Boleň je pre mnohých rybárov úplne neznáma ryba a poznajú ho len z obrázkov v knižkách a časopisoch. Mali by sme si povedať niečo o tomto tajomnom dravcovi.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 98
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Charakteristika tela boleňa je prispôsobená jeho výskytu a miestu života. Je podlhovastý a jemne sploštený zo strán. Jeho papuľa je postavená mierne do hora v tvare háka. Boleň má dobre vyvinutý zrak a to mu umožňujú aj veľké oči. Chvostová plutva je omnoho väčšia oproti iným druhom rýb. Táto chvostová plutva mu umožňuje plávať náramne rýchlo a dokáže dostihnúť korisť bez akéhokoľvek problému. Sfarbenie tela je zrkadlovo strieborné a chrbát je mierne sfarbený do zelena.
Výskyt boleňa
Boleň je ryba pôvodne žijúca v tečúcich vodách a obľubuje silnejšie prúdy rieky. V tejto silnejšej prúdiacej vode chodí loviť.
Boleň je ako ryba pre mnohých rybárov neznáma a doposiaľ málo chytaná ryba pre jej veľkú opatrnosť a prefíkanosť. Je to jeden z mála dravcov, čo si svoju korisť dokáže dokonale pozrieť a pri akomkoľvek podozrení sa vzdá atakovať svoju korisť alebo našu nástrahu. Preto by naša nástraha mala byť dokonalá, a čo najviac podobná živej rybke. Musíme sa vystríhať akémukoľvek prezradeniu, že to nie je jeho bežná korisť, ale naša nástraha. Boleň je ryba, čo si dokáže pamätať našu nástrahu, preto je potrebné ich mať v zálohe viacej. Pri dlhom chytaní s jednou nástrahou prichádzame o šancu uspieť. Ja osobne s jednou nástrahou nechytám viac ako 10 minút a vymieňam ju za ďalšiu. Takto vystriedam všetky nástrahy za krátku dobu, a viem, na ktorú som mal záber, alebo ktorú nástrahu mi ryba prenasledovala. Veľakrát sa stane, že nástrahu netrafí poriadne a neostane chytený na háčiku.
Po takomto nezdarenom útoku treba tú istú nástrahu niekoľkokrát viesť tým istým miestom, väčšinou sa záber zopakuje. Treba si dobre pamätať odkiaľ prišiel záber, lebo to miesto nie je náhodné; bolene sa tam zdržiavajú alebo tam chodia loviť. Bolene nechodia loviť po jednom, ale systematicky a natlačia rybu do prúdu, kde sa ich korisť nedokáže tak pohybovať ako ony alebo úplne na plytčinu a kde korisť nemá kam utiecť.
Typické bolenie miesto na rieke.
Nutné je byť pripravený
Miesto lovenia boleňa sa dá rýchlo zistiť, lebo sa prezradia veľkým šplechnutím na hladine a v mnohých prípadoch dokonca aj vyskočia nad hladinu. Teda lovia na hladine a nie pri dne. Preto treba zvoliť aj potrebné nástrahy na takýto lov. Ja osobne najradšej používam voblery s nízkym ponorom alebo hladinové. Tieto voblery sú vhodnejšie na veľké jedince, ale zase sú aj opatrnejšie a skúsenejšie ako malé jedince. Menšie jedince veľmi rád chytám na malé plandavky. Tie sú zároveň aj najúspešnejšie. Svojho naj boleňa mám však chyteného na gumenú rybičku s malým závažím na háčiku. V čase, keď som ho chytil, bol už október a tieto tajomné ryby už boli stiahnuté pri dne, lebo sa ochladilo a aj malá rybka sa stiahla do hlbších partií vody, tak ju boleň prenasledoval a dal sa oklamať na gumenú rybku. Boleň pri svojom útoku vynaloží veľkú energiu a s takou aj zaútočí na svoju korisť. Preto je nutné byť pripravený, lebo aj na našu nástrahu zaútočí tak isto, dobrá rada: držať poriadne udicu v ruke a mať patrične uvoľnenú cievku, aby vám nástrahu pri zábere neodtrhol. Bol som nie raz svedkom, že pri zábere od boleňa bola nástraha hneď odtrhnutá. Pri takomto zábere sa stáva, že vás pri zábere aj mierne otočí, pokým dáte udicu do strany. Preto treba byť na to dostatočne pripravený, aby sa to nestalo a neprišli ste o nástrahu a zároveň aj o rybu, ktorá bude mať vašu nástrahu zaseknutú v papuľke a môže sa stať, že bude mať zošitú papuľku a tým nechtiac pripravíme krásneho predátora o život.
Aké je vhodné náradie na takýto lov?
Ja osobne používam udicu s vrhacou záťažou od 5 do 21 g, čo je dosť málo, ale ja mám už čo to odchytané, a viem ako mám mať nastavenú cievku a ako môžem zdolávať túto rybu v prúde. Ale odporúčam pre začiatočníkov v love boleňa udicu s vrhacou záťažou do 35 až 40 g a s dĺžkou okolo 2,7 až 3 m. Charakteristika prúta by mala byť stredne tvrdá alebo tvrdá, pričom musíte preseknúť dosť tvrdú papuľu boleňa.
Navijak vhodný na boleňa je určite kovový alebo nejaký odľahčený a nie v žiadnom prípade plastový. Ja používam odľahčený a s veľkosťou cievky 40 a s prevodom navíjania 6,2:1. Takýto pomer sa mi najviac osvedčil. Veľkosť cievky musí byť 40 a s prevodom najmenším min. 5,1:1 ale najlepšie je, keď má 6:1 a viac. Rýchly prevod je nevyhnutný!
Použiť šnúru alebo silón?
Tak ani jedno z nich nie je zlé riešenie, len treba zvoliť správnu hrúbku vlasca. Pri šnúre je vhodné použiť priemer od 0,10 do 0,12 mm a najlepšie v zelenej alebo sivej farbe. Nie je vhodná biela, ružová, oranžová. Malá rada. Pri použití šnúry je dobré, keď nadpojíte asi 50 cm silónový vlasec, ktorý spojí šnúru s nástrahou. Pri silóne je vhodnejšie použiť priemer vlasca od 0,20 do 0,22 mm. Tenšie vlasce nie sú vhodné lebo zásek nesedí kvôli natiahnutiu vlasca na tú vzdialenosť a rybu po pár sekundách strácate. Vhodná farba vlasca je číria.
Najideálnejšie miesta, kde hľadať boleňa, je pod priehradami vodných elektrárni a pod brodmi, kde sa nachádza hlbšia voda. Nie je zlé, keď nájdete na rieke miesto, kde sú vytvorené rôzne záseky a pod takýmito sa na jednej strane nachádza hlbšia voda, jemne sa vracajúca. Toto sú všetko miesta, ktoré bolene obľubujú a rady sa tam zdržiavajú. A pri sledovaní vody sa skôr či neskôr prezradia lovením a viete miesto, kade treba viesť vašu nástrahu.
Spôsob vedenia nástrahy
Každá nástraha si vyžaduje trošku iný spôsob vedenia a inú rýchlosť. Pričom boleň je ryba, ktorá dokáže vyvinúť najväčšiu rýchlosť, tak sa treba tomu prispôsobiť aj pri vedení nástrahy. Čím pomalšie budeme viesť našu nástrahu, tým lepšie si ju dokáže predátor pozrieť a zistí, že čo je to zač. Dôležité je teda naozaj rýchlo viesť nástrahu, aby nemal čas si ju pozrieť a aby na ňu zaútočil ako na utekajúcu korisť. Pri vedení malých plandaviek treba asi raz tak rýchlo ťahať ako pri bežnom vláčení plandavky. Vhodné farby plandaviek sú čisto strieborné a pri takomto ťahaní imitujú rýchlo plávajúci poter rybky. Pri chytaní na bežný vobler s nízkym ponorom tiež zrýchlime asi raz tak ako pri bežnom vedení. Tu odporúčam používať voblery so štíhlym telom a napodobňujúcim beličku. Teda farba voblera by mala byť strieborná alebo biela a na škodu nebude, keď bude mať bledozelený alebo hnedý chrbátik. A v žiadnom prípade nepoužívať všelijaké atrapy rýb s flo farbami alebo všelijakými nereálnymi kresbami. Nejdeme chytať šťuku ale boleňa!
Ešte malá rada na záver
Treba používať karabínku s obratlíkom na rýchle menenie nástrahy, no táto karabínka by mala byť malá ale zato dosť tvrdá, aby odolala pri zábere a pri následnom priseknutí. Samozrejme, aj pri zdolávaní, lebo po každom záseku ryba smeruje dolu prúdom a vy nebudete bojovať len s veľmi silnou rybou, ale aj s veľmi silným prúdom a vaša zostava bude patrične preverená. Pri dodržaní mojich rád máte veľkú šancu si chytiť svojho prvého boleňa v živote. A keď prídete na čaro chytania boleňa, tak vás to chytí za srdce a budete vyhľadávať túto tajomnú rybu. Prajem vám veľa úspechov a zážitkov pri jej chytaní a spomeňte si, že kde má tento predátor svoje kráľovstvo: je to vo vode a nie u vás v mrazničke. PETROV ZDAR.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
