„Na priehrade už druhý týždeň neskutočne berú zubáče. Určite príď, zachytáš si. Ja mám dokonca už aj jednu sedemdesiatku, o menších ani nevravím...“ Nadšene mi do telefónu oznamuje priateľ z Oravy. Mám síce neskutočne veľa práce, ale nakoniec predsa prichádza vytúžený víkend a ja neodolám...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Čln sa ticho kolíše na hladine Oravskej priehrady. Počuť len tiché čľupkanie nástrah. Občas osamelá väčšia vlna zašpliecha o bok lode, alebo sa v diaľke ozve ostré zaškriekanie čajky. Dokonalá rybárska idyla. Po dvoch hodinách bez záberu sa skúmavo pozriem na priateľa. Pochopí. „Vydrž, o chvíľu to začne…“ A skutočne. Po chvíli nám začína v pohadzovaní nástrah konkurovať ďalší čln a po ňom ďalší a ďalší. Stále žiaden záber. Napätá atmosféra by sa dala krájať…
Nepríjemné prekvapenie
Konečne má posádka člna oproti prvý záber. Malý, asi štyridsaťcentimetrový zubáčik po chvíli putuje späť na slobodu. Zázračná rybka, ktorá, akoby spustila lavínu. Odrazu majú zábery takmer všetci. Začína sa skutočný „lovecký ošiaľ“, keď človek prestáva vnímať okolie a jeho najbližším cieľom je len ulovenie ryby. Zubáče berú nevídaným spôsobom, ale, žiaľ, priemerná veľkosť okolo štyridsať centimetrov, sa stále nemení. Keď zdolávam už asi piateho, šiesteho dorastenca, všímam si zaujímavý úkaz. Okrem špliechania rýb a neďalekých hlasov okolitých rybárov sa čoraz nástojčivejšie a hlasnejšie začína ozývať nepríjemné škriekanie čajok. Akoby spolu o niečo zápasili. Pozornejšie sa zahľadím tým smerom a zdá sa, že majú nejakú väčšiu korisť. Zo zvedavosti zamierim s loďou tým smerom a to, čo nachádzam na hladine, ma nepríjemne prekvapuje. Malý, asi štyridsaťcentimetrový zubáčik! A pár metrov od neho ďalší s nafúknutým bruchom. Nebolo ťažké uhádnuť odkiaľ sa tu vzali. Po vytiahnutí z hĺbky zatopeného koryta nestačili vyrovnať tlak a plynový mechúr sa im silno roztiahol. Nepomohlo ani okamžité pustenie úlovku späť, fyzikálne zákony sú neúprosné. Rozhodol som sa okamžite skončiť s lovom. Priateľ sa ma najskôr pokúšal prehovoriť, vraj pokiaľ budeme trpezliví, tak príde aj väčší, ale nakoniec tiež rybačku ukončil. Daň za jednu mierovú rybu je príliš vysoká. Snažím sa upozorniť aj okolitých rybárov, ale „lovecký ošiaľ“ je silnejší. Chvíľu ešte pozorujem „úspešných“ lovcov, nakoniec však predsa odchádzam. Nemám z toho dobrý pocit…
Zubáč je mimoriadne citlivou rybou
Je to príhoda, ktorá sa mi stala už dávnejšie, ale doteraz ju mám v živej pamäti. Zubáče, ktoré by už za rok mohli dosiahnuť lovnú mieru, paradoxne, poslúžili ako krmivo pre rybožravé vtáctvo. Svojou nezodpovednosťou si často vlastne sami likvidujeme nádejnú násadu. Veď pokiaľ sa každý deň takýmto spôsobom vyloví niekoľko desiatok až stoviek malých zubáčikov, stane sa voda zanedlho, prakticky poloprázdnou. A to aj napriek tomu, že ulovené ryby púšťame späť. Možno ešte väčšie straty sú na zubáčoch pri love na rybky. Ich šance na prežitie znižuje nielen to, že ich ťaháme z hĺbky, ale navyše majú často nástrahy s háčikmi hlboko zažraté. Rovnako aj nešetrná manipulácia prispieva k vysokej úmrtnosti mladých rýb. Zubáč patrí k mimoriadne citlivým rybám. Pokiaľ zubáča, napríklad pri vyberaní háčika, pevne zovrieme suchou rukou, ľahko môže zaplesnieť a uhynúť. Pamätám si, že v sezóne lovu zubáčov som pri pozornejšom pohľade popri brehu takmer vždy nachádzal uhynuté zaplesnuté jedince zubáčov, ktoré ani čajky nestačili skonzumovať. Niektoré z nich mali na tele doslova plesnivé odtlačky rúk nezodpovedných, alebo nevedomých rybárov. Nepomôže ani zarybňovanie, ani podpora prirodzeného neresu, ani úsilie hospodára a jeho pomocníkov. Ba nepomôže ani zvýšenie lovnej miery, ani doba hájenia. Jedna vec sú totiž rybárske predpisy, druhá vec je rybárska etika, ktorej sa často učíme po celý život, alebo ju jednoducho ignorujeme. Technická vybavenosť rybárov je v súčasnosti na takej úrovni, že už aj na veľkých nádržiach dochádza, doslova, k preloveniu. Ani tieto nádrže totiž nie sú bezodné! Člny, sonary a kvalitný rybársky výstroj sú stále dostupnejšie a rybárov neubúda, skôr naopak. A každý chce niečo uloviť. Možno je najvyšší čas zamyslieť sa nad skutočnou a účinnou ochranou rýb, nie len nad ich lovom…
Zubáč ulovený na rybičku vo veľkej hĺbke, môže uhynúť prakticky už počas zdolávania.
Zubáč vytiahnutý z hĺbky, ktorému náhly pokles tlaku doslova vytlačil oči nemá žiadnu šancu na prežitie.
Pokiaľ sa budeme o zubáča starať, dočkáme sa krásnych úlovkov.
Ako ďalej?
Je veľa možností ako účinne chrániť zubáča, a nie len jeho. Rovnako dôležitá je aj ochrana ostatných druhov, vrátane tzv. potravných rýb. V tomto smere je azda tou najúčinnejšou alternatívou zriaďovanie „Chránených rybích oblastí“. V podstate ide o miesta, kde sa ryby môžu nerušene rozmnožovať, nájsť tu dostatok potravy a ďalej rásť. Ich význam stále nedokážeme plne doceniť, obzvlášť na priehradách, kde sú ešte podmienky pre prirodzený neres rýb zachované. Kvalitné matečné ryby predstavujú základ pre zdravé a životaschopné potomstvo. Je doslova alarmujúce, že na niektorých vodách začínajú chýbať práve matečné ryby! Napriek tomu by
máloktorý rybársky hospodár uspel, pokiaľ by navrhol zriadenie takejto chránenej oblasti. Väčšinou nemá ani odvahu niečo také navrhnúť. Pritom by stačilo možno len päť, desať percent výmery rybárskeho revíru. Už o pár rokov by nám bolo odmenou kvalitné potomstvo, ktoré by z týchto oblastí mohlo migrovať aj do lovných úsekov. A to nielen zubáča, ale aj iných druhov rýb. Nevravím o trofejných rybách, ktoré by tu mohli nerušene rásť. Samozrejme, tieto lokality je potrebné dôsledne vytypovať a chrániť, aby sa nestali „špajzou“ pre množstvo rybožravých predátorov, alebo pytliakov. Obzvlášť nekontrolovateľné zimujúce kŕdle kormoránov nám môžu akúkoľvek snahu o zveľadenie rybieho bohatstva v našich vodách dokonale zhatiť. Rovnako aj pytliaci sú stále mimoriadne drzí. Žiabrové siete, harpúnovanie a nočné šnúry ešte stále celkom nevymizli. Starostlivosť a ochranu zubáča, rovnako aj ostatných druhov rýb je potrebné riešiť komplexne, potom sa dostavia aj prvé úspechy.
V prvom rade chrániť, až potom loviť
Je množstvo rybárskych organizácií, hospodárov, ktorí vďaka neúnavnej starostlivosti o im zverené revíry, pravidelne dosahujú slušné, ba až mimoriadne výsledky. Veď docieliť z priehrady s výmerou 38 ha priemerné ročné úlovky až okolo 800 - 900 kg zubáča, a to niekoľko rokov po sebe, je priam neuveriteľné! Darí sa to na VN Čerenec vďaka obetavosti hospodára a jeho pomocníkov z MO SRZ Vrbové. V rámci spolupráce s MO SRZ Holíč som bol prekvapený množstvom plôdika zubáča zo štrkoviska, ktoré je v ich obhospodarovaní. Časť plôdika postupne odlovovali a rozvážali do ostatných svojich vôd. Boli to tisíce kusov odrasteného plôdika, množstvo porovnateľné azda len s jeho cielenou produkciou v rybníkoch. Vynikajúce výsledky dosahujú aj na VN Bátovce v obhospodarovaní MsO Levice. Rovnako aj hospodári na veľkých priehradách Rady SRZ, každoročne vytvoria stovky hniezd na zubáče. Je veľa príkladov po celom Slovensku, ktoré dokazujú, že sa na našich vodách dá kvalitne hospodáriť. Každý revír má svoje špecifiká. Niekde stačí len dôsledná ochrana, niekde podpora neresu pomocou umelých neresísk, zvýšené zarybňovanie, zriadenie revírov bez privlastnenia si úlovku, alebo chránených rybích oblastí. Napríklad v Čechách, na niektorých revíroch, pomohlo pri ochrane podmierových zubáčov zvýšenie minimálnej dĺžky nástrahovej rybičky na pätnásť centimetrov. Za úvahu by stálo aj obmedzenie počtu úlovkov hospodársky cenných druhov rýb, napr. na 20 ks na jedno povolenie. Ale nikdy to nie je jednoduchá cesta. Každá zmena, novinka, totiž vždy so sebou prináša aj riziko neúspechu. Presadiť obmedzenia, a to aj s tým najlepším úmyslom – na ochranu rýb a ich zachovanie do budúcna – je niekedy prakticky až nemožné. A pritom je v rybárskom zákone jednoznačne uvedené, že rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a až na treťom mieste loviť ryby...
Pre väčšinu rybárov nepopulárne, ale z hľadiska zachovania dostatku rýb aj do budúcnosti, nevyhnutné obmedzenie.
V lete zastihneme zubáče aj v plytších vodách, kde ich môžeme loviť bez veľkého rizika úhynu.
Pri šetrnej manipulácii minimalizujeme riziko úhynu zubáča.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
