Nie každý začiatok sezóny sa začína podľa očakávaní. Veľakrát sa aj tí najšikovnejší rybári vrátia z rybárskych výprav s prázdnymi rukami, aj keď väčšina sa s tým, samozrejme, nepochváli. Najmä začínajúci rybári môžu mať po prečítaní množstva článkov v rybárskych periodikách, či diskusiách na rybárskych fórach pocit, že pri dlhších rybárskych výpravách, najmä do zahraničia, nie je takmer možne vyhorieť a vrátiť sa domov s holým „zadkom“.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Opak je často pravdou, neexistuje univerzálny kľúč na úspech, geniálna taktika, či dokonalá nástraha, ktorá vám zabezpečí vysnívané úlovky vždy a všade. Pokúsim sa to podrobnejšie opísať v mojom článku, lebo presne takto takmer dopadla moja prvá tohtoročná výprava za kaprami. Poďme však po poriadku…
Na začiatok apríla žiadna sláva
Aj tento rok som sa vybral s chalanmi z Nikl Teamu na prvú tohtoročnú výpravu za kaprami do Francúzska. Celú zimu sme ladili taktiku, hodiny sedeli nad výberom vhodných lokalít a snažili sa odhadnúť vývoj počasia. Jednoducho to vyzeralo, že nás už nič nedokáže prekvapiť. Ako sa však dočítate ďalej, nič nakoniec nebolo také, ako sme predpokladali. Po príjazde nás privítal studený front s daždivým počasím a silný nárazový vietor bičoval hladinu. Na začiatok apríla teda žiadna sláva.
Rozdelili sme sa do dvoch dvojíc a rozišli sa na dve vopred vytypované štrkoviská. S Robinom sme si vybrali na začiatok jedno plytšie zarastené štrkovisko, ktoré by malo byť optimálnym revírom pre začiatok sezóny. Jeho plytšie partie boli doslova ideálne na lov kaprov pri postupne otepľujúcej sa vode. Napriek tomu pri detailnej, takmer 3-hodinovej obhliadke tohto zabudnutého štrkoviska sme nevideli, okrem dvoch šťúk, ani šupinu.
Veru pri zimnom plánovaní sme nepočítali s takou výraznou zmenou počasia a prudkým ochladením vody. Museli sme rýchlo prekopať dohodnutú stratégiu a prispôsobiť sa novej situácii. Rozdelili sme si štrkovisko na dve časti a každý začal hľadať miesta pre uloženie montáží vo svojej časti. Našťastie sme sa na tomto asi 6-hektárovom zväzovom štrkovisku nemuseli s nikým tlačiť, nakoľko miestni rybári ho prehliadajú kvôli malej obsádke väčšinou pôvodných rýb.
Kŕmili sme striedmo boilies a drobným partiklom a poukladali montáže do rôznych hĺbok od 1 do 5 metrov. Prvá noc priniesla len 2 zábery. Oba kapry strednej veľkosti zabrali Robinovi z jednej zátoky chránenej pred studeným vetrom úplne v pravom rohu. Druhú noc sa situácia opakovala, akurát že nad ránom mal Robin pomalý záber a zdolal parádneho 19 kg starého lysca.
Nádherná francúzska ikernačka neodolala plávajúcej dumbellke Angry Plum.
Štrkovisko plné popadaných stromov
Ja som aj druhú noc bez záberu, pri kontrole montáží zisťujem, že nezmizla ani guľôčka boilies. Ryby v mojej hlbšej časti očividne nie sú. Pri večeri sa s Robinom dohadujeme, že ak nebudem mať záber ani ďalšiu noc, presťahujem sa na vedľajšie štrkovisko. Opäť som sa dobre vyspal, akurát ráno som išiel Robinovi nafotiť ďalšieho starého bojovníka. Očividne sa ryby stiahli do chránenej zátoky, všetky zábery má len na pravý krajný prút.
Celé doobedie sa sťahujem vyskúšať novú vodu. Je to rovnako staré, len menšie možno 3 ha štrkovisko s množstvom popadaných stromov vo vode. Absolvujem ten istý kolotoč s rozbaľovaním, sonarovaním, hľadaním miest a ukladaním montáží. Som nemilo prekvapený, koľko je pod hladinou potopených prekážok. Očividne lesní robotníci pri prerezávaní brehových porastov, nechali všetky stromy napadať do vody…
Dve montáže ukladám k potopeným stromom, kde som videl otočiť kapra a dve na voľnú vodu. Večer padám úplne k. o. do postele. Ani nie o hodinu mám záber. Som štvrtý deň na rybách a mám prvý záber, neveriacky si to opakujem v hlave. Chvíľu mi trvá, kým sa rozbehnem k udiciam. Utiahnutá cievka pomaly cvaká, zdvíham udicu a zdolávam rybu. O chvíľu cítim, že sa šokový vlasec o niečo odiera. Kapor očividne využil dokonalú znalosť prostredia a okamžite, napriek utiahnutej cievke navijaka na krv, sa mu podarilo dostať až do koruny potopeného stromu.
Je to na zúfanie
Pomaly sa blížim ku koncu šokáču a vidím, ako smeruje kolmo dole pod potopené vetvy. Kotvičkujem šokový vlasec z druhej strany vetiev a naučeným spôsobom ho prestrihávam, vymotávam, zväzujem a posúvam ďalej ku kaprovi. Po nekonečných minútach vyšívania ako krajčírka som sa konečne prepracoval ku kaprovi. Svietim čelovkou na mohutného lysca, ktorý je zamotaný v potopenej korune mohutnej jelše. Opakovane sa ho snažím podobrať do podberáka, ale je príliš hlboko a sieťka podberáka sa zachytáva do hustej spleti mäkkých vetvičiek. Je to na zúfanie. Skúšam poslednú možnosť. Namotávam si šokový vlasec na ruku a nasilu sa ho snažím vytiahnuť aspoň pár centimetrov ku hladine. Kapor však myká hlavou a montáž napnutá ako struna mu doslova vystrelí z pysku. Prekvapený pomaly klesá ku dnu a ja len bezmocne svietim do vody a pozerám na tohto krásneho kapra.
Udicu už ani neprevážam. Dám si pár dúškov kapitána a idem spať. Nasledujúci deň opäť prevážam udice. K montážam prihadzujem pár boilies a tigrích orechov. Celý deň som ako na tŕňoch, či sa mi podarí spraviť ďalší záber. Ten naozaj prichádza, dokonca dva po sebe, avšak namiesto očakávaných kaprov zdolávam dva amury. Aby som sa vyhol ich ďalším záberom, úplne vynechávam partikel a starostlivo ukladám montáže na lovné miesta.
Scenár sa opakuje
Voda je neskutočne čistá, tak sa hrám s uložením montáže aj niekoľko minút. Noc prebieha pokojne, až nad ránom mám záber. Scenár sa opakuje a kapor pre zmenu vpálil do potopeného stromu po ľavej ruke. Po nevyhnutnej procedúre s kotvičkovaním sa mi darí ho dať do podberáka. Je to pekne vyfarbený asi 10 kg šupináč a mám z neho veľkú radosť, že sa mi podarilo z tohto podvodného pekla zdolať kapra.
Cez deň ma prichádza navštíviť Robin a máme krátku bojovú poradu. Poslednú noc už nemal zábery a ryby zo šťastnej zátoky sú očividne rozplašené. Ja mu zase tlmočím moje zážitky s kotvičkovaním rýb z potopených stromov. Nemienim ohrozovať ďalšie ryby možnosťou ich zamotania v potopených prekážkach. Preberáme možnosti pri voľbe vhodného revíru na posledných 24 h výpravy. Voľba padá na približne 20 km vzdialené 11 ha štrkovisko pri rieke. Je na ňom síce zakázaný nočný rybolov a používanie lodí, ale je plytšie s množstvom lavíc a predpokladáme, že by na ňom mohli byť ryby už aktívnejšie. Rovnako sa lepší počasie, otepľuje sa a do tváre nám pofukuje teplý jarný vietor. Zvyšok dňa využívame na viazanie nových montáží a prípravu na mobilný lov a rýchle presuny pri jazere. V noci sme obaja bez záberu, a tak skoro ráno balíme a presúvame sa plní očakávania čeliť novým výzvam.
Voľba nástrahy je jednoznačná
Ráno nás víta slnečný deň, ustal vietor, a tak môžeme s polarizačnými okuliarmi detailne sledovať hladinu a príbrežné oblasti. Po chvíľke vidíme vyhodiť sa v zadnej časti štrkoviska kapra, následne ďalších troch. Rýchlo utekáme po brehu, pozrieť sa bližšie na oblasť so skákajúcimi rybami. Tak to vyzerá, že kapry sa ukazujú iba v jednej vzdialenosti od brehu.
Po chvíli to tajomstvo vysokej aktivity rýb máme rozlúsknuté. Na konci jazera začínajú kvitnúť topole, ich kvety padajú na hladinu a kapry sa očividne nimi kŕmia. Mrkneme s Robinom na seba, obraciame sa na päte a utekáme do auta po udice. Jednou udicou s olovom na konci rýchlo prehadzujeme oblasť s kŕmiacimi sa rybami a zisťujeme, že na dne je takmer všade koberec vodných rastlín. Našťastie porast na dne ešte nie je veľmi hustý a je len asi 10-15 cm vysoký. Voľba nástrahy je jednoznačná, vyhrávajú plávajúce boilies. Robin si zvolil testovanú novinku – 15 mm plávajúce boilies Extáza a ja volím môjho jarného favorita 15 mm Angry Plum. Jednoduché, ale najmä fungujúce montáže sme si už uviazali včera. Na nahadzovanie máme pripravené osvedčené kratšie cca 20 cm dlhé montáže zo stuženej šnúrky Strip‑X s dlhým vlasovým rovnátkom Mouthsnagger ukončené ostrým háčikom Continental ATS veľ. č. 6. Aby nám nástraha nezapadla medzi vodné rastliny, zmenšujeme olovká na 60-70 g a súčasne napichujeme na háčik vždy malú PVA pančušku naplnenú voňavým Stick Mixom Secret Spice s extra pridaným lososovým olejom, ktorá spomalí prepad háčika. Tak dosiahneme, že nástraha s PVA pančuškou sa veľmi pomaly uloží na dno a po rozpustení PVA materiálu je pop‑ka elegantne nastražená tesne nad kobercom rastlín.
Malé PVA pančušky naplnené Stick mixom.
Detail úspešnej prezentácie nástrahy.
Smrteľne účinná taktika
V ruke prúty, podberák, zrolovaná podložka, prak a pár drobností a ani nie o 10 minút sme späť na mieste. Postupne nahadzujeme prúty za oblasť s ukazujúcimi sa rybami. Aby sme ich nepoplašili, montáž vždy prehodíme aspoň 15-20 metrov za lovné miesto a po dopade montáže na hladinu, ju rýchlo pritiahneme späť na vyhliadnuté miesto. Ku každej montáži prakom pristreľujeme len pár, možno 10 kúskov 15 mm boilies. S maximálnou dôverou nasadzujeme túto jednoduchú, zato doslova smrteľne účinnú taktiku na začiatku sezóny, keď sa sústreďujeme na aktívne vyhľadávanie a odchytávanie jednotlivých rýb s malým množstvom návnady a výraznou plávajúcou nástrahou.
Účinnosť tejto jednoduchej a nenáročnej taktiky sa nám potvrdzuje aj tu. Kým sa mi podarí nahodiť tretiu udicu, už mám záber na prvú. Rýchlo sa snažím zdolať prvého kapra, aby som si nepoplašil lovné miesto a netuším, že sa začína kolotoč záberov, zdolávaní, podoberania a následného fotenia rýb, ktorý sa zleje do jedného úžasného rybárskeho sna.
Top úlovky dňa
Ako prvého zdolávam takmer 18 kg lysca, ktorého v krátkom čase nasledujú ďalšie úžasné ryby. S Robinom okolo obeda do seba hádžeme len kúsok čerstvej bagety a pokračujeme v tom šialenstve. Ryby sa posúvajú do centrálnej časti jazera, a tak s rýchlosťou prepadového komanda sa balíme a ako stopári ich nasledujeme a pokračujeme v love. Nebudem menovať všetky ryby, lebo to nie je dôležité. Celkovo sa nám v tento deň podarilo chytiť neskutočných 15 rýb s priemernou hmotnosťou takmer 16 kg! Z toho Robin šperkuje svoje úlovky parádnym 22 kg lyscom a mne sa podarilo doobeda chytiť 23,5 kg lysca. Podvečer sa rozfúka a kŕmiace ryby sa pomaly strácajú a postupne nám utíchajú zábery. Vôbec nám to nevadí, lebo po celom dni melieme doslova z posledného. Začíname si postupne baliť veci, aby sa nám ľahšie prevážali na vozíku okolo jazera, keďže opakovanými presunmi počas dňa pri prenasledovaní sa kŕmiacich rýb sme sa vzdialili od auta takmer pol kilometra. Zrazu mám na udicu, nahodenú vpravo do centrálnej časti, nesmelý záber, ktorý sa postupne mení na krutú jazdu. Dobieham k prútu a s citom zdolávam už na prvý pocit ťažkú rybu. Robinovi sa ju darí na druhýkrát podobrať a spoločne ju vykladáme na podložku. Je to masívna ikernačka prípravená na trenie. Opatrne ju vážime a mne padá sánka. Len tak bez varovania, medzi ostatnými rybami si prekonávam svoj osobák. S maximálnou opatrnosťou ju fotíme z väčšej časti vo vode a púšťame späť. Je to fantastická bodka za týmto neuveriteľným dňom.
Splnený sen, nový osobák zo zväzovej vody.
Pár slov na záver
Schválne som sa snažil napísať trochu odlišný príbeh zo zahraničnej týždňovej výpravy, z ktorej som odišiel domov temer s prázdnym foťákom. Avšak aktívny prístup v hľadaní rýb, veď sme za 7 dní vymenili 3 rôzne revíry a taktika kŕmenia, dôvera vo svoje montáže a nástrahy nám nakoniec priniesla množstvo krásnych rýb. Keby sme len lenivo sedeli na zadku a čakali v bivakoch na kapry, kým objavia naše nástrahy, mohlo to dopadnúť úplne inak. Kaprárina je jednoducho nevypočítateľná, a práve to väčšinu z nás na nej láka. Nie je to o komplikovaných veciach, ale najmä o aktívnom prístupe a vyhľadávaní rýb.
Nech patrí nová prichádzajúca sezóna k vaším najúspešnejším.
Nový Tempest od Trakkeru je skvelý bivak pre rýchle presuny a aktívny lov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
