych dúhakov. Som tu predsa predovšetkým kvôli nim. Ako ma vôbec mohlo napadnúť loviť kapry? A na muškárku? Veď aj pri love na boilies a poriadnom vnadení sa často čaká na prvý záber niekoľko hodín, ba dokonca aj dní. Nemá to význam, balím, alebo radšej idem na pstruhy... Aj takto sa niekedy končia muškárske snahy o záber kapra...
Konečne, vytúžený záber
Nakoniec všetky tieto kacírske myšlienky rázne odmietam, predsa to práve teraz nevzdám. Opäť beznádejne hľadím do mojej niekoľkoročnej zbierky mušiek. Aspoň posledný pokus. Vyberám ešte nenápadnú olivovo-žltú napodobeninu larvy vážky. Skúšam ju a pozorujem pri brehu. Nie je nijako zaťažená, a tak sa pomaličky neodolateľne vlní vo vodnom stĺpci. Marabu chvostík jej dodáva úplne prirodzený pohyb. Dokonalejšiu mušku si pre túto chvíľu a pre túto vodu viem len ťažko predstaviť.
Najskôr hádžem do miest, kde je voda silno zakalená. No záber stále neprichádza. Sledujem smer, ktorým plávajú kŕmiace sa ryby. Opatrne nahodím niekoľko metrov pred ne a nechám "vážku" zosadnúť na dno. Potom ju vediem čo najpomalšie a oživujem len drobnými trhavými pohybmi. Tentoraz mi už po druhom, treťom potiahnutí nástraha o niečo pevne uviazne. Reflexívne zasekávam aj keď to nie je vôbec nutné. Kapor neuveriteľnou rýchlosťou a silou vyráža na otvorenú vodu a o pár okamihov mizne v prvom koberci vodných rastlín. Akoby presne vedel, kde má hľadať bezpečie a záchranu. Je definitívne stratený...
Jemný päťkový prút náhle praská...
Mysľou mi preletí obrovské sklamanie. Po niekoľkohodinovej snahe a námahe sa súboj tak náhle končí. Ale ťah na konci šnúry stále nepoľavuje. Kapor doslova preráža porast a trochu spomalene, pokračuje ďalej. Na nadväzci za sebou ťahá nabalené trávy, ktoré ho brzdia v pohybe. Už idem na backing a kapor sa blíži k ďalšiemu, tentoraz súvislému vodnému porastu.
Osemnástka fluorokarbón je na hranici pevnosti. Našťastie aj kaprovi dochádzajú sily. Darí sa mi ho otočiť asi meter od tráv. To nie je možné! Po prvýkrát si vydýchnem a postupne začínam získavať prehľad nad situáciou. Ubehla už takmer polhodina od záberu a zápästie si takmer necítim. Aj výpady kapra sú čoraz slabšie a kratšie. Pstruhový podberák je na túto rybu príliš malý, a tak sa ho snažím naviesť na plytčinu. Prvý, druhý, tretí pokus nevychádza, kapor je ešte stále mimoriadne silný. Pokúšam sa znova. Šnúra je už takmer celá na navijaku, ale na jej konci je stále hrča nabaleného porastu. Ďalej pevne drží na spojke nadväzca a šnúry. Pokiaľ chcem kapra naviesť ešte bližšie, tak musím dvihnúť túto mokrú záťaž až ku špičke prúta, ktorá sa ešte viac prehýba. Kapor akoby vytušil svoju šancu a prudko vyráža na nečakaný únik. Šnúru pridržím stotinu sekundy dlhšie, až sa ozve tiché puknutie... Jemný päťkový prút nemohol vydržať takúto dvojnásobnú záťaž a náhle praská. Špička prúta mizne kdesi v diaľke za unikajúcou rybou v hĺbke bešeňovskej nádrže. Kapor chytá druhý dych a ja s okyptenou udicou začínam takmer odznova, teda od backingu. Je to neuveriteľný bojovník, no nadväzec ďalej drží a súboj pokračuje.
Uloviť, no najmä zdolať kapra na muškársky prút chce dávku umenia a šťastia.
Únava sa začína prejavovať skôr na mne
Studená voda bešeňovskej nádrže dodáva kaprovi stále dostatok kyslíka a síl. Naopak, zo mňa žeravé slnko pomaly vysáva posledné zostatky energie. Toto predsa nie je rybačka, ale neskutočná drina! V duchu závidím „boiliesákom“ ich komfortné bivaky, ležadlá, poslušné hlásiče záberov... Od smädu už azda blúznim, ale nevzdávam to. Prichádza priateľ Vlado, ktorý neďaleko loví pstruhy na prívlač. Nechápavo sleduje ako s nedobrovoľne skrátenou muškárkou navádzam krásneho kapra na vylovenie. Kapor sa položí na bok, jemne ho pridržím rukou a podávam Vladovi fotoaparát. Na prvý pohľad celkom jednoduché. Lov kapra muškárením...
Malý, ale už krásne zaguľatený.
Bešeňovskí siláci
Odvtedy som nevynechal žiadnu príležitosť, aby som si zmeral sily s bešeňovskými silákmi. Pripravili mi mnoho prekvapivých zážitkov, sklamaní z prehier, ale najmä radosti z víťazstiev, na ktoré nikdy nezabudnem. Žiadne trofejné úlovky, ba ani „magickú“ desaťkilovú hranicu som neprekonal. Na hrubšie – primerané náčinie som záber nikdy nemal.
Je to rybačka plná nových výziev. Ryby s hmotnosťou šesť až osem kilogramov sa reálne dajú zdolať, o väčších stále snívam. Asi najviac o veľkom, asi pätnásťkilovom macovi. Viac ako dve hodiny sa so mnou pohrával a potom si to vzal priamo do stredu nádrže a ja som bol rád, že som si zachránil aspoň muškársku šnúru...
Ďalší zdolaný krásavec.
Konečne porazený.
Vyrovnávacia nádrž Bešeňová
Jeden z najznámejších pstruhových revírov, obľúbený medzi mnohými vyznávačmi lovu na prívlač, alebo muškármi. Voda známa predovšetkým kapitálnymi úlovkami dúhakov, ale rovnako aj veľkými pstruhmi potočnými a obrovskými jazerákmi. Jeden z mála slovenských revírov bez privlastnenia si úlovku... Ale ako je to s ostatnými druhmi rýb na tejto takmer dvestohektárovej vodnej ploche? Na prívlač sa občas podarí úlovok peknej šťuky, boleňa, alebo menších ostriežov. Podvečer nás môže prekvapiť aj zubáč. Muškárením sa popri lososovitých rybách ulovia aj plotice, podustva je skôr raritou. Ale loviť na pstruhovom revíri kapry, to naozaj nebýva bežné. Aj keď niekedy môže byť práve takáto rybačka oveľa zaujímavejšia, no rovnako aj mnohonásobne náročnejšia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
