Teraz už viem, že ak človek niečo veľmi chce a túži po tom, obetuje tomu veľa času, námahy, úsilia, tak to dosiahne a splní sa mu to, po čom túžil. A neplatí to iba v kaprárine, ale aj v celom našom živote.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 9
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Tento sen som začal snívať pred piatimi rokmi, keď som sa začal naplno venovať lovu veľkých trofejných kaprov. Minuloročná sezóna bola pre mňa doslova deprimujúca, pretože sa mi nedarilo prechytať sa k väčším rybám. Ale aj to je na kaprárine pekné, že nikdy nevieme čo nás čaká a patrí k tomu aj neúspech, a práve ten nás posúva ďalej. Chcel som sa minulý rok venovať iba naším slovenským zväzovým vodám. Posledné štyri sezóny som lovil iba na menších jazerách, prevažne som si vyberal vody so systémom chyť a pusť alebo K60, K70. Darilo sa mi tu loviť ryby do 16 kg.
Na sto percent pripravený
V polovici sezóny som si povedal, že ak sa chcem niekde posunúť, musím zmeniť všetko od základu, a tou zmenou bolo začať loviť na veľkých vodách. Veľkými myslím vody nad 1 000 ha, ktoré majú potenciál na to, aby som si mohol chytiť svoj sen, a tým bolo chytiť kapra nad 20 kg. Nešlo mi až tak o tú pomyselnú hranicu 20+, ale skôr o ten pohľad, keď sa pri zdolávaní vynorí na hladinu vedľa člna to obrovské telo a o ten pocit držať takúto krásnu rybu v rukách a ešte krajší pocit pustiť ju späť do hlbín tam, kam patrí. A hlavne som chcel takúto rybu zo slovenskej zväzovej vody.
Do úvahy padli dve VN a to VN Šírava a ďalšia veľká krásna nádrž neďaleko môjho bydliska. Aj napriek tomu, že je vzdialená len pár desiatok kilometrov, nikdy som na nej nechytal. Pred dvoma rokmi som začal zbierať informácie o tejto vode, čítal články, študoval mapy, sledoval úlovky. Čím viac som ju študoval, tým som mal pred ňou väčší rešpekt. Vedel som, že ak sa na ňu raz vyberiem loviť, musím byť na sto percent pripravený, pretože loviť na takýchto veľkých vodách je síce krásne, ale vďaka počasiu aj nebezpečné.
Tieto veľké vodné plochy sú náročné aj na samotný lov, pretože veľakrát sa skrýva pod vodnou hladinou doslova džungľa, zatopené stromy, rôzne prekážky, staré kamenné cesty a všetko pokryté mušľami, ktoré tvoria pre ryby hlavé menu na jedálnom lístku, vďaka čomu sú domovom takých veľkých rýb.
Nástrahy a montáže, ktorým dvôverujem.
Prvýkrát na takej veľkej vode
Celé leto som sa pohrával s myšlienkou podniknúť týždennú výpravu na Šíravu. V polovici leta sa zhodoval termín mojej letnej dovolenky s manželkinou, naskytla sa možnosť „odovzdať“ deti na 10 dní cestovnej kancelárii do letného tábora, tak bolo rozhodnuté. Deti sa tešili. že budú 10 dní bez rodičov s kamarátmi a ja som sa tešil, že môžeme stráviť týždeň na tejto krásnej, našej najväčšej vode.
Prvýkrát som sa vybral loviť na takú veľkú vodu. Výbavu som doplnil o trakčné batérie a o splietané šnúry do navijakov, pretože som nevedel, čo ma čaká pod vodnou hladinou a mrzelo by ma, ak by som našiel dobré lovné miesto vo vzdialenosti, do ktorej by som nevedel vyviezť svoje montáže.
Už par dní pred odchodom som si sumarizoval a pripravoval výbavu, bývanie, oblečenie, stravu, krmivo. Cestu sme si užívali, prvá zastávka bola až na Dechtároch, nemohol som si odpustiť pohľad na Liptovskú Maru a na Nízke a Vysoké Tatry. Po príchode na Šíravu sme boli ohromení tou veľkosťou a až vtedy som pochopil, prečo sa jej hovorí slovenské more. Mali sme problém sa dostať autom k vytypovanému miestu, tak sme museli trochu pátrať, ale nakoniec po asi dvoch hodinách sme sa dostali k brehu na južnej strane.
Septembrový pokoj mi maximálne vyhovuje
Nikam sme sa neponáhľali, postavili sme bivaky, spanie a všetko okolo toho, čo nám zabralo niekoľko hodín a ja som sa vybral na vodu hľadať lovné miesta. Fúkal dosť silný vietor, ale aj napriek tomu sa mi podarilo nájsť tri zaujímavé miesta pod vodou, kde som bol rozhodnutý klásť svoje montáže a striedavo ich prelovovať. Jedno miesto bola stará kamenná cesta 350 m od brehu, ďalšie predstavoval asi polmetrový zlom v hĺbke 7 m vzdialený 500 m a tretie bola hrana z 8 na 10 m, ale až vo vzdialenosti 1 100 m od brehu.
Chytal som na boilies Legend Range Biosquid a Chilli Fish zaliate totožným Liver boostrom. Počasie sa každým dňom menilo, zažili sme slnečné dni, vietor, dážď, povestné šíravské búrky, keď lámalo stromy, ale aj napriek tomu sa mi podarilo uloviť mojich prvých šíravakov. Nebola to typická výprava za "obrami“, chcel som hlavne vidieť a spoznať túto krásnu vodu, ujsť od mestského ruchu a stráviť pekné chvíle pri vode.
Po príchode domov som už vedel, že zvyšok sezóny bude patriť iba VN neďaleko môjho bydliska. Po Šírave som už vedel čo ma čaká na takýchto veľkých vodách, nič som nechcel uponáhľať a povedal som si, že urobím všetko pre to, aby som mohol čo najviac času tráviť pri vode. Aj keď som vedel, že už nemám čo stratiť, túžba držať veľkého šupináča bola obrovská. Schválne som si všetko naplánoval na jeseň, pretože to je ten správny čas, keď zostanú brehy prázdnejšie, denných rybárov odradí chladné počasie a kapry sa začnú intenzívne kŕmiť, aby nabrali energiu na zazimovanie. Moja práca mi dovoľuje byť štyri dni z ôsmich pri vode a ak mi padne voľno cez týždeň, to je ten správny čas, keď je pri vode minimum rybárov a maximálne mi tento pokoj vyhovuje.
Vyrazil som plný očakávania
Prvú výpravu som si po zorganizovaní rodinných vecí naplánoval na prelom septembra a októbra. Pôvodne som mal zostať iba dve noci, ale nakoniec som pridal ešte jednu, čo sa ukázalo ako správne. Už týždeň vopred som si začal pripravovať veci a prišlo aj na rozhodnutie aké zvoliť krmivo. Vedel som, že ma čaká iba jedna noc nonstop lovu a ďalšie dve noci som musel na 4 hodiny sťahovať prúty. Taktika bola jasná: zamerať sa iba na veľké ryby a k tomu som zvolil aj krmivo a rozhodol sa úplne vynechať pelety a partikel a kŕmiť iba samotným boilies. Naroloval som si asi 8 kg boilies so zmesi Bioenzym + A.C. Biocrab.
Ak chcem na lov využiť celé 4 dni voľna, musím k vode odchádzať vždy ráno po nočnej zmene, a tak to bolo aj teraz. Ráno po príchode z práce som dobalil posledné veci, zapol vozík s člnom a vyrazil plný očakávania, zároveň s pokorou a rešpektom. Zámerne som vybral miesto, kde sa nedá dostať autom až priamo k vode, a tak ma čakal prenos výbavy cez strmý násyp. Pokojne som si pripravil bivaky, výbavu, položil čln na vodu, motor, baterky, sonar, tyčovku, H‑čka, teda všetky veci na nájdenie toho správneho lovného miesta tak, aby som mu maximálne dôveroval. Vydal som sa na vodu mapovať dno. Tomuto zvyknem prikladať najväčšiu váhu a radšej trávievam na vode o hodinu viac času, ako keby som potom nebol spokojný a nedôveroval tomu, čo robím.
Toto je to miesto, ktorému dokážem veriť
Kaprárina je ako lego pre veľkých chlapov, skladá sa z veľa do seba zapadajúcich vecí ako sú lovné miesto, počasie, montáže, kvalitné kŕmenie, odhodlanosť, ale hlavne dôvera v to, čo robíme. Samozrejme, je toho oveľa viac a keď sa tieto všetky veci spoja, tak je z toho dobrý výsledok v podobe fotky s krásnou rybou plnej spomienok.
Sledujem sonar a GPS aby som mal predstavu ako ďaleko som od brehu, pod hladinou je doslova džungľa, hĺbka sa mení každých pár metrov. V duchu si hovorím, že to je presne to, čo mám rád a vtom vidím na sonare úzku lavicu vo vzdialenosti 450 m a hĺbke 12 m. Reflexívne vyhadzujem H‑čko z člna a sondujem dno v okolí lavice. Toto je to správne miesto, ktorému dokážem naplno veriť.
Druhým H‑čkom preklepávam lavicu a cítim, že je pokrytá kameňmi a konármi, vtom sa mi závažie na bójke zachytáva o konár, ktorý sa mi podarilo odlomiť a len čo som ho zbadal na hladine, už som vedel, že toto je to správne miesto. Konár bol obsiaty malými mušľami a patentkami. Aj keď som našiel ideálne lovné miesto, viem, že na vzdor tomu, čo je na dne, to nebude jednoduché. Na brehu navíjam na Ultegry ešte 50 m 0,70 mm hrubého šokového vlasca. Pripadá mi to ako výplet do tenisovej rakety, ale v tej chvíli som presvedčený, že to je jediná možnosť do extrémnych podmienok.
Veci, bez ktorých na vodu nejdem
Montáž volím zo šnúrky Quicksilver 35 lb s mojím obľúbeným háčikom NASH Fang Twister č. 4. Na začiatok našívam 24 mm Bioenzym s pop‑up Broskyňa. V okolí lavice rozhadzujem do priestoru asi 10x20 metrov 2 kg boilies. Jednu montáž umiestňujem priamo na lavicu a druhú asi 20 m vedľa pod lavicu do mierneho bahna. Ani si to neuvedomujem a je večer. Konečne sadám do kresla, usrkávam si zo zaslúženej kávy a sledujem vodnú hladinu. Do večera ešte pripravujem všetko potrebné do člna. Šírava ma v tomto dobre vyškolila a viem, že vracať sa kilometer na breh iba preto, že nemám v člne náhradnú montáž, nie je nič príjemné a uberá to o energiu a čas. Teraz pre istotu aj dvakrát všetko kontrolujem a nesmie mi tam chýbať podložka, podberák, krmivo, GPS, náhradné olová, a škatuľka, v ktorej mám klipy, stopery, zaražky, ihly na boilies a nožík. Toto sú veci, bez ktorých už nejdem na vodu.
Uvedomujem si, že mám pred sebou prvú a zároveň poslednú noc nonstop lovu. Som rád, že nemusím v noci sťahovať montáže, a tak po nočnej zmene a náročnom dni okolo desiatej doslova padám na ležadlo do spacáka. Noc bola pokojná, budí ma až odraz ranného slnka z hladiny. Varím si moje povestné sladké raňajky a vychutnávam rannú kávu.
Vychutnávam si ten pokoj, ktorý tu panuje
Poobede idem na vodu skontrolovať montáže a zisťujem, že jedna je zamotaná okolo olova a šokovky. Snažím sa zistiť kde sa mohla stať chyba a zároveň si uvedomujem, že som možno zbytočne stratil 24 hodín lovu. Robím dve nové montáže, ale mením Quicksilverku za stuženú šnúrku Sufix Black Silt 25 lb. Viem, že o pol noci budem musieť sťahovať montáže, a tak našívam pre istotu 2x24 mm boilies.
Nie je nič horšie, ak hodinu pred pol nocou dostanem záber od pleskáča a myslím, že takouto nástrahou to do značnej miery eliminujem. Miestu dôverujem, kladiem montáže na tie isté miesta ako predošlý deň a dokrmujem iba hrsťou Bioenzymu. Celý deň si vychutnávam ten pokoj, ktorý tu panuje. Do pol noci sa nič nedeje. Pripravujem si ešte veci na rannú vyvážku aby som sa po prebudení nezdržoval a o jednej v noci zaspávam.
Po pár hodinách spánku, už pred štvrtou, vyrážam na vodu, ukladám dôkladne montáže a ku každej prihadzujem 2-3 hrste boilies. Ráno ešte dospávam a po prebudení opäť klasika: teplé raňajky, káva, čas si krátim prípravou obeda, fotením, kamerovaním. Po zotmení prichádza prvý vytúžený záber, skáčem do člna a vyrážam na vodu; po chvíľke podoberám asi 8 kg šupináča.
Vypínam ho vedľa člna, mením pripravenú montáž a spúšťam na miesto. Táto ryba mi dodala dôveru v to čo robím a viem, že tam nebola sama. Do polnoci už záber neprichádza, ale viem, že ryby sú na kŕmnom mieste a pri sťahovaní prútov ešte dokrmujem asi kilom boilies.
Zachutil mu 24 mm boilies Bioenzym fish A.C. Biocrab.
Nikdy nezabudnem na ten pohľad…
Som plný očakávania, čo prinesie posledný deň. Ráno fúka dosť silný vietor, nástrahy ukladám na 2-3-krát tak aby som si bol istý, že je všetko O.K. a dávam si maximálne záležať lebo viem, že mám pred sebou posledných 10 hodín lovu. Kým mám všetko hotové už svitá, je zamračené a fúka silný vietor. Varím si čaj a vychutnávam aj keď chmúrne, sychravé ráno. Už dopredu premýšľam ako všetko zorganizovať tak, aby som mohol dať ďalšiu dlhšiu výpravu, pretože chcem čo najviac využiť čas a venovať sa tomuto miestu. Pred desiatou ma z myšlienok vytrháva pípnutie môjho MX‑ka, beriem prút a vyrážam na vodu. Tentoraz rybu strácam v prekážkach, mením montáž, ukladám a vraciam sa na breh. Ešte si varím kávu a sumarizujem spätne 4 dni. V tom prichádza opäť záber na ten istý prút položený v mäkkom bahne pod lavicou. Tentoraz silná jazda a špička prúta sklonená k zemi. Od okamihu, ako som uchopil prút, som vedel, že to môže byť ryba, na ktorú čakám celú sezónu. Sadám do člna a tých 400 m sa mi zdá nekonečných. Dostávam sa nad rybu a cítim silné tupé výpady, ale ryba je ešte v hĺbke a ja netuším, s kým mám tú česť. Po niekoľkých minútach ju dostávam na hladinu. Nikdy nezabudnem na ten pohľad, keď sa to mohutné telo prevalilo na hladine.
Váha ukazuje čistú hmotnosť 19,7 kg!
Hlavou sa mi premieta iba to, aby som neurobil chybu a neprišiel o neho. Robí ďalší silný vír na hladine a stráca sa v hĺbke. Motorom sa doťahujem za ním a opäť sa mi ukazuje na hladine. Bez chyby ho navádzam do podberáka a až vtedy zblízka vidím to mohutné telo. Hneď mi je jasné, že mám rybu, na ktorú čakám celú sezónu.
Kladiem ho do člna na podložku a cestou k brehu nemôžem uveriť, ako sa môže v sekunde všetko zmeniť. Váha ukazuje čistú hmotnosť 19,7 kg! Som neskutočne šťastný, pretože je to veľké zadosťučinenie za tú všetku námahu. Robím niekoľko fotografií a pri tom, ako mi vypláva z náruče späť do hlbín, ďakujem jemu aj tejto krásnej vode. S dobrým pocitom balím a odchádzam domov.
Viem, že na ďalšie voľno sa dostanem kvôli práci a rodine k vode iba na jednu noc, ale aj tak to chcem využiť. Viem, že príprave nemusím venovať toľko času, svoj nájdený hotspot mám uložený v GPS, všetko prebieha ako cez kopirák, no tentoraz zostávam bez záberu. Ale nijako ma to neznepokojuje, pretože viem, že o par dní som tu opäť, ale na 4 dni. Ešte v ten večer po príchode domov, rolujem do noci ďalšiu várku boilies Bioenzym A.K. Biocrab.
Za každou takouto fotografiou je ukrytý príbeh. Kapor mal 19,70 kg.
Boj so silným kašľom
Ráno v deň mojich 33. narodenín, aj keď so zápalom priedušiek, odchádzam na „moje“ miesto. Teší ma, že breh je prázdny, tak rozbaľujem výbavu, chystám čln a kladiem montáže. Mám so sebou asi 15 kg krmiva, tak na prvé zakŕmenie ide do vody asi 3 kg Bioenzymu. Po obede si na pár hodín pospím a budím sa až pred večerom. Do pol noci som bez záberu. Ďalší deň sa budím do chladného upršaného rána. Celé dni bojujem so silným kašľom a čo je pre mňa horšie, s neskutočným množstvom myší a hrabošov. Po predchádzajúcich výpravách som sa pripravil na týchto mojich nechcených spolubývajúcich, v okolí bivakov aj v nich rozkladám lepidlo na hlodavce a úspešne sa mi darí redukovať populáciu hlodavcov v mojom okolí.
Dúfam, že zmena počasia naštartuje aj aktivitu rýb. Stalo sa tak až ďalší deň, keď po asi 40 hodinách prichádza prvý záber. Po chvíľke zdolávam 14 kg šupináča, jednu rybu strácam v prekážkach a večer zdolávam ešte 12 kg bojovníka. Som rád a pred sebou mám ešte noc a nasledujúci deň. Do polnoci som už bez záberu.
To nie je možné, mám ďalší záber
Všetko mám pripravené na rannú vyvážku, o pol štvrtej ma zobúdza budík, pretože chcem mať o štvrtej montáže vo vode. To som ešte netušil, že to, čo sa odohrá nasledujúci večer, bude niečo neskutočné. Mám ešte pár kíl čerstvého Bioenzymu s A.C. biocrab, a tak ráno dokrmujem ku každej montáži asi kilo boilies s tým, že mám na poobedie naplánovaný odchod. Dve pekné ryby ma presviedčajú o tom, že musím zostať do poslednej možnej chvíle. Viem, že ráno musím ísť do práce, ale aj napriek tomu sa rozhodujem, že zostanem do pol noci, aj keď si uvedomujem, že predtým, ako pôjdem do práce, nebudem skoro vôbec spať. Doobeda dostávam záber od veľkého pleskáča. Mením úplne novú montáž a ukladám ju do hĺbky tesne pod lavicu. Večer po deviatej podoberám menšieho kapríka do 10 kg, našívam dve nové 24-ky a vo svetle čelovky sa snažím nájsť odraz tyčovky.
Vtom začujem ako sa po hladine ozýva zvuk môjho MXka, to nie je možné, mám ďalší záber a ja viac ako 400 m od brehu. Okamžite zapínam na motore 5-ku a celou cestou k brehu počujem ako ryba vymotáva metre šnúry. Keď som už pri brehu, signalizátor ešte s prestávkami pípne. Beriem môj obľúbený 3 m 3 lb Partner a vyrážam na vodu.
Neverím vlastným očiam
Keď si predstavím tie prekážky a konáre plné mušlí pod vodou, už ani nedúfam, že rybu zdolám. Dostávam sa na šokovku a cítim, že je zachytená v prekážke. Párkrát trhnem prútom do strán a vtom sa uvoľňuje. Navíjam ďalších asi 30 m a pokúšam sa nadviazať kontakt s mojim súperom. Stále neverím, že po takom dlhom čase, kým som sa po zábere dostal k prútu a po ďalších stovkách metrov na člne, cítim silný ťah ryby. Má neskutočnú silu, ubehne niekoľko minút a ja som uvidel toho obra.
V tej chvíli som si istý, že je to šupináč z mojich snov, ale zároveň si uvedomujem, že ešte nemám vyhraté. Urobil ešte niekoľko silných výpadov a po pár minútach som ho naviedol do podberáka. Snažím sa ho dostať do člna, ale vysilený a unavený ho nedokážem zodvihnúť cez bok člna tak si vyzliekam mikinu vsuniem ju pod rybu a oboma rukami ho vkladám do člna na podložku. Neverím vlastným očiam. Keď som pozrel na to mohutné telo vedel som, že som práve chytil svoj sen.
Cestou na breh si uvedomujem, že podľa pôvodného plánu som mal byť už doma a nanajvýš je neuveriteľné, za akých okolností som zdolal túto nádhernú rybu. Začínam veriť, že existuje niečo medzi nebom a zemou. Váha sa zastavuje na 24,80 kg. Po odrátaní vážiaceho saku je to 23,40 kg! Bomba! Takáto ryba z takejto vody. Rybu šetrne sakujem a posielam správu domov a známym. Obratom mi telefonuje Peťo, že je na ceste z Francúzska a že ak chcem, príde ma ráno pofotiť. Som rád, pretože všetka tá drina, čas a peniaze budú zvečnené na týchto fotografiách. A viem, že po druhýkrát sa naplánovaný odchod opäť odkladá.
Beriem si deň voľna v práci. Prúty už nevyvážam, rozhodujem sa čo ďalej a aké krmivo mi ešte zostalo, pretože viem, že mám ryby na kŕmnom mieste a potrebujem ich tam udržať do rána. Mám ešte pár hrstí Bioenzymu a v rezerve ešte 4 kg Legend Range Biosquid, Chilli Fish a Seafood. Vysýpam všetko spolu do vedra a v noci ešte rozhadzujem okolo lavice do veľkého priestoru. Na ráno si nechávam len za hrsť ku každej montáži.
Ešte posledných päť boilies…
Za posledné dni som spal len pár hodín, ale radosť a myšlienky na poslednú rybu mi nedajú spať. V noci ešte niekoľkokrát vychádzam z teplého spacáka a kontrolujem, či je ryba v poriadku. Nedokážem zaspať, a tak bez budíka pred štvrtou vyrážam na vodu zaviesť svoje montáže. Ukladám ich schválne asi 50 m od seba pod hranu a ku každej prihadzujem iba 10 ks boilies. Opäť sa zapínam do spacáku a vtom počujem „PÍP“ - to nie je možné, vyrážam na vodu a zdolávam 12 kg lysca. Prvý lysec týchto výprav.
Pozerám do člna na posledných 5 ks boilies, ktoré mám pri sebe a už možno z recesie upravujem v člne montáž a našívam 3x24 mm Bioenzymu. Spolu s 300 g olovom to vyzerá komicky, ale v tej chvíli si hovorím: buď‑alebo. Už svitá a ja padám od únavy na ležadlo a na pár minút sa mi podarí zaspať po prebdenej a náročnej noci. Odrazu sa znovu roztáča cievka na prúte, ktorý som pred pol hodinou položil do vidličiek. Sadám do člna a už si pripadám ako na pretekoch. Motor točí doslova z posledného a nanajvýš začal fúkať silný vietor. Cestou si predstavujem tie tri pod seba našité 24-ky a viem, že to nebude malá ryba. Dostávam sa na šokovku a vo vlnách na hladine vidím dlhého šupináča. Uvedomujem si, že s vybitou baterkou bez motora v tých vlnách to nebude ľahké. Rybu nechávam silovo ťahať k člnu, veslami sa pokúšam dostať cez vlny nad rybu, ale len čo som sa priblížil, prišiel silný výpad a zase bol 10-15 m odo mňa. Toto trvalo nekonečných asi 30 minút. Vietor ma odvial asi 200 m od miesta, kde ryba zabrala a ja som tušil, že to budem musieť risknúť. Našťastie všetko vyšlo a ja som zdolal ďalšiu krásnu bojovnú zdravú rybu.
Ryba, ktorá ukončila sériu záberov po prebdenej noci.
Väčší pocit beznádeje som ešte nezažil
Položil som ho do člna a montáž som úplne naslepo položil niekoľko metrov od kŕmneho miesta. Odhadoval som hmotnosť na 18-19 kg s tým, že ho odvážim pred fotením. Onedlho prišiel Peťo a pri káve sme prehodili pár viet o jeho úspešnej výprave vo Francúzsku, urobili pekné fotky a natočili pár záberov ako tieto krásne ryby odplávali tam, kam patria. Dlhý šupináč vážil 19,20 kg.
Ešte počas fotenia zabral posledný 14 kg šupináč na ten istý prút a na tú istú nástrahu, ktorú som po zdolaní poslednej ryby ani nemenil. Z posledných síl som zbalil výbavu, poslednýkrát pozrel na vodu a poďakoval sa jej za nezabudnuteľné 4 dni. Podnikol som ešte ďalšie dve výpravy, jednu dvojdňovú a jednu štvordňovú, ktorou som ukončil minulú sezónu. Aj napriek tomu, že som chytil už iba menšie ryby, ma táto posledná výprava maximálne vyškolila, pretože dva dni bola silná hustá hmla a ja som sa dvakrát doslova stratil na hladine. Síce som mal breh a lovné miesto uložené v GPS, v hustej hmle bol problém s načítaním družíc, podľa ktorých GPS určuje presnú polohu. Väčší pocit beznádeje a bezradnosti som na vode ešte nezažil. V noci pri sťahovaní prútov som v 5 °C hodinu blúdil na vode. Až vtedy som zistil, aké môžu byť takéto veľké vody zradné a nebezpečné. Iba vďaka kompasu v mobilnom telefóne som sa dostal na breh, aj keď niekoľko sto metrov od miesta, kde som bivakoval. Teraz viem, že aj moderná technika môže zlyhať a že kompas je ďalšia vec, ktorá v člne nesmie chýbať. Lov kaprov na veľkých vodách je pre mňa veľká výzva. Tieto živné vody môžu skrývať veľké poklady. Viem, že ďalšie sezóny chcem ešte viac spoznávať túto krásnu VN a dal som si nové ciele, ktoré ma posúvajú dopredu. Budem sa opakovať, ale kaprárina je ako lego pre veľkých chlapov a ak do seba zapadne veľa menších rovnako dôležitých vecí, tých ktoré dokážeme ovplyvniť ale aj tých, ktoré ovplyvniť nevieme, pridáme k tomu odhodlanosť a prídeme k vode vždy s pokorou, tak si môžeme chytiť svoj sen.
Bojovné torpédo 19,2 kg, zdolané vo veľkých vlnách a vetre.
Najkrajší pocit, keď ryba odpláva tam, kam patrí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
