tipy
V posledných dvoch až troch rokoch je veľmi populárny lov s feedrom na veľkej diaľke; 80, 100 aj 120 m sú už bežné vzdialenosti, na ktoré sa dostaneme s feedrovým prútom. Pravdaže, je to veľmi náročná technika ako na vybavenie, tak na fyzickú zdatnosť.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2016.
Mnohí noví a neskúsení rybári by chceli ihneď vedieť chytať a hádzať ďaleko s feedrom, aby sa vyrovnali skúsenejším a ostrieľaným borcom, ale nie je to také jednoduché a je nutné ísť krôčik po krôčiku. Potom sa dostanete až na špičku a hravo zvládnete túto techniku. Pokúsim sa vám tu napísať pár rád a trikov ako na to…
Vybavenie
Nesmierne dôležité je kvalitné vybavenie, pretože pri tejto technike idete až za hranice možností vašich prútov, navijakov a vlascov. Prút by mal mať dĺžku 390 – 420 cm. Vrhaciu záťaž aspoň od 100 g nahor. Pre tento článok bol použitý prút Delphin Long Shot 3,90. Akcia prúta nemusí byť vyložene špičková, podľa mňa je ideálna poloparabola, pretože prút pri nahodení pri spätnom ráze kŕmidlo lepšie vymrští dopredu. A tiež pri zdolávaní si chcem rybu užiť a neťahať ju na tvrdom rahne. Nutnosťou sú veľké očká na špičke, kvôli ľahkému priechodu uzlíka v spoji kmeňového vlasca s nadväzcom. Ďalej potom musí mať kvalitné sedlo, v ktorom navijak pevne drží. Dôležitá je dĺžka rukoväte. Nesmie byť príliš krátka. Prút potom nemá ideálnu páku, prepadáva dopredu, a tým sa s ním horšie nahadzuje. Vhodné veľkosti navijakov sú od 40 do 60. Veľkosť 40 je ideálna na prút v dĺžke 390 cm. Na dlhšie prúty už v pohode môžeme použiť väčšie navijaky, veľkosti 50 – 60 s plytkou cievkou. Dobrý navijak musí mať veľkú silu v prevodoch. Pretože budeme neustále sťahovať ťažké kŕmidlá z veľkých diaľok a s veľkým odporom vody. Zo slabého navijaka by vás potom akurát bolela ruka a táto technika by sa vám tým značne sprotivila. Dôležitá je aj hmotnosť navijaka, čím ľahší tým lepšie, avšak pri zachovaní dostatočnej sily v prevodoch. Tiež odporúčam jednoduchú kľučku, s dvojitou sa viac narobíte kvôli menšej páke. Je lepšie používať vlasec alebo pletenku? To je otázka, na ktorú vám nedokážem jednoznačne odpovedať. Väčšinou si vystačíte s vlascom, ale sú situácie, keď je jednoznačne pletenka lepšia a bez nej by ste nepremenili alebo nezaznamenali toľko záberov ako s vlascom. Napr. v zimnom období je pletenka 100 x účinnejšia na detekciu záberov než vlasec. Alebo pri chytaní vo vetre a vlnách je záber na pletenke poctivejší a my ho potom lepšie rozoznáme od neustáleho pohupovania sa špičky. Potom pri absolútnom bezvetrí, keď sa ryby príliš nehýbu a žerú na mieste, nám pletenka odhalí aj tie najopatrnejšie zábery. Naopak, vlasec bude vhodnejší tam, kde sa dajú očakávať väčšie ryby, ktoré ľahšie zdoláme vďaka prieťažnosti vlasca. Prípadne v kombinácii extrémneho lovu v diaľke s tenkými šnúrami 0,12 – 0,14 mm tiež oceníme prieťažnosť vlasca. Preto mám vždy nachystanú cievku s vlascom aj s pletenkou a mením podľa potreby. Čo sa týka kmeňového vlasca, volím priemery medzi 0,18 – 0,22 mm, niekedy aj 0,25 mm. Čím tenší vlasec, tým ďalej dohodíte. Najčastejšie však používam tú osemnástku, s tou sa dá najlepšie hádzať za 100 m hranicu. A so zdolávaním kaprov bežných veľkostí s tým nemám problém. Nadväzec potom volím buď z vlasca 0,22 – 0,25 mm alebo z pletenej šnúry okolo 0,15 mm. Do prekážok a na cielené chytanie veľkých rýb je potrebné použiť hrubší vlasec, potom musíte počítať s tým, že už to tak ďaleko lietať nebude. Pri použití pletenky ako kmeňa sú vhodné priemery od 0,08 do 0,12 mm. Nadväzce potom z vlasca 0,22 – 0,25 mm, v prípade extrémnej diaľky opäť z pletenky okolo tých 0,15 mm. Je nutné počítať s nulovou prieťažnosťou pletenky a mať dobre nastavenú brzdu navijaka, aby nedochádzalo k trhaniu a vyrezávaniu rýb. Pletenka na feeder by mala spĺňať pár základných požiadaviek. Okrúhly prierez, hladký povrch, čo najmenej nasávať vodu, a hlavne sa nestrapkať.
Kŕmidlá
Ich tvar, veľkosť a gramáž má veľkú úlohu na tom, ako ďaleko budeme hádzať. Najďalej a najlepšie sa nahadzuje s kŕmidlami, ktoré majú guľatý košíček so spodnou záťažou. Pri dobrom švihu doslova letí ako strela. S kŕmidlami klasického tvaru a bočnou záťažou nikdy toľko nedohodíme ako s týmito. Pretože majú veľký odpor a zlé ťažisko. Ďalšími, s ktorými sa dobre hádže, sú kaprárske klietkové, alebo olovené na trubičke. Majú dobrý aerodynamický tvar, ideálne ťažisko, a keď to nepreženiete s množstvom vtlačeného krmiva, bez problémov budete nahadzovať 100 a viac metrov.
Montáže
Dlho som laboroval a skúšal rôzne montáže, materiály, kombinácie vlascov a pleteniek rôzneho priemeru, až som si našiel to, čo mi sedí a čomu verím, že bude plniť svoju funkciu na 100 %. Dnes používam iba 3 montáže, u ktorých mením iba silu materiálu vzhľadom na to, ako ďaleko chcem chytať a s akým prútom.
Tá prvá je klasická priebežka. Je to veľmi jednoduchá montáž, veľmi rýchlo naviazaná a stačí na to len pár vecí. Buď len obyčajná karabínka s mikroobratlíkom, alebo špeciálna karabínka s plastovým jazdcom vnútri obratlíka, a potom zarážka, ktorá môže byť buď ovál, alebo malý broček. Najlepším variantom je gumený oválny stoper, pretože broček musíme častejšie kontrolovať, aby sa nám počas chytania neopotreboval a pri nahodení sa neuvoľnil z vlasca.
Druhou mojou obľúbenou montážou je priebežný páter. Je to náhrada za klasický paternoster. V prípade odtrhnutia ryby aj s celou montážou jej zostane len malý háčik v kútiku papuľky a nemusí za sebou ťahať ťažké kŕmidlo, s ktorým by sa mohla niekde zamotať do konárov vo vode. Je to opäť veľmi jednoduchá a rýchlo naviazaná montáž. Doma si pripravím niekoľko bočných prívesov z karabínky na jednom konci a s mikroobratlíkom na druhom. Dĺžku prívesu používam od 5 do 10 cm z vlasca alebo fluorokarbónu s priemerom 0,30 – 0,50 mm. Dlhšie nie, pretože pri chytaní v diaľke by bolo väčšie riziko zamotania. Pri vode potom vezmem bočný príves, navlečiem ho na kmeňový vlasec, nasadím „myší bobek“ a urobím skrútenú slučku. Potom stačí na karabínku nasadiť kŕmidlo, pridať na koniec slučky nachystaný nadväzec a začať chytať. Tretia montáž, s tou som začal chytať len nedávno a prevzal som ju z klasickej kapráriny. Ide o priebežné klietkové kŕmidlo na pevnej trubičke. Túto montáž určite všetci poznáte, je vyložene robená na chytanie kaprov s krátkymi háčikmi priamo pri kŕmidle, tzv. Priebežná sŕkačka. U tejto montáže je nutnosťou používať nadväzce zo silnejšieho vlasca či fluorokarbónu, napr. 0,20 – 0,25 mm. Kaprom pri zdolávaní veľmi vadí blízkosť ťažkého kŕmidla priamo pri ich hlave a bojujú oveľa agresívnejšie. Dochádza tak k väčším nárazom na vlasec medzi kaprou hlavou a kŕmidlom. Pri chytaní s predošlými dvoma montážami chytám väčšinou s nadväzcami s dĺžkou 50 – 100 cm. Kapor kŕmidlo toľko nevníma a bojuje úplne inak.
Klasická priebežná montáž s plastovým "jazdcom" a oválnym gumeným stoperom.
Priebežný paternoster.
Priebežné kŕdmidlo na pevnej trubičke.
Nahadzovanie
V podstate najdôležitejším faktorom pre chytanie s feedrom v diaľke je vedieť nahadzovať. Veľa ľudí nahadzuje veľmi zle a čo je horšie, vôbec si nedokážu uvedomiť tú chybu, ktorú pri nahodení stále dookola robia. Potom sa nikdy nedostanú na tú vzdialenosť, ktorú by chceli.
Takže krôčik po krôčiku…
Natlačím krmivo do kŕmidla, domotám a nechám kŕmidlo cca 1 m pod špičkou. Jednu nohu predkročím a pozriem, či mám za sebou dosť priestoru a namierim na bod, kam by som chcel hodiť. To je veľmi dôležité, vyhliadnuť si na druhej strane nejaký bod, na ktorý budem neustále po celý čas lovu nahadzovať. Dám prút za seba a stále očami a celým telom mierim na ten bod. Potom sa vystriem a s poriadnym švihom nahodím. A teraz ten kameň úrazu… Nesmiem sa báť, že prút praskne alebo sa odtrhne montáž. Pretože kým sa tohto budete báť, nikdy do nahodenia nevložíte takú silu, ktorá je potrebná na dosiahnutie dlhého hodu. Feedrové prúty vydržia neskutočné záťaže. Ešte sa mi nestalo, že by som nejaký zlomil a to som hádzal doslova na krv. Koľkokrát som si hovoril, že už sa ten prút musí zlomiť, ale stále nič! Maximálne čo sa stane, je, že praskne montáž alebo odletí špička, tým, že sa vlasec alebo šnúra pri hode omotá okolo očka špičky. Ale prút nikdy nepraskne (zatiaľ). S trhaním montáže a s občasným zničením špičky sa pri tejto technike nevyhneme, takže s tým musíme počítať a napriek tomu nebáť sa do nahodenia oprieť. Je to malá psychologická hra, kto vyhrá, ten sa naučí hádzať ďaleko! Ďalšou veľkou chybou pri nahodení je pustenie vlasca príliš skoro, alebo, naopak, príliš neskoro.
Na obrázku č. 4 je zachytené uvoľnenie vlasca v správnej pozícii prúta v tú pravú chvíľu, keď som dal kŕmidlu maximálnu energiu, a tak doletí tam, kam potrebujem. Obrázok č. 5. V tejto pozícii je to ešte príliš skoro. Kŕmidlo by letelo priveľmi vysoko do vzduchu. Na obrázku č. 6 je to už neskoro, hod by letel príliš nízko, kŕmidlo by nedoletelo dosť ďaleko a rozpľaslo by sa o hladinu. Štýl lovu a taktiku kŕmenia si nechám do ďalšieho čísla.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
