Nový Zéland
Pstruhy na Novom Zélande sú viac-menej všade. Takmer vždy, keď sme nejakú vodu obdivovali, alebo sa dívali z mosta, videli sme veľkú rybu! Niekedy dokonca niekoľko. Je ťažké opísať čo sa deje s rybárovou dušou, keď vidí toľko nádhery a rýb. Samozrejme, na mnohých miestach boli extra plaché, pretože už poznali chuť rybárskeho háčika. Ale to neznamená, že je nemožné ich uloviť.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Používali sme najmä prívlačové prúty a crankbaity. Najlepšou nástrahou bola 7 cm potápavá imitácia pstruha, ale aj iné farby tohto voblera fungovali dobre. Bohužiaľ, takmer pred koncom našej výpravy sme prišli na najlepšiu taktiku. Určite ju použijeme aj nabudúce. Po prvé, museli sme byť pri vode čo najskôr. Bol to pre nás veľký problém. Obvykle sme vstávali dosť skoro, naraňajkovali sa a pri vode sme boli okolo deviatej.
To je ten pravý čas
Najviac záberov prichádzalo vtedy, keď bolo slnko ešte nízko a vysoké brehy ponúkali dlhé tiene cez rieku. Takto si môžete ráno dosýta zachytať. Vtedy je dobré mať so sebou aj muškársky prút.
Po dvoch‑troch hodinách prestali ryby brať agresívne a na vobler sme ich nedokázali presvedčiť tak, ako skôr ráno. Keď musia miestne pstruhy čeliť ostrému slnku a vysokým teplotám, neukrývajú sa pred nimi do hlbokých tôní ako ich európski bratia, ale odpočívajú pri brehu v plytčinách, niekedy iba 25 cm hlbokých! Tam čakajú na tučné lúčne koníky a lenivé cikády.
Trénované oko rybára nemá problém registrovať ryby striehnuce v plytčinách. Nie je neobvyklé, že takéto ryby majú nad 60 cm. To je ten pravý čas, keď im treba naservírovať nymfu, alebo veľkú suchú mušku (ako cikádu). Po zaseknutí sa zdanlivo lenivá ryba zmení na torpédo a na klzkých skalách je šprint za ňou veľmi zaujímavý. Samozrejme, nie každá ryba sa dá oklamať.
Za pstruhmi treba chodiť
Je tu aj ďalšia vec, ktorú treba spomenúť. Nie všetky rieky oplývajú takou hojnosťou. Keď si chcete dobre zachytať, treba za nimi chodiť. Nevidíte tu malé ryby, to nie, ale to tiež neznamená, že v každom „poole“ sa nachádza trofejný pstruh. Na mnohých riekach sa nachodíte! V menších riečkach pretekajúcimi kaňonmi sú takéto jamy bežnejšie.
Niektoré rieky mi pripomínali tie, na ktorých lovím aj doma – piesčité jamy, chuchvalce tráv a popadané drevá. Väčšie rieky sú široké ale plytké a rozvetvujú sa do viacerých potôčikov. Kľúčom je chytať na takom mieste, kde majú takéto potoky najviac vody. Okolo takýchto miest s hlbokou vodou je veľká šanca na veľký úlovok. A opäť musíte takéto miesta hľadať. Cez deň sme niekedy nachodili aj 15-25 km v náročnom teréne. Ďalší fakt o Novom Zélande je taký, že čím vyššie proti prúdu rieky idete, tým chytáte väčšie ryby. Úplne naopak ako v Európe.
Na kanáloch McKenzie a Waitaki
Na konci nášho druhého výletu sme navštívili známe kanály McKenzie a Waitaki. Tieto ľuďmi vybudované kanály spájajú vody jazier Ohau, Tekapo a Pukaki a zavlažujú miestne farmy. Na niekoľkých miestach sa tu nachádzajú rybie farmy na lososy a pstruhy dúhové. Každý z týchto kanálov má aj slušnú obsádku divokých potočákov a dúhakov a sú vo svete dosť známe.
Avšak krajina okolo nie je až taká pekná. Úprimne, je to horšie ako nie pekné! Čo sem každoročne priťahuje také množstvá rybárov? Je to veľkosť pstruhov v týchto kanáloch. Aktuálny svetový rekord pstruha potočného je práve z kanála Ohau. Bol chytený v marci 2013 a vážil 19,1 kg! Takže všetci, čo sem chodia, sa snažia chytiť podobnú obludu. Každoročne je tu ulovených mnoho rýb nad 10 kg a ich fotky zdobia stenu recepcií v kempoch. Jeden z majiteľov kempu nás pozval prezrieť si čerpaciu stanicu a rekordného pstruha ležiaceho v mrazničke. Potočák mal určite aspoň 17 kg!
Neboli sme sklamaní!
Po tomto zážitku sme chceli niečo podobné vidieť aj živé. Neboli sme sklamaní! Priamo pod hrádzou kanála, v krištáľovo čistej vode bola škola sliediacich pstruhov. S otvorenými ústami sme ich sledovali niekoľko hodín! Boli tam ryby 70 – 80 cm. Niektoré okolo metra! A dva dobre cez meter! Je nutné si uvedomiť ich kondíciu a obvod. Ich rozmery boli neuveriteľné. Bol to výsledok toho, že sa živia aj granulami, ktoré prepadnú cez rybiu farmu. Giganty, ktoré sme videli, sa podobali na tuniaky. Uvidieť to, čo my, je istotne snom každého rybára. Bohužiaľ, žiadny z týchto mutantov nezaútočil na nástrahy, ktoré sme im hádzali. Mohli sme si uloviť iba tie „malé“ od 1 do 4 kg. Aj tak sme na tom boli lepšie ako miestni, ktorí sa nás chodili pýtať na nástrahy, ktoré používame. Najlepšie to šlo na potápavé 9 cm Minnow s holografickou farbou. Posledný deň nás mohutný dážď prinútil zbaliť prúty skôr ako sme chceli. Výprava bola fantastická. Máme kopu zážitkov, oči napasené nádhernými scenériami a chytili sme množstvo pekných veľkých pstruhov. Avšak pohľad na ponorky s bodkami v kanáloch Waitaki nás núti rozmýšľať nad ďalším výletom na Nový Zéland.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
