Balaton
Bolo to presne pred rokom, keď sa na maďarskom mori konali prvé medzinárodné preteky v love kaprov IBCC 2015. Doslova so zatajeným dychom som sledoval Karlovo počínanie a už vtedy by som najradšej cez monitor počítača vzal do rúk prúty a niečo vymyslel. Už vtedy som vedel, že sa na Balaton musím niekedy dostať a vyskúšať uloviť nejakú peknú rybku.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2016.
Preto keď mi prišla od Karla pozvánka, či s ním nepôjdem vyskúšať šťastie na tohtoročné IBCC, som neváhal a prikývol. Ešte sme poprosili našu slovensko‑maďarskú spojku Riša o to, aby nám robil Teamrunnera (pomocník, tlmočník) a bolo. Rišo, samozrejme, ochotne súhlasil a team bol na svete. Ak by však niekto z vás čakal, že sme sa dajako veľmi pripravovali, či splietali plány, je na omyle. Celá príprava spočívala v jednom cca 45-minútovom konferenčnom telefonickom rozhovore medzi nami tromi, kde nám Rišo prečítal a preložil kompletné pravidlá súťaže. Ďalej sme si dohodli kedy a odkadiaľ odchádzame a kto čo berie. Ja som ešte Karlovi poslal na firmu mail so zoznamom vecí, vrátane krmiva a bižutérie, ktoré by som tam rád mal k dispozícii. Karel ma milo prekvapil, pretože množstvá, ktoré som ja navrhol, ešte navýšil a odovzdal zoznam Rudovi do výrobne, nech nám to pripraví. Ja som ešte po večeroch zmotal zopár montáží, konkrétne ich bolo 55 a to bola asi celá príprava.
Niečo sa na mňa nalepilo…
Nastal deň odchodu a Karel prišiel po mňa domov, kde sme len naložili veci do auta a vyrazili smer Maďarsko. K brehom Balatonu sme dorazili až o 2.45 v noci. Riadne unavení sme len pohľadali prvé vhodné pokojné miesto medzi stromami, rozložili iba postele pod holým nebom a išli spať. Hneď skoro ráno, sotva sa začalo rozvidnievať, ma zobudil zvláštny zvuk. Bol to šum krídel veľkého kŕdľa vtákov. Boli ich doslova stovky. Ako som spod spacáku vykúkal von a sledoval ako nad nami prelietajú, mi napadla myšlienka, len nech sa nezačnú „vyprázdňovať“. Sotva som si to v duchu dopovedal, na spacáku mi pristál prvý výkal. Vzápätí na to ďalší a potom ešte jeden. Cítil som sa doslova ako osra.ý. Ešte vtedy som si neuvedomil tú symboliku, ale hneď ako vstali Karel s Rišom a konštatovali, že ich spacáky sú nedotknuté a rovnako aj kapoty a strechy oboch áut, bolo jasné, že sa na mňa niečo nalepilo. V Karlovi okamžite skrsla myšlienka, že to je znamenie a že určite musím ísť žrebovať lovné miesto. Tak sa aj stalo a najskôr som v osudí vytiahol koľkí v poradí si pôjdeme ťahať lístok ukrytý v obale z kinder vajíčka, ktorý nás následne umiestni na nejaký flek na najbližších 7 dní. Keď som sa prehrabával v pohári pre víťaza, prosil som všetkých pomocníkov, aby som mal šťastnú ruku a vytiahol nejaké zaujímavé miesto.
Prvá bodovaná ryba.
Balaton sa predviedol v plnej sile
Vylosoval som číslo 38. Hneď sme sa všetci traja odobrali k mape Balatonu s vyznačenými sektormi a lovnými miestami. Už pri prvom pohľade na mapu som tušil, že to nebol až taký zlý žreb, pretože sme mali miesto na špici, na najviac vystúpenom mieste na voľnú vodu v našom sektore. Karel sa po zistení kde sme rozradostil až natoľko, že ma v tom ošiali uhryzol do ľavého ramena. To ma potom pri každom dotyku pobolievalo prakticky až do konca celých pretekov a najviac asi vtedy, keď sme dvíhali nad hlavy poháre za celkové druhé miesto. Samozrejme, bolo mu v tej chvíli všetko odpustené. To však veľmi predbieham. Hneď ako skončili všetky oficiality, sme sa presunuli k nášmu vylosovanému miestu. Nemohli sme tam ešte nič robiť okrem obhliadky brehu a zázemia, ale mne aj to už stačilo aby som si vedel vytvoriť aspoň približný obraz o tom, čo nás čaká. Po preskúmaní terénu na brehu sme zasa len vybalili ležadlá a išli načerpať sily, pretože od rána 7.00 bolo dovolené rozbaľovať tábor, fúkať čln, pripravovať prúty a krmivo. No proste všetko potrebné na lov na najbližších 7 dní. Hneď skoro ráno, konkrétne to bolo okolo 5.00, sa nám však Balaton predviedol v plnej svojej sile. Rozfúkal sa taký silný vietor, že lámalo stromy a na protiľahlom brehu sa na breh prevaľovali aj vyše 2 m vysoké vlny a zaplavovali brehy niekde aj na dĺžke 30-40 m od bežného stavu brehu. Vytvárali sa doslova lokálne mini záplavy a niektoré teamy sa vôbec nemohli dostať na svoje lovné miesta. Preto prišlo radikálne rozhodnutie od hlavných maršalov, ktorí odložili štart pretekov z 12.00 až na 19.00 večer, keď hlásili upokojenie vetra a celkové zlepšenie poveternostných podmienok.
Celý team vo vytržení.
Naďalej som si chcel ísť svojou cestou
Priznám sa, že to bolo aspoň teda pre mňa veľmi ťažkých sedem hodín. Pretože sme mali prakticky všetko pripravené a mňa už doslova trhalo poslať tam prvú montáž. Nakoniec sme sa dočkali a hneď po odštartovaní pretekov sme tam s Karlom nahodili všetky štyri prúty. Rišo začal spombovať Gigantiku spolu s partiklom na zatiaľ pomyselné lovné miesto, ktoré sme si len pomocou distančných tyčí odrátali a zaklipovali na navijakoch. Vietor však medzi časom pozvoľne slabol a rozhodcovia nás prišli upozorniť, že sa každú chvíľu môžu prepnúť majáky z druhého stupňa výstrahy na prvý a to znamená možnosť vyraziť na vodu s člnom. Od štartu pretekov ubehlo len 45 minút a pribehol za nami náš maršál s informáciou, že môžeme ísť na vodu. Okamžite sme zmenili taktiku, stiahli nahodené prúty a vyrazili spolu s Karlom prvýkrát na stále ešte rozbúrený Balaton. Na vode to bolo ešte naozaj dosť divoké, ale za pomoci silného motora a ručného veslovania sme osadili centrálnu bóju na max. povolených 350 metrov od brehu a rozhádzali prvú dávku krmiva zloženého z repky, trochou tigrieho orecha, kukurice, halibut peliet a boilies Gigantika. Kŕmna dávka však nepresiahla 15 kg. Zato naši maďarskí susedia skŕmili na prvé zakrmovanie odhadom 150 kg partiklu a cca 20 kg boilies (nakoniec im táto taktika priniesla iba jednu menšiu bodovanú rybu). Aspoň pre mňa to bolo nepochopiteľné, ale myslel som si, že asi vedia, čo robia, pretože Rišo zistil, že na Balatone lovia pravidelne. Trochu som bol z toho rozhodený, ale naďalej som si chcel ísť svojou cestou a tou bolo pokúsiť sa mimo centrálneho miesta odchytávať preplávajúce väčšie kapry. Karlova taktika bola presne opačná a on chcel priamo z kŕmneho miesta odchytávať menšie kŕmiace ryby a postupne sa prechytať aj na bodované kusy.
Montáž dopadla ako na betón
Po rozkŕmení miesta sme sa už len vrátili na breh a každý sám postupne povyvážal všetky štyri udice. Ja som išiel na rad prvý a hneď na túto prvú udicu sa mi podarilo nájsť tú skutočne ozajstnú kapriu kuchyňu, pretože táto udica nám nakoniec ulovila 11 z celkového počtu 16 bodovaných rýb, vrátane 4 kapry nad 15 kg. Zasa však tomu predchádzala jedna teraz už milá príhoda. Hneď, ako som dorazil nad kŕmne miesto a chcel na jeho okraj položiť prvú montáž s Devil Krillom, začalo sa odvíjať moje úžasné balatonské dobrodružstvo. Ako už miliónkrát, skontroloval som si montáž, či nie je zamotaná, vzal do ruky prút, odklopil navijak a chcel montáž spustiť do vody. Tá sa mi však pri tom neustálom húpaní na vlnách zapichla do bočného lana, ktoré lemovalo náš čln. Trvalo mi dobrých 10 sekúnd, kým som to vymotal. Vietor ma však už odfúkol dobrých 40-50 m doprava od kŕmneho miesta. Keď som si to uvedomil, len som intuitívne vyhodil z člna kotvu a po ustálení zistil, že som našťastie ešte stále vo vnútri nášho sektora. Opäť som skontroloval a pripravil montáž s Devilom a chcel vytiahnuť kotvu a vrátiť sa na kraj kŕmneho miesta. V sekunde mi však preblesklo hlavou, že keď som tu, preklepkám si aspoň zopárkrát dno olovkom, nech mám prehľad ako to po pravici od kŕmneho miesta vyzerá. Spustil som montáž prvýkrát dole a BUM, dopadla ako na betón. Zopakoval som to o pár centimetrov vedľa a BUM znova na tvrdé. Takto sa to opakovalo ešte 3-4-krát a ja som začal tušiť, kam ma to vlastne ten vietor a všetci vodní pomocníčkovia odfúkli.
Naša radosť nemala konca
Podo mnou sa nachádzala síce malá, ale zato na mušle veľmi bohatá lavica. Neváhal som a montáž som položil presne do jej stredu. Do jej okolia som rozhádzal 10-15 guľôčok 24 mm Devila a spokojný odrazil kotvu smer naše stanovište. Možno mi to nebudete veriť, ale už počas plavby ku brehu som mal presne ten vnútorný stav, ktorý mávam na rybách často a jednoducho viem, že dnes v noci to vystrelí. To sa aj stalo a už po pár hodinách sa mi po prvýkrát roztočila cievka pravého prúta a ja som si išiel na vodu po nášho prvého balatoňáka. To, že prídem nad miesto a na hladine ma bude čakať doslova medveď, som nečakal ani v najtajnejších snoch. Bolo to však tak a ja som hneď na prvý pokus podobral vypasenú starú ikernačku s hmotnosťou 17,7 kg. Naša radosť na brehu nemala konca. Veď takýto štart sme fakt nečakali. Hneď ráno ešte odvážili kapra maršali a privolávali televízny štáb, kvôli nakrúcaniu. Takto sa začalo pomalé odpočítavanie z dní a nocí a nám sa postupne vždy aspoň 1x cez deň a 2-3x za noc podarilo zdolať ďalšie a ďalšie kapry, ktorých súčet hmotností nás prakticky od začiatku pretekov vyšvihol na špicu v bodovaní a na popredných priečkach sme sa vlastne udržali až do konca. Jediné, čo nás vždy na chvíľu zabrzdilo, bolo počasie. Konkrétne búrky so silným vetrom. Hneď niekoľkokrát nás výstražný balatonský majákový systém odstavil od možnosti zavážania. Dokonca raz v tú pre nás najviac nevhodnú chvíľu. Bola streda cca polovica pretekov. Ráno sme poprevážali všetky 4 prúty a nakŕmili. Stihli sme to fakt na poslednú chvíľu, pretože cca 15 minút po zavezení nás odstavili a bolo dovyvážané.
Karlov prvý bodovaný.
Neskutočné balatonské slnko a pre nás ďalšie body.
Naša najväčšia ryba.
Ryba nám naplávala na kŕmne miesto
Okolo jednej poobede sa Karlovi rozbehol pravý prút priamo z kŕmneho miesta. Celú zdolávačku sme museli absolvovať priamo z brehu. Všetko sa podarilo a Karel zdolal najväčšieho kapra našej výpravy. Vážil 18,6 kg. Pri tom však nezostalo. Postupne sa nám rozbehli aj zostávajúce prúty a my sme zdolali ešte jedného bodovaného kapra, jedného násaďáka a o jednu rybu sme na tých 350 m prišli. Bolo vidieť, že nám ryba naplávala na kŕmne miesto. Vtedy však bolo potrebné opäť poriadne nakŕmiť a zaviesť prúty naspäť na miesto. To sme však nemohli kvôli zákazu, ktorý trval až do jedenástej v noci. Keď sme sa tam potom konečne dostali, bolo vidieť, že ryby sú dávno fuč. Miesto do posledného zrnka vyžrané. Úplne bez známky aktivity. Tak to aj bolo až do rána. Bola to jediná noc keď sme nič nechytili. Doslova sme začínali odznova. Nakoniec sme predsa len nejaké ryby ešte nachytali a dohromady sa nám podarilo z vôd Balatonu vytiahnuť 168,6 kg kapra. Celkovo sme sa v konečnom zúčtovaní umiestnili na druhom mieste, kde nás predbehli chalani zo Sportcarp Teamu. Prakticky už od polovice pretekov sa rozhodovalo medzi nami dvoma, kto nakoniec zodvihne nad hlavu tú najcennejšiu trofej. Tento mikro súboj nakoniec vyhrali chalani, ale nemrzelo nás to. Užili sme si úžasné preteky plné adrenalínu, nasadenia, únavy, vrtochov a výkyvov počasia, ale hlavne možnosť zachytať si kapry na najväčšom jazere v strednej Európe… Nakoniec mi už nezostáva nič iné iba poďakovať sa usporiadateľom a maršalom za perfektne zvládnutý priebeh celého súťaženia a, samozrejme, Karlovi a Rišovi za super partiu, nadľudské výkony, no proste za prežité chvíle, na ktoré určite nikdy nezabudnem.
Ďakujem…
Ďalší cez 15 kg.
Sláva víťazom, česť porazeným.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
