Vždy, keď nahodím alebo zaveziem prúty, adrenalín vo mne stúpa a som plný očakávania. Moje sny boli a aj naďalej budú tie najkrajšie a najvyššie. Tvrdá práca, ciele a sny, jedine toto je cesta napredovania a zdokonaľovania sa. Nie vždy sa nám však darí venovať nášmu krásnemu hobby tak, akoby sme si predstavovali.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Som šťastný, že som mal v posledných troch rokoch času na rybačku menej a ďakujem svojej manželke za krásne 2 deti. Je zaujímavé ako veľmi ma to posilnilo. Prestal som tlačiť na pílu a začal som si vychutnávať každú možnú chvíľku pri vode.
Moje obdobie rybačky sa spomalilo, o to viac som však začal počúvať a vnímať svoje okolie. Najmä chalanov z nášho tímu, ktorí jazdili za rybami pravidelne a boli úspešní. Vedel som, že tak musím robiť, pretože som nevedel byť pri vode tak pravidelne, aby som si niektoré reálne veci a možnosti mohol vyskúšať. Chalanom som musel v niektorých veciach dôverovať.
Gigantický úspech
Veľkým prínosom boli dlhé debaty o vodách, možnostiach, taktikách a všetkom, čo k tomu patrí, či na spoločných stretnutiach, alebo po večeroch počas výstav. Niekedy sme toho mali už tak dosť, že sa nám už o tom nechcelo ani baviť. Každé jedno slovo, vetu som však vnímal ako možnosť, ktorú môžem zužitkovať pri svojej ďalšej vychádzke a to nám prinieslo gigantický úspech.
Už niekoľký rok po sebe máme s mojím parťákom Ričim tradíciu a to návštevu priehrady Csurgó v Maďarsku. Je to už rituál, nakoľko ide o našu prvú „veľkú“ vodu, kde sa naše veľké kaprárske dobrodružstvá začínali. Túto vodu navštevujeme radi kvôli nádherným a veľkým rybám, ktoré táto voda ukrýva. Minulý rok sa Ričimu podarilo zdolať krásneho 24 kg lysca. To sme však ešte netušili, čo nás čaká tento rok.
Prvý deň sa niesol v znamení vetra, ktorý k večeru ustával a všetky prúty sme mohli bezpečne vyviezť. Vietor na tejto priehrade vždy hrá svoju významnú rolu, nakoľko dokáže vyhnať, alebo nahnať ryby do alebo z rezervácie. Je to časť jazera s rozlohou cca 700x300 m posiata potopenými kríkmi, kde nie je umožnený lov rýb. Je to prírodná „kuchyňa“ a neresisko. Voda tu dosahuje 0,5 až 1,5 m.
Noc bola pokojná a nad ránom sa ozval prvý šupináč. Po niekoľkých drobných kaproch sa Ričimu podarilo zdolať krásneho lysca s hmotnosťou 17 kg. Na túto výpravu Riči priniesol od Karla Nikla novinku v testovacej fáze s menom Extáza. Ide o selektívnejšie boilies, ktoré postupne nahradí známy a dlhoročne úspešný Food Signal. Kapríkovi zjavne zachutila. Môj otec sa tiež nenechal zahanbiť a o krátky čas zdolal dlhého šupíka s hmotnosťou 17,5 kg, čím si utvoril svoj nový osobák.
Ričiho pekný 17 kg lysec.
Otcov nový 17,5 kg osobák. Nádherný dlháň.
Čaká nás posledná noc…
Druhý deň si vychutnávame bezvetrie, ktoré však neveští nič dobré. Poznáte ten pocit, keď sa ani lístok nepohne a cítite to dusno. Predpoveď počasia je alarmujúca, výstraha 2. stupňa nás mrazí a sami uvažujeme, čo ďalej. Vedomí si sily našich bivakov, sa rozhodujeme risknúť to a ostať. O piatej poobede sa na nás púšťa neskutočná mela. Silný západný vietor v nárazoch do 100 km/h nám nedáva spať, ale je to pre nás voda na mlyn a vieme, že keď to prejde, máme všetky ryby z rezervácie vonku.
Do zotmenia máme všetky udice vytiahnuté, nakoľko sme na nich mali postupne zábery. Najväčšia ryba mala 10 kg. Vedomí si toho, že sa na vodu za takýchto podmienok ani so záchrannou vestou nevydáme, prúty nahadzujeme a dúfame…
Po 24 hodinách vietor ustáva a my opäť vyvážame všetky prúty. Čaká nás posledná noc, a tak prikrmujem k udiciam iba jednou, väčšou hrsťou guľôčok boilies Extáza. Noc je tentoraz krásna, mesiac ide do splnu a všetci traja postupne odpadávame do bivakov zmorení predošlou búrlivou, neprespatou nocou. Ja si líham okolo pol jedenástej a po chvíľke zaspávam. Prebúdza ma jedno pípnutie na pravom prúte. Otvorím oči a čakám, o pár sekúnd ďalšie píp, píp.
Pokojne vstávam s vedomím, že niečo zabralo. Nakoľko používame ťažšie olová 150 až 170 g, som presvedčený, že ide o pleskáča, prípadne malého kapríka, ktorý zrejme nedokáže olovom viac pohnúť. Obúvam si čižmy, nasadzujem okuliare, čelovku a kabát. Otváram bivak a pomaly idem k prútu. Opäť sa ozýva jedno pípnutie. Beriem prút do rúk, prechádzam ním ponad trstinu a vyrážam na vodu.
Kotlíkový je kotlíkový. Fantastická poobedná pohodička.
Už je jasné, že to pleskáč nebude
Ako som už spomenul, bola pokojná, tichá noc, bez jedinej vlnky s mesiacom ako z rozprávky, a tak si celý chod udalostí užívam naplno. Po niekoľkých minútach sa ocitám neďaleko svojej bójky, kde som zaviezol prút. Silon smeruje kolmo dolu a nejaví žiadny pohyb ryby. Pomaly dvíham prút a konečne cítim odpor. Odpor od veľkej ťažkej ryby, ktorá sa konečne pohla, akoby si uvedomila, že je na prúte a začína ma vláčiť aj s člnom po priehrade.
Už je jasné, že to asi pleskáč nebude a napadá ma sumec. Cítim aj typické kopanie do silonu. Presvedčený o tom, že mám nejakého pekného fúzača, rybu ďalej zdolávam. Vravím si, že je krásne a mám kopu času a tento fúzač pôjde von. Rybe zachutila 18 mm novinka Extáza nastražená na panáčika so 14 mm PopUp‑kou rovnakej príchute na montáži z 25 lb šnúrky Strip‑X od Carp’R’Us a háčikom Longshank Nailer č. 8.
Po dobrej pol hodine vozenia a točenia, sa mi darí rybu prvýkrát dostať na hladinu. Konečne vidím hnedé telo pekného kapra. Odhadujem jeho hmotnosť nad 20 kg a pokračujem v zdolávaní. Po pár sekundách od prvého ukázania sa na hladine ryba prestáva klásť odpor a ja ju za svitu mesiaca pokojne dostávam celú vo svojej kráse. Zbadám gigantického kapra, ktorého sa mi darí podobrať na prvý raz bez akéhokoľvek ďalšieho odporu.
Rezervácia je plná zatopených kríkov.
Áno, je to MAX!
Rozkladám podberák a prvýkrát si zasvietim čelovkou na kapra. Jeho telo je gigantické a netrúfam si ani len odhadnúť jeho hmotnosť. Vravím si, čo to je, veď takúto rybu som ešte nikdy v živote nevidel a to sa mi pred očami vynáral Ričiho 24 kg kapor spred roka. Až na tretíkrát sa mi darí kapra dostať do člna, zapínam motor na plno a trielim ku brehu. Hučím, kričím na celé jazero vedomý si zdolanej obrovskej, nádhernej ryby.
Zobúdzam všetkých na brehu, Ričiho i môjho otca. Už som bol taký vysilený, že mi otec pomohol s kaprom do kolísky. Po odhalení jeho mohutného tela Riči dodal len toľko:
„Ty brácho, ty si chytil Maxa!“ Prezeráme si detailnejšie kapra a môžeme spoločne potvrdiť:
„Áno, je to MAX!“ Hneď sme tušili hmotnosť cez 30 kg, nakoľko náš kamarát z Maďarska Antal Balázs chytil Maxa pred 2 rokmi a vážil 32 kg a to sme nerátali ešte fakt, že je teraz pred trením. Nastavujeme váhu a po odpočítaní vážiaceho saku sa dostávame k neskutočnému číslu: 35,4 kg! Na niekoľko sekúnd nám to vyráža dych. Prepočítavame si to ešte raz, opäť sa dostávame k číslu 35,4 kg! Gigantické, neskutočné, jednoducho nádhera!
Po krátkom a namáhavom fotení, ho vraciam späť do svojho krásneho prostredia. Veríme, že sa s ním ešte niekedy stretneme. Ešte bozk na rozlúčku, odovzdaný pozdrav od Balázsa a so slzami na krajíčku z rozprávkového zážitku ho púšťam. Tak ešte niekedy, Max!
Čo dodať na záver? Aj touto cestou sa chcem poďakovať kolínskemu šéfkuchárovi Karlovi za skvelé guľôčky a celému tímu, ako chalanom z Čiech, tak i zo Slovenska za rady, tipy, triky a možnosti, za tie debaty a všetko ostatné. Menovite chcem vyzdvihnúť veľkú vďaku trom ľudom: môjmu otcovi, ktorý ma k rybačke priviedol, môjmu dlhoročnému parťákovi Ričimu za pomoc, najmä za posledné roky a Milošovi za skvelú školu, ktorú mi ponúkol a dal. Si skvelý učiteľ a viem, že raz všetci tvoji žiaci budú vynikajúci rybári. Tento úspech je úspechom celého nášho tímu, priatelia! Petrov Zdar a nech sa točí!
Gigantických 35,4 kg v plnej paráde!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
