V každom športovom odvetví sa konajú rôzne preteky, turnaje, či majstrovstvá a tento trend neobišiel ani rybárov. Konajú sa rôzne súťaže pre muškárov, plavačkárov, prívlačiarov, feedristov, či sumčiarov. Samozrejme, ani my kaprári sme nezostali bokom a aj pre nás sa organizujú rôzne súťaže.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2016.
Od klasických, takzvaných „gulášových“, ktoré môžu byť väčšie i menšie, cez národné, či medzinárodné. Niektoré z nich trvajú pár hodín, iné až niekoľko dní. Za vrcholné podujatie by som označil Word Carp Classic (WCC), ktorý sa, mimochodom, bude tento rok konať v Českej republike. Osobne som sa rybárskych pretekov zúčastňoval od útleho veku na rôznych detských turnajoch. Neskôr som si meral sily s dospelými na „gulášových“ pretekoch, ktoré zvykli trvať 5 až 7 hodín. V roku 1998 som sa začal naplno venovať lovu veľkých kaprov na boilies. Začiatky neboli jednoduché a išiel som vlastnou cestou plnou rôznych pokusov, či omylov. Od výroby vlastných boilies, až po samotný lov. Každou novou sezónou som sa posúval o krok vpred a naberal nové skúsenosti. Po desiatich rokoch som sa odhodlal zúčastniť svojich prvých kaprárskych pretekov, ktoré sa mi zároveň podarilo aj vyhrať. Od tej doby sa zúčastňujem minimálne dvoch pretekov ročne a to s menšími, či väčšími úspechmi. Sezóna 2015 bola však pre mňa extra úspešná, nakoľko sa mi na jedných pretekoch podarilo vybojovať striebro a z troch ďalších som si odniesol najvyššie ocenenie. Zaujímavé bolo, že každý z týchto úspechov som dosiahol s iným parťákom a jedny preteky som odchytal ako jednotlivec. To, že každé preteky si vyžadovali odlišný spôsob lovu, mali odlišné pravidlá a bolo potrebné použiť inú taktiku, by som chcel podrobnejšie opísať v nasledujúcich riadkoch.
AB Cup štrkovisko Veľký Cetín
V dňoch 1. až 3. mája sa konal tretí ročník 50-hodinových pretekov, ktorých sa zúčastnilo 30 tímov. Bodoval sa kapor a amur nad 60 cm, až potom bola ryba vážená. Ako nástrahy a návnady sa mohli používať len boilies a pelety. Spolu s kamarátom Kosťom a jeho priateľkou Dankou ako pomocníčkou, sme sa chceli pokúsiť obhájiť Kosťove predošlé dve víťazstvá na tomto podujatí. Prvé dva dni bolo povolené na dve hodiny vyplávať s člnom na vodu, keď sa mohlo zakŕmiť a v prvý deň aj osadiť bójky. Inak sa mohlo zakrmovať iba z brehu. V našom sektore sa z pravej strany nachádzala hlbšia voda okolo 8 m. Po ľavej strane začalo dno stúpať až na 4 m. Pri tomto zlome sme na sonare videli ryby, ktoré sa držali v strede vodného stĺpca. Preto sme na dve udice použili 3 m dlhé fluorokarbónové nadväzce a pokúšali sa loviť v stĺpci. Ako nástrahu sme našívali 14 mm ananásové PopUp boilies, ktoré sme doma sušili, aby bola ich plávajúca schopnosť čo najdlhšia. Tesne pred nahodením sme ich namáčali do ananásovej arómy a do práškového Fluo slimu rovnakej príchute. Na kŕmenie sme vybrali 20 mm boilies Pikantná švestka a Mazaná škebla, ktoré sme dopravovali na lovné miesto pomocou kobry. Do miest, kde sme mali montáže na dlhých nadväzcoch, sme kŕmili 4 mm peletami pomocou kŕmnej rakety Spomb. Časť týchto peliet sme mali zafarbené žltou fluoro farbou, ktoré mali rýchlejšie upútať pozornosť rýb. Prvé zábery a s nimi aj prvé bodované ryby prišli chvíľu po odštartovaní pretekov, práve na nástrahy, ktoré boli umiestnené 3 m nad dnom. Preto sme neváhali a aj zvyšné dve udice ihneď previazali a dali ich do stĺpca.
Vopred pripravené návnady a nástrahy sú na pretekoch základ úspechu.
Veľký Cetín 2. miesto.
V noci sme prešli na lov z dna
Začali sme ťahať rybu za rybou a od začiatku atakovali stupne víťazov. Pokiaľ sme nezdolávali, alebo nevážili, neustále sme pomocou Spomby dokrmovali drobnými peletami. Občas sme lovné miesto „pocukrovali“ aj 20 mm boilies. Počas noci sme prešli na lov z dna, ale ulovili len 2-3 ryby. Sotva sa rozvidnelo, naviazali sme dlhé nadväzce a opäť sme ťahali desiatky rýb. Posledný deň sa však otočil vietor, ktorý postupne zosilnel a ryby sa z nášho miesta vytratili. Počet záberov nám rapídne klesol a ryby začali ťahať naši susedia a teamy chytajúce v smere vetra. Naše snaženie sme ukončili na počte 64 bodovaných rýb, s celkovou hmotnosťou 426 kg. Mrzela nás strata niekoľkých rýb, ktoré sa nám vypli počas zdolávania, ale pri takom počte sa tomu zrejme asi ani nedalo vyhnúť. Aj keď nám víťazstvo utieklo len o niekoľko kilogramov a nepodarilo sa nám vybojovať pre Kosťa hetrik, boli sme nakoniec spokojní aj s pekným druhým miestom.
Veľké rybárske preteky Horný Čepeň
Šesť dní po návrate z pretekov vo Veľkom Cetíne ma čakala ďalšia súťaž. Išlo o turnaj jednotlivcov a jubilejný 20. ročník, ktorý sa tradične konal na odstavenom ramene v Hornom Čepeni. Pravidlá týchto pretekov sú v podstate jednoduché. Počas siedmich hodín treba uloviť najťažšiu rybu a víťaz získa krásnu cenu! V predošlých osemnástich ročníkoch bol prvou cenou osobný automobil, no posledné dva ročníky bola prvou cenou hotovosť. Zúčastnených 180 pretekárov skoro ráno obsadilo brehy tejto 7-hektárovej vodnej plochy. Pätnásť minút pred štartom pretekov bolo povolené kŕmenie a markrovanie, teda meranie hĺbky. Do vody začalo padať neskutočné množstvo krmiva, či boilies, peliet, partiklu, alebo rôznych šrotových gúľ. Ja som pomocou kobry hodil do vody len zopár 20 mm boilies. Ako nástrahu som použil 20 mm boilies Gangster G2 v dipe, ku ktorému som pridal 14 mm biele plávajúce boilies. Moje montáže ležali asi meter od seba a približne v rovnakej vzdialenosti od susedov, či už z jednej, alebo z druhej strany. Na extrémne široký priestor, či na brehu, alebo na vode môže každý súťažiaci na tomto podujatí zabudnúť.
Najväčší za predošlých 19 ročníkov
Po hodine chytania som mal prvý úlovok, kapra s hmotnosťou približne 5 kg. Krátko nato som podobral kapra, ktorý meral asi 40 cm… Neskôr som však ulovil slušného šupináča presahujúceho hranicu 10 kg. S týmto kaprom som sa dostal na priebežné druhé miesto hneď za kamaráta Kosťa, ktorý si vyžreboval miesto na opačnom konci ramena. Kosťo vytiahol krátko po štarte kapra s hmotnosťou 12,975 kg a držal si priebežne prvé miesto. V mojom okolí sa ulovilo niekoľko pekných rýb a ja som sa postupne začal prepadať z druhej priečky, až na predbežné šieste miesto. Svoje montáže som neprehadzoval tak často ako susedia a nechal som ich niekoľko hodín ležať na svojom mieste. Necelú hodinu pred ukončením sa na mňa usmialo šťastie a na jednej z udíc sa mi rozozvučal signalizátor. Po 15-minútovom súboji mi rozhodca podobral krásneho lysca. Na displeji váhy sa zastavili čísla na hodnote 16,375 kg! Nastala moja najdlhšia polhodina, zostávajúca do konca pretekov. Nakoniec som sa výstrelu dočkal… Podarilo sa mi chytiť najväčšieho kapra, aký bol počas predošlých devätnástich ročníkov ulovený. Radosť z tohto úlovku mi kazila jedna skutočnosť, ktorou bolo to, že som svojim úlovkom odsunul na druhú priečku kamaráta Kosťa, ktorý si držal vedenie od samého začiatku. Ale aj to sa na pretekoch stáva a najmä na týchto konkrétnych. Neraz sa stalo, že sa poradie pomenilo tesne pred záverečným výstrelom a nádejný výherca, ktorý už očakával koniec, zostal zrazu v smútku…
Častejšie prehadzovanie je na niektorých pretekoch nevyhnutné.
Dark Carp Cup: Vadkan Tó
Začiatkom letných prázdnin, v dňoch 15. až 19. júna som s kamarátom Tonym, jeho synom Adamom a mojou dcérkou Erikou stáli na brehu 19-hektárovej maďarskej priehrady s názvom Vadkan Tó, čo v preklade znamená Jazero divých svíň. Išlo o druhý ročník 96-hodinových pretekov, pre nás na neznámej vode. Na štartovaciu listinu sme sa dostali ako náhradníci len dva týždne pred začiatkom súťaže, preto sme sa snažili získať čo najviac informácií. To je v prípade neznámej vody mnohokrát veľká pomoc a vďaka informáciám sa dá vopred zostaviť predbežná taktika. Dovolené bolo používať boilies a pelety. Zistili sme, že tunajším kaprom chutia mušľové boilies, preto sme si nachystali dostatočné množstvo guľôčok Mazaná škebľa v priemeroch 16, 20 a 24 mm. Bodovaná ryba bol kapor nad 5 kg a amur nad 10 kg. Povolené bolo vyvážať, kŕmiť a zdolávať ryby z člna. Žrebovanie sme prenechali našim deťom, ktoré boli zapísané ako naši pomocníci. Dcérke sa podarilo vylosovať jedno z „papierovo“ najlepších miest na jazere. Nič sme nechceli ponechať náhode a ponúknutú príležitosť sme mali v pláne využiť naplno.
Vadkan Tó prvé miesto.
Obávali sme sa útoku amurov
Báli sme sa toho, ako ryby zareagujú na takmer 40-stupňové horúčavy, ktoré mali panovať v najbližších dňoch. V našom sektore bolo rovné dno s nánosom bahna a maximálna hĺbka iba 1,5 m. Navyše sa na dne nachádzalo množstvo menších i poriadne hrubých koreňov. Naše montáže sme ukladali do blízkosti týchto podvodných prekážok. Pri prvotnom zakŕmení sme zariskovali a masívne prekŕmili náš sektor. Obávali sme sa útoku amurov, ktorých je v tejto vode množstvo a najmä tých pod hranicu 10 kg. Do vody putovalo 10 kg boilies v troch priemeroch, z ktorých podstatnú časť tvorili 16 mm guľôčky a 5 kg halibut peliet. Risk sa oplatil a krátko po vyvezení všetkých udíc nám prišiel prvý záber. Ďalšia ryba už presiahla 10 kg a v tom momente sme mali istú cenu za prvú rybu presahujúcu túto hranicu. Po každom zábere sme dokrmovali asi tromi hrsťami boilies, ktoré sme rozhodili do širšieho okolia a hrsť guľôčok išla priamo na montáž. Boilies v priemere 16 mm a pelety sme už vynechali a kŕmili prevažne 24 mm boilies. Prišlo veľké množstvo záberov, pri ktorých sme nestíhali zdolávať i vyvážať. S niektorými rybami museli pomáhať aj naše deti a od prvého dňa sme sa ujali vedenia. Druhý deň sa mi podarilo zdolať kapra ťažkého 15,4 kg a za tento úlovok sme nakoniec získali ďalšiu cenu, nakoľko išlo o najväčšiu rybu pretekov.
Keď sa začne dariť, je aj dôvod na úsmev.
Mali sme minimálne straty
Množstvo rýb nám počas zdolávania skončilo už v spomínaných koreňoch. Našťastie sme na takúto možnosť boli pripravení a mali sme teleskopickú tyč zakončenú železným hákom, vďaka ktorému sa nám takmer všetky ryby podarilo z koreňov oslobodiť. Mali sme minimálne straty a pre náš team to boli fantastické preteky. Už v polovici pretekov sme mali dostatočný náskok a bolo nám jasné, že ak sa nestane nič výnimočné, tieto preteky vyhráme. Užívali sme si to naplno, takmer vôbec sme nespali a „makali“ až do záverečného výstrelu. Už dva dni pred koncom sme mohli takpovediac len "dochytať", ale robili sme do úplného záveru všetko pre to, aby sme dosiahli čo najviac záberov. Podarilo sa nám vytvoriť nový rekord pretekov a zdolali sme 76 bodovaných kaprov s celkovou hmotnosťou presahujúcou hranicu 643 kg. Priemerná hmotnosť našich rýb bola 8,47 kg a pred druhým miestom sme mali náskok takmer 300 kg. Okrem prvého miesta sme si odnášali aj cenu za prvú rybu cez 10 kg a sošku kapra za najväčší úlovok.
Carp maratón Tona Šurany
Začiatkom septembra sa konal piaty ročník pretekov na 24-hektárovom jazere v Šuranoch. Spočiatku som tam nemal vôbec v pláne ísť, ale päť dní pred začiatkom sa uvoľnilo jedno miesto a s kamarátom Norom sme súhlasili s našou účasťou. Na tejto vode ani jeden z nás dovtedy nelovil, a preto sme sa snažili narýchlo zistiť aspoň zopár základných informácií. Pozreli sme si výsledky z predošlých štyroch ročníkov. Vyhrávali miesta len v určitej časti jazera, a tak losovanie miesta bolo pre nás najdôležitejšie. Veľa šťastia sme veru nemali, nakoľko sme si vytiahli pozíciu, na ktorej sa počas predchádzajúcich pretekov ulovilo len minimálne množstvo bodovaných rýb. Bolo povolené vyvážanie člnom a ako nástrahy sa mohli používať boilies a pelety.
Dve zaujímavé miesta
Bodovaná ryba bol kapor od 50 cm a amur od 60 cm. Po dosiahnutí tohto limitu sa ryby vážili. Keďže išlo o klasickú vodu obhospodarovanú SRZ, rozhodli sme sa zamerať na menšiu (násadovú) rybu a prispôsobili tomu naše návnady. Použili sme 12 a 16 mm boilies Gangster G2 a Mazanú škebľu, z ktorých sme časť rozkrájali na polovicu. Guľôčky sme zatraktívnili tak, že sme ich zaliali tekutou pečeňou a zasypali pečeňovým práškom Ultra Liver. Na vode sme našli dve zaujímavé miesta, ktoré sme následne zakŕmili. Jedno bolo približne 70 m od brehu v 6 m hĺbke. Bol to kopec a v jeho okolí padala hĺbka až do 10 metrov. Druhé sa nachádzalo na hranici nášho sektoru, asi 180 m od brehu. Montáže sme ukladali na spodnú časť hrany, kde voda klesala z 3 do hĺbky 5 m. Obe miesta sme zakŕmili asi 3-4 kg boilies a peletami. Prvý záber prišiel prekvapivo rýchlo a len pár minút po začiatku pretekov z bližšieho miesta. Bola to prvá ryba pretekov, čo sme z nášho miesta vôbec nečakali. Podarilo sa nám uloviť zopár ďalších rýb a prvých 24 hodín sme sa držali v prvej pätke predbežného poradia. Všetky ryby boli bodované a išlo prevažne o menšie kapry s hmotnosťou okolo 2-3 kg. Večer sa Norovi podarilo zdolať aj jedného krajšieho kapra ťažkého 7,54 kg, ktorý zabral na 16 mm Pikantnú švestku obalenú cestíčkom rovnakej príchute.
PVA punčocha naplnená drveným boilies.
Séria nebodovaných kapríkov
Druhú noc sme ulovili nebodovaného amura, ktorý akoby odštartoval sériu nebodovaných kapríkov. Zdolali sme približne 10 rýb, ktoré mali tesne pod 50 cm. Síce sme celú noc nespali, nakoľko sme boli neustále na vode, no vytúžené body nám to neprinášalo. Bolo potrebné niečo vymyslieť a niečo zmeniť. Posledné ráno sme sa rozhodli použiť montáž s 1 m dlhým nadväzcom z fluorokarbónu a našili 10 mm ananásovú PopUp, ktorú sme uložili na vzdialenejšie miesto. K tejto montáži sme prihodili kukuričné pelety s rýchlou dobou rozpadu. Záber prišiel hneď po uložení ešte nedošponovanej udice do stojana. Po ďalšom rýchlom zábere sme ihneď prerobili i ďalšiu udicu, na ktorú taktiež putoval 1 m dlhý nadväzec. Začalo to fungovať a opäť sme ťahali bodované ryby. Po chvíľke padlo zásadné rozhodnutie a miesto pri brehu sme sa rozhodli opustiť. Obe udice sme na posledné hodiny vyviezli dozadu, na hranicu sektora. Už po pár minútach prišli zábery práve na tieto udice, čo nás utvrdilo v správnosti nášho rozhodnutia. Ryby nám začali brať takmer s pravidelnosťou a zábery prichádzali na všetky štyri udice. Nemuseli sme čakať dlhšie ako 30 minút. Pokiaľ záber náhodou neprišiel, udicu sme stiahli, znova vyviezli a zasypali kukuričnými peletami.
Zvíťazili sme veľmi tesne
Koniec sa blížil veľmi rýchlo a želali sme si, aby tieto preteky trvali aspoň o pár hodín dlhšie. Tušili sme, že začíname bojovať o popredné miesta. Silný vietor, ktorý začal od rána fúkať, evidentne rozhýbal rybu a aj tímy na druhej strane zdolávali rybu za rybou. Počas posledných troch hodín sme 2x vymieňali batériu, nakoľko náš elektromotor musel ísť v silnom vetre na plné obrátky. Snažili sme sa do poslednej chvíle a pár minút pred výstrelom sme ešte zdolali dve ryby, s ktorými sme uzavreli naše skóre na 30 ks. Celková hmotnosť našich úlovkov bola 77,860 kg. Po ukončení sme vôbec netušili, akú pozíciu sa nám podarilo uhrať. Až počas vyhlasovania výsledkov sme s prekvapením zistili, že sme zvíťazili! Bolo to síce veľmi tesné a o všetkom rozhodli práve posledné dve zdolané ryby. Dvadsať minút pred koncom sme dve udice ešte narýchlo previezli a na obe nám prišli zábery. Poslednú rybu sme podoberali niekoľko sekúnd pred záverečným výstrelom. Ísť na 100 % až do úplného konca sa nám nakoniec vyplatilo a vybojovali sme zlato s tesným náskokom len 3,3 kg. Boli to prvé preteky, kde sa mi podarilo vyhrať s takým tesným náskokom a doslova v „hodine dvanástej“.
Najúspešnejšia pretekárska sezóna
Pretekársku sezónu 2015 môžem označiť ako moju najúspešnejšiu a veľká vďaka patrí priateľom, s ktorými som zápolil v jednotlivých pretekoch. Vybojovať 3x zlato a jedno striebro v jednej sezóne sa len tak nepodarí a zároveň mi je jasné, že sa to už nemusí nikdy zopakovať. Každé jedno umiestnenie na stupni víťazov si treba nesmierne vážiť, lebo uspieť nie je vôbec jednoduché. Vždy musí do seba zapadnúť viacero malých okamihov, ktoré nakoniec vytvoria celú skladačku úspechu. Samozrejme, že mi nevyšli každé preteky, ktorých som sa zúčastnil a neraz som odchádzal so sklonenou hlavou. Niekedy to ovplyvnil nešťastný žreb, inokedy sme zle „prečítali vodu“ a zvolili nesprávnu taktiku, alebo jednoducho netrafili kŕmenie. Ale aj o tom sú preteky a treba vopred počítať aj s možným neúspechom (ten, bohužiaľ, prichádza oveľa častejšie). Neraz som videl ako to dopadlo, keď ktosi prišiel prehnane premotivovaný a po neúspechu sa zaprisahal, že sa viac žiadnych pretekov nezúčastní… Treba vedieť i prehrávať! Prajem všetkým pevné nervy a šťastnú ruku pri losovaní, aby si každý mohol aspoň raz skúsiť, aký je to pocit stáť na stupni víťazov.
Bojovný šupináč, ktorý nám priniesol ďalšie body.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
