Jarné lúče slnka prebúdzajú v každom z nás túžbu po prvom kontakte s rybami. Ja nie som výnimkou, a preto už počas zimného obdobia spolu s mojimi parťákmi Jozefom a Radkom kujeme plány dopredu na tento rok.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Automatickou voľbou v tento jarný čas sú zahraničné revíry, kde nie sme obmedzovaní dennou dobou lovu a možnosťou nahodenia troch prútov, čo je pre nás veľká výhoda, a tak si môžeme nerušene zvoliť taktiku na miestnych šupinatých krásavcov.
V priebehu týždňa si overujeme dostupnosť voľného miesta na nami vybranom revíri a po pár telefonátoch sa môžeme tešiť na predlžený víkend na skoro 30-hektárovej vode.
Guľôčka z radu Red spirit – Citrus
Konečne nadišiel deň, na ktorý sme tak dlho čakali a skoré vstávanie sa razom otočilo na príjemné. Cesta ubiehala prekvapivo veľmi rýchlo a prvé ranné lúče nás privítali už na našom vybranom mieste. Krátky rozhovor s porybným nám na sebavedomí veľmi nepridal, za posledný týždeň ryba ešte nebola veľmi aktívna, čo bolo vidieť aj na neobsadených lovných miestach.
Osadenie tyčoviek a samotné kŕmenie nám zabralo celé doobedie. GLM mušľu sme si vybrali na základe dlhodobých skúseností z predošlých výprav a ďalšou zbraňou na miestnych mohykánov bola guľôčka z radu Red spirit – Citrus, ktorá je vhodná aj do chladnejšej vody a napriek svojej atraktivite láka taktiež ryby väčšej hmotnostnej kategórie. Koncové montáže sme došperkovali produktmi anglického výrobcu KATRAN.
Prvý záber tesne pred zotmením
Kónické šokové nadväzce v dĺžke 12 metrov boli ideálnym riešením v našej situácii a vďaka rôznym priemerom sme ju mohli spájať aj s tenším vlascom. Veľkosť gúľ sme museli prispôsobiť obsádke a taktiež ešte chladnej vode, ktorá nemala ani 6 stupňov. Prvý záber prišiel tesne pred zotmením ale iba od bielej ryby, čo naznačovalo, že na kŕmnom mieste sa niečo deje. A naozaj to aj tak bolo, tesne po deviatej večer prišiel opatrný záber, prút sa ohol a tupý ťah do strany naznačoval krajšiu rybu. Po krátkom súboji sa vo svetle čelovky ukázal obrovský chrbát šupináča, posledný výpad a kapor skončil v sieti podberáka.
Na naše prekvapenie prvá ryba a po odčítaní vážiaceho saku váha ukazuje ľahko cez magickú hranicu. Prvá spoločná rybačka a hneď na úvod taká ryba, to poteší každého. Lepší začiatok sme si snáď ani nemohli želať, avšak po tomto zdolanom šupináčovi sa počasie začalo rapídne meniť a my sme ostali bez záberu od kapra dlhé dva dni. Chcelo to nejakú zmenu, a tak sme začali skúšať odchytiť nejakú rybu v stĺpci, no bez úspechu.
Doslova vymodlený záber
Po vyše 48-hodinovej pauze bez záberu od kapra sa Radko rozhodol ukončiť lov, a tak nás nechal napospas prichádzajúcemu daždivému počasiu. Už sme ani nedúfali, ale po štvrtej poobede konečne prišla jazda z kŕmneho miesta na Jožkov ľavý prút. Doslova vymodlený záber, krásna zdolávačka a v podložke sme už zalievali krásneho lysca cez 12 kg. Hneď nám bolo veselšie, po takej dlhej dobe poteší každá ryba.
S prichádzajúcimi dažďovými mrakmi sa pomaly zotmelo a to čo prišlo potom, je dôkazom, že čakať sa oplatí. Tma v krátkom okamihu úplne pohltila všetko vôkol a ticho preťal zvuk môjho zeleného Delkimu. Citrusová guľôčka začala fungovať a v priebehu pár hodín sa mi podarilo zdolať dvoch šupinatých bojovníkov cez 10 kg. Po zdolaných rybách sme ani nevnímali poriadne dážď a zahrievali sa čajom, ktorý padol vhod v takom nečase.
Zazipsovaný v spacáku som čakal napätý ako struna v gitare, keď to opäť pípne a vtom ma Jozef volal: „Vstávaj, mám peknú rybu.“ V okamihu som doslova vyskočil z ležadla, zapol čelovku a bežal k Jožkovi s podberákom. Zopár výpadov pri brehu, prvý nádych kapra a na hladine sa objavilo telo krásneho mohutného lysca. Po rýchlom zdokumentovaní sme zaregistrovali vzápätí záber na mojom krajnom prúte, ktorý bol nahodený ďaleko od kŕmneho miesta.
Kolotoč záberov po zotmení
Po záseku ryba vytiahla zopár metrov z cievky navijaka a pustila sa smerom k bójke, ktorá sa hneď ponorila. Rýchlo som zareagoval povolením vlasca a červené svetielko v diaľke sa pomaly vynorilo nad hladinu. Rybe sa nepodarilo zamotať, a tak po pár minútach skončil v podberáku skoro identický lysec s obrovským bruchom. Jozef sa pokúšal urobiť zopár fotiek, no prerušil ho ďalší záber a pomalú jazdu premenil v ďalšiu väčšiu rybu.
Kolotoč, ktorý sa roztočil po zotmení, nám nedal šancu sa vyspať. Skoro každú hodinu nám na striedačku ryby brali raz mne raz zasa Jozefovi, no hmotnostná kategória sa s prichádzajúcim ránom postupne znižovala. Aktivita mierne opadla, a tak sme si konečne trochu zdriemli po takmer prebdenej noci, no nie však nadlho. Z krátkeho spánku ma zobudil opäť Jožkov hlas. Vyšiel som z bivaku, všetko bolo premočené od dažďa a balansoval som na rozšliapanom blate z večerného bláznenia. Na Jožovej tvári som pobadal spokojný úsmev, čo značilo len jedno… Veľká hlava lysca zase pozvoľne mizla pod hladinou a súboj sa pomaly chýlil ku koncu. Pás bublín stúpajúcich ku hladine, posledný výpad a obrovské telo zakotvilo v podberáku.
Pri pohľade na majestátneho kapra som zagratuloval Jozefovi k novému osobáku a zároveň aj k jeho narodeninám. Kapra sme zodvihli do podložky a obidvaja sme už vedeli, že má určite ďaleko cez 20. Po zdokumentovaní úlovku spokojní sme pustili kapra do jeho domoviny. Konečne sme si sadli do kresiel a rozoberali pri rannej káve ako je dôležité vytrvať. Unavení sme hľadeli na hladinu jazera ďakujúc patrónovi rybárskeho cechu za krásne zážitky, ktoré sme zažili a v duchu sme sa už lúčili s touto vodou dúfajúc, že čoskoro si tu opäť budeme môcť nahodiť naše prúty…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
