Palcmanská Maša
Ľahký jig lákavo tancuje ponad balvany a výrazná špička mojej chvejivky pracuje naplno. Prudký kopanec signalizuje ďalší záber. Vytrhávam z puzdra kameru a skrehnutou rukou pod vodou natáčam krásne bodkované telo. Bojovný pstruh sa však nevzdáva…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 11.06.2015.
Ráznymi výskokmi sa urputne snaží zbaviť protivného háčika. Nedarí sa a keď mu dôjdu sily, môžem ho podobrať. Stačí pár fotiek na pamiatku a robustný jazerák mi odpláva z rúk. Sneh naďalej sype a mne neostáva nič iné, ako si viac zatiahnuť kapucňu a pokračovať v love.
Magická šestnástka
Šestnásty apríl odštartoval dlho očakávanú sezónu na pstruhových vodách. Obľúbeným miestom „zahajovačky“ mnohých pstruhárov je už tradične VN Palcmanská Maša, čiže Dedinky. Vidina pekných bodkovaných dravcov zlákala aj mňa, preto som sa rozhodol vziať do ruky prívlačový prút a vyraziť tam. Otvorenie sezóny som už nestihol, a tak sa termín posunul o dva dni neskôr.
Večer pred odjazdom sa niesol v znamení posledných príprav. Doplnenie zásob nýmf, rotačiek, či peria. Nekonečná kontrola všetkých detailov dookola… Však to poznáte. O piatej ráno som už sedel v autobuse smerujúcom do Rožňavy, kde som sa pripojil k svojmu rybárskemu kolegovi a cesta na miesto bola voľná.
Počasie opäť raz menilo plány
Oproti štvrtku sa počasie riadne zmenilo. Teploty rapídne klesli. Pri jazere nás vítalo husté bičujúce sneženie a ľadový vietor. Teplomer v aute ukazoval hrozivý 1 stupeň nad nulou. Počasie asi nie najvhodnejšie na pstruhy. Porybný pán Fabian nám ochotne vybavil povolenky a prepožičal jeden z člnov, a tak sme sa dostali na vodu. Na prvý hod som sa zvlášť tešil, pretože som mal v rukách novú zostavu od Delphinu. Ľahučký prút Wild Spin 2.15 a k tomu navijak Neos. Proste oranžovo‑čierna nádhera.
Začali sme prechytávať ľavú stranu od prístavu. V plytších častiach som dráždil pstruhy plandavkou a hlbšie som púšťal ku dnu drop‑shot. Kamarát Adrián skúšal hlavne svoje podomácky zhotovené rotačky. Zábery však dlho neprichádzali a mrazivý vietor so snehom sa v kombinácii s hluchým obdobím začali na nás prejavovať. Dokonca ani len jalec, či ostriež do nástrahy nezobli.
Odtiaľ nebol ani ťuk, tak som sa zaprel do vesiel a ťažký plechový čln som cez vlny rozhýbal smerom na ostrov. Cestou sme skúšali trolling s minivoblermi a dostal som aj jeden extrémne prudký záber. No kým som pustil veslá a sekol, ryba bola preč. Neďaleko ostrovčeka sme to opäť skúšali so všetkým možným. Malý tučný vobler som teraz zamenil za 5 cm štíhlejší model. Netrvalo dlho a prišiel záber. Zasa mimo! Opätovne som nahodil a jemné zábery sa opakovali, pričom mi ryba stále padala. Navyše silný vietor nás neustále bral preč.
Konečne sa to prelomilo!
Zakotvili sme teda na blízkom brehu a na koniec som tentoraz zavesil jig, v ktorý som veril pri opatrných rybách. Viedol som ho prudkými skokmi a pri brehu bum! Výpad nazad do hlbočiny, ale to už háčik sedel a mohol som si podobrať prvého potočáka. Konečne sa to prelomilo! Približne 25-centimetrový krásavec dostal slobodu.
Skrehnutými rukami som sa zmohol na nový hod. O chvíľu mi už visel na Wild Spine menší potočák. Teda perie im zachutilo. Postupne sme sa presúvali ďalej a striedavo na perie a gumenú nymfu mi brali potočáky, ale aj jazerné formy bodkáčov. Bola zima a riadna, takže som si ani nevedel poriadne vychutnať okolitú prírodu. Najhorší bol ten vietor. Na pocit robil až mínus štyri stupne! Adrián, ktorý stále veril svojim rotačkám, bol zatiaľ na nule.
Pstruhy vo vlnách
Prelovili sme pobrežie až po hlavné mólo a teraz sa nechali unášať vo vlnách ku tzv. Chobotu. Pri jeho vstupe pod skalnou stenou mi urobil radosť záber opäť na operený jig. Tu sa prút už slušnejšie ohol a výsledkom bol odhadom 35 cm pstruh jazerný. Vlasec FIN Method Spin 0,20 mm s 50 cm koncovým nadväzcom fluorokarbónu 0,16 mm nesklamal a doprial perfektný pôžitok zo zdolávačky.
V srdci Chobota sa na nymfu ulakomil pekný dúhak a drobné voblery vyprovokovali niekoľko potočákov. Kolegovi sa pošťastilo odkiaľsi vydolovať na vobler malého jalčeka. Od ústia Hnilca sa vracalo niekoľko posádok člnov, zväčša však bez lepších výsledkov. Iba jeden rybár dokázal prehovoriť 55-ku dúhaka na voblerík.
Protivietor bol taký silný, že napriek elektromotorom na maxime ich člny stáli na mieste. V tej úžine tak mrzlo, že sme sa doplavili nazad von, kde sa aspoň sem‑tam predralo slnko. Tentoraz sa mi darilo chytať pstruhy na rotačky a plandavky. S výnimkou jedného dúhového krásavca to boli všetko potočáky, resp. jazeráky. Po peknom súboji som ich vždy vrátil vode. Všetky pstruhy brali nadmieru opatrne a mnoho rýb som aj stratil pri zdolávaní, najmä keď som sa pokúšal robiť kamerou podvodné zábery. Nejaký ten pstruh sa podaril aj na otvorenej vode. Navzdory mohutnému vetru som bol prekvapený, ako jemne a ďaleko som dohodil aj nymfu na 4-ke hlavičke s krátkym prútom. A to aj napriek tomu, že som nemal najjemnejší model na pstruhy (7-32 g)! Proti sile prírody sa však dlho nedá ísť, a tak nás všade vliezajúci chlad a pokročilý čas donútil zložiť prúty a vrátiť na „základňu“. Na dnes stačilo. Jeden deň je na 86 hektárov vody síce fakt málo, ale nezabudnuteľné súboje s húževnatými dravcami nám to vynahradili aj na nasledujúci deň. V každom prípade sa tam budem usilovať čo najskôr vrátiť. Na pstruhy. Chytať ich, ale hlavne púšťať!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
