Slovinsko
Bolo to už pred pár rokmi, keď som prvýkrát navštívil Slovinsko. Išlo o pracovnú cestu, takže moje muškárske vybavenie muselo zostať doma. Keď som však prvý raz uvidel krištáľovo čistú vodu v rieke Soča, nádherné ryby a okolitú prírodu, zamiloval som si ju a v duchu som si sľúbil, že sa sem určite musím vrátiť!
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Zhodou okolností som cez zimu postrehol, že sa do Slovinska chystajú moji priatelia z Nórska. Vymenili sme si pár e-mailov a dohodli sa, že sa v apríli na pár dní pridáme k nim. Sezónu na Slovensku sme úspešne odštartovali peknými rybami a trochu rozmaznaní v nedeľu večer sadáme s parťákom Zdenom do auta smer Slovinsko.
Lotte Aulom je dôkazom, že aj nežné pohlavie sa môže venovať muškáreniu.
Prvú hodinku sme bez záberu
Ráno, ešte pred ubytovaním sa stretávame s našimi nórskymi kamarátmi Lotte a Runem. Tí sú tu už od stredy a dávajú nám aktuálne informácie. Vody v riekach je menej ako je tu obvyklé v tomto období, sneh v Alpách sa nestihol roztopiť. Končiare vrchov sa ešte belejú poslednými zvyškami. Voda je krištáľovo čistá, takže ryby sú vraj veľmi opatrné. Nepotešila nás ani informácia, že priemerne chytia za deň maximálne 5 rýb. Lotte mala na háčiku aj veľkého mramoráka – miestna endemická forma pstruha, ale nanešťastie jej odtrhol celý nadväzec.
Po našom rozhovore mierime do mestečka Tolmin, kde v miestnom muškárskom obchode Soča Fly kupujeme „hosťovačky“ a dávame sa do debaty s miestnym predajcom a sprievodcom Leslym. Ten nám na prvý deň odporučil jeho obľúbenú časť rieky Soča od kamenného mostu v Tolmine smerom proti prúdu. Prichádzame na miesto, kde nás očaruje tyrkysovo zelená voda dravej rieky. Prúd je tu taký silný a hlboký, že nie je možné prebrodiť na druhú stranu.
Ťažkými nymfami prehadzujeme okraje prúdu, miesta okolo veľkých balvanov, ale prvú hodinku sme bez záberu. Vtom pri kraji vidím proti prúdu stáť prvého slovinského pstruha dúhového! Hádžem mu nymfu a v momente vidím, že ju zaregistroval, otáča sa za ňou a už aj ju má v papuli. Inštinktívne zasekávam a je tam! Žiaden obor to nie je, ale zrazu som oveľa pokojnejší.
Lagúna s hlbokou vodou ukrývala mnoho rýb.
Sekám, a predsa je tam!
Púšťam pred seba Zdena a proti prúdu hľadáme ďalšie ryby. O pár metrov ďalej sme v rieke medzi balvanmi zbadali ďalšiu rybu. Zdeno jej ponúka svoje nymfy, ale totálne ich ignoruje. Po pár neúspešných hodoch mi gentlemansky prenecháva túto rybu. Moje prvé nahodenie nebol celkom presné, no ryba na naše počudovanie, rýchlo vyráža po mojej nymfe! Záber opäť necítim! Znova inštinktívne sekám, a predsa je tam! Táto je už o niečo väčšia, a tak za ňou trochu pobehnem po prúde. Pri podoberaní sa mi na nej niečo nezdá, nie je to dúhak, ale pstruh mramorový! Môj prvý v živote!
Na Zdenovej tvári badať trochu sklamanie, ale viem, že sa raduje spolu so mnou. Robíme pár podvodných fotiek a šliapeme ďalej nepriestupným kaňonom a hľadáme ryby. Rozhodli sme sa nájsť konkrétnu rybu a hádzať na ňu a nezabíjať drahocenný čas zbytočným prehadzovaním vody. Kaňon pred nami sa zúžil natoľko, že po brehu už to ďalej nejde, brodíme teda riekou. Je to trochu riskantné, ale inej možnosti niet. Pri hľadaní vhodnej cesty na brodenie som uvidel jedno zaujímavé miesto, menší „vracák“ za balvanom, nahadzujem tam nymfu a asi na tretie nahodenie mám záber, teraz je to ďalší dúhak a aj moja posledná ryba v tento prvý deň. Prichádzame na nádhernú planinu, z vysokého brehu pozorujeme niekoľko krásnych rýb, medzi ktorými sú aj väčšie lipne. Zdeno je na ťahu. Z vysokého brehu mám dobrý prehľad o rybách, a tak mu dávam inštrukcie, kde sa ryby práve pohybujú.
Rieka Soča, a tento krásavec zabral na nymfu.
Nie je sa kam ponáhľať
Po chvíli zapína na nymfu potočníka pekného lipňa cez 40 cm! Ďalšie ryby z tohto miesta sa nám už nedarí presvedčiť k záberu. V diaľke vidíme drevený most cez rieku, a tak sa snažíme dostať k nemu. Nie je to však vôbec jednoduché vyškriabať sa z kaňonu hore. Chce to trochu horolezeckých kúskov, ale nakoniec sme to zvládli. Z mosta pozorujeme veľké ryby v hlbočine pod mostom, ale je takmer nemožné sa k nim dostať. Na poslednú hodinku sa ešte rozdeľujeme každý na jednu stranu mosta. Našiel som si jedného dúhaka, ale nepodarilo sa mi ho presvedčiť na moje muchy.
Celkom zničení po cestovaní a náročnom dni v ťažkom teréne, balíme veci do auta, odchádzame na ubytko a pri večeri sa stretávame s Lotte a Runem a ich ďalšími krajanmi. Im sa dnes podarilo chytiť dúhaka cez 70 cm, ale inak nič prevratného. Čo nás však potešilo je, že na hornom úseku Soče a jej prítokoch sa ryby dvíhali do suchej muchy. Potom, čo sme v dolnom úseku nevideli ani krúžok, neváhame a ďalší deň volíme pre lov túto oblasť!
Povolenky kupujeme v neďalekom hoteli a smerujeme na rieku Lepena, ktorá je prítokom Soče. Je to menšia podhorská riečka, na ktorej sa snažíme nájsť hlbšie bazény, kde sa ryby zdržujú. Prvý bazén a hneď pozorujeme niekoľko dúhakov, ktoré zbierajú na sucho! Naväzujeme potočníky, ktoré nám odporučili naši nórski priatelia a prvé ryby na seba nenechajú dlho čakať! Darí sa nám uloviť takmer každú zbierajúcu rybu! Postupujeme proti prúdu a striedame sa. Nie je sa kam ponáhľať.
Scenár sa opakuje niekoľkokrát
Vzájomne si na striedačku robíme fotografie a zároveň obdivujeme okolitú prírodu. Veľakrát som sa pristihol, ako som s otvorenými ústami zastavil a rozhliadal sa okolo seba na prebúdzajúcu sa jarnú prírodu. Majestátne hory so zasneženými vrcholmi. V doline rozkvitnutá zeleň v kombinácii s azúrovou oblohou bez obláčika, naozaj pripomínala rybársky raj.
Popoludní sa presúvame na rieku Soču, ideme rovno na miesto, kde som pred pár rokmi fotografoval. Pod nami sa rozprestiera úzky kaňon s hlbokou vodou, odhadom 4-5 m v najhlbšej časti. Hneď pozorujeme niekoľko pekných dúhakov a lipňov, ktoré idú podľa ich správania práve do trenia. Nadväzujem si cca 4,5-metrový nadväzec, na koniec ktorého dávam tú najťažšiu nymfu z mojej škatule.
Čupím nehybne na skale nad vodou a čakám, čo sa bude diať. Nymfa hlučne čľupne do vody a rýchlo klesá ku dnu, očividne ryby zaujala a niektoré ju začínajú prenasledovať. Špičkou prúta sa snažím oživiť moju muchu a vzápätí jeden z dúhakov robí rýchly výpad do strany. Záber necítim, no i tak prisekávam a ryba je tam!
Popri skalách utekám za rybou na miesto, kde ju môžem pohodlne podobrať, vraciam sa späť na skaly a tento scenár sa opakuje ešte niekoľkokrát! Potom však ryby zostávajú opatrné a moje nástrahy dokonale ignorujú. Presúvam sa teda vyššie do kaňonu. Skaly sú tu úplne kolmé a smerujú až do hlbokej vody. Vysoké sú až niekoľko metrov. Nahodiť by sa ešte ako-tak dalo, ale nemal by som šancu rybu vytiahnuť z vody.
Ďalší dúhak v Zdenovom podberáku.
Zabralo to!
O pár metrov vyššie zliezam po skalách a darí sa mi dostať až úplne dolu k vode. Kaňon je tu úzky asi 5 metrov, hĺbka vody odhadom 3 metre. Všade naokolo iba kolmé skalné steny. Pár rýb vidím nad sebou, a tak nahadzujem proti prúdu, dve ryby sa mi úspešne darí zdolať aj v týchto ťažkých podmienkach.
Ako to v každom správnom rybárskom príbehu býva, na scénu prichádza najväčšia ryba! Zbadal som ju na protiľahlej strane pod skalným previsom. Je obrovská, oproti ostatným rybám je takmer raz tak veľká, odhadom 70 cm! Viem, že moje šance sú mizivé. Do rieky vkročiť nemôžem, pretože je veľmi hlboká, pohyb popri brehu je nemožný, ale aj tak mi môj lovecký pud hovorí, že to mám skúsiť. Švihám nymfu pár metrov pred rybu aby stihla klesať, všetko vidím v čistej vode ako na dlani. Ryba si prichádza muchu obzrieť, ale vracia sa na svoje miesto.
Nahadzujem druhýkrát, ale teraz sa snažím opäť nymfu mierne oživiť. Zabralo to! Ryba začala prenasledovať moju muchu a prásk! Je tam! Vo mne sa vyplavujú adrenalíny, endorfíny a veci s tým súvisiace, hulákam do vysielačky na Zdena, nech mi ide nejako pomôcť. Ryba sa rozbehla dole kaňonom a prichádza ďalšie prásk! Je preč! Uzol na muche to nevydržal. Ten pocit po strate peknej ryby už asi tiež dôverne poznáte.
Večer sa opäť stretávame s Nórmi, debatujeme o všetkom možnom aj nemožnom čo sa týka muškárenia a pozývame ich k nám na Slovensko. Oni nás na oplátku pozývajú na ich obrovské nórske lipne, ktoré tam takmer nikto nechytá, pretože to nie je pre nich bojovná ryba.
Riečka Lepena je naozajstný raj pre lov na sucho.
Krásny lipeň ulovený na schránku potočníka.
Majestátne pstruhy mramorové
Steny reštaurácie „zdobia“ vypreparované pstruhy mramorové. Sú to majestátne ryby. Niektoré majú dĺžku určite aj 1 meter. Neveriacky pozeráme na tieto monštrá z hlbín a pred nami je posledný deň v Slovinsku, keď sa im ešte môžeme povenovať.
Začíname opäť na riečke Lepena. Ryba spoľahlivo berie na sucho tak ako predošlý deň. Chytám niekoľko nádherne sfarbených dúhakov, ktoré merajú okolo 40 cm. Hľadáme proti prúdu nové a nové bazény, až narazíme na jednu hlbokú jamu so silným prúdom, v ktorej sa promenáduje ďalší slovinský obor.
Všetky úspešné extra tažké nymfy, ktoré mi na tento trip podaroval Helďák (Peťo ďakujem ešte raz) som už úspešne potrhal, a tak tento dúhak rovnako úspešne všetko ostatné ignoroval. Presúvam sa teda opäť na Soču, kde mám od včera nejaké nevybavené účty, ale akoby ma tu ryby už poznali a nedarí sa mi presvedčiť ani len jednu. Zdeno už pomaly končí a ide sa zbaliť do auta, ale ja sa vydávam ešte dole prúdom chytiť si nejaké posledné rybky.
Prvého dúhaka chytám na nymfu v jednom menšom bazéne, pod ktorým som videl zazbierať rybu na sucho. Vymieňam udicu a po pár nahodeniach je tam. Na moje prekvapenie je to môj druhý mramorák! Zdeno je už v aute, a tak si robím iba rýchlu fotku mobilom a rybu šetrne púšťam nazad do jej domova.
V duchu sa lúčim s týmto nádherným krajom, kde prežiť tri dni rybačky je tak žalostne málo, no na druhej strane mi to dalo tak veľa! Nové priateľstvá, nové skúsenosti, nový spôsob hľadania a cieleného lovenia rýb, kde určite neplatí, že rybu, ktorú vidíte určite nechytíte, práve naopak. Chytať v takej čistej vode nie je naozaj jednoduché, pretože ryba vidí každý váš pohyb, pokiaľ nestojíte pod ňou. Myslím, že toto bol pre mňa veľmi dobrý tréning pred mojou ďalšou expedíciou, ktorá sa však bude odohrávať 18 000 km od Slovenska.
Môj prvý pstruh mramorový v živote.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
