Už dlho túžim napísať článok o jednej z mojich obľúbených rybolovných metód, ktorá sa spája s dozrievaním divokého ovocia rastúceho na brehoch našich vôd, ale na moje poľutovanie, sa mi to ešte doteraz nepodarilo.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2016.
Zažil som takú sezónu, počas ktorej som sa v čase dozrievania týchto plodov k vode jednoducho nedostal, no stalo sa taktiež aj to, že úrodu zničili jarné mrazy v dôsledku čoho, mi neostalo dostatok „respondentov“… Veľmi som dúfal, že sa mi počas tohto leta konečne podarí využiť túto nevšednú možnosť na rybolov, veď úroda a hojnosť rýb v blízkosti stromov plných chutných plodov bola naozaj fantastická. Nech je už reč o trnkách, čerešniach, višniach, morušiach, jablkách alebo slivkách, v génoch väčšiny bielych rýb sú tieto ovocia zakódované ako sezónne potravy, a to aj v tom prípade, že počas svojho života sa nestretnú so všetkými. Ryby tieto plody poznajú a vyhľadávajú inštinktívne, predstavujú totiž pre nich vynikajúci zdroj minerálov a vitamínov. Ako príklad by som mohol uviesť nespočetné množstvo nástrah a vnadiacich zmesí ovocných príchutí.
Spoznanie
Pred niekoľkými rokmi, počas ozajstného dusného letného večera v druhej polovici júla, v hustej a rozsiahlej spleti prekážok, som plánoval uloviť nejaké kapry. Bol som pripravený na všetko: bezpečná montáž, šokový vlasec, prostriedky pre šetrné zaobchádzanie s úlovkom, čln. Za nástrahu mi poslúžilo jediné potápavé boilies, koncentrované vnadenie a minimálne množstvo. Ako som očakával, po niekoľkých hodinách sa prihlásila prvá ryba, v podobe nádherného, bezchybného amura. Pekný úlovok ma trochu prekvapil, veď som očakával kapra, ale zároveň aj nesmierne potešil. Moje podozrenie začalo byť čoraz väčšie až po zasakovaní tretieho bylinožrúta, pričom od kapra som nezaznamenal ani jeden jediný záber. Viem, že uloviť amura na boilies nie je žiadna kuriozita, no v mojej situácii to bolo predsa len divné. Pri lúčoch ranného slnka – a to vo viacerých zmysloch – sa potom všetko vyjasnilo: po dôkladnej prehliadke pobrežnej vegetácie, v spleti spadnutých konárov, som objavil obrovskú divokú slivku, plnú sladkých plodov. "Tak teraz už všetko chápem!" – vyriekol som nahlas, veď vysvetlenie som mal celý čas rovno pred sebou. Niet divu, že boilies zachutili amurom, veď svojou farbou, chuťou a tvarom boli úplne rovnaké ako padajúce, dozreté divoké slivky! Z tohto objavenia sa zrodil nápad, podľa ktorého najbližšie už budem chytať cielene amury a to s vlasovou metódou, pričom ako nástrahu opäť použijem boilies, samozrejme, v blízkosti pobrežnej divokej slivky. Vo viacerých sa teraz právom vynára otázka: ako to, že vedľa svojich háčikov neponúknem úrodu priamo z daného ovocného stromu? Moja odpoveď je nesmierne jednoduchá: dozretá, šťavnatá slivka ani zďaleka neznesie nahadzovanie a dobíjanie menších rýb v takej miere ako boilies, o nastražovaní už ani nehovoriac.
Koncová montáž pripravená na nahodenie.
Moje ovocie
Samotná metóda nie je žiadnou novinkou, veď s použitím ovocia ako nástrahy sa už zaoberali viacerí známi odborní spisovatelia. O amuroch „požieračoch mirabeliek“ z Mŕtvej Tisy v Atka, sa počas uplynulých rokov natočilo niekoľko filmov. Som si istý, že torpéda divokej vody v Algyő, nie náhodou dosahujú kapitálne rozmery. Jej oficiálny názov je: mirabelka (Prunus cerasifera). Pod týmto názvom je asi menej známa, ale pozrime si aj ľudové názvy tohto plodu: slivka čerešňová, ringlota divá… Takto je už snáď oveľa známejšia…
Snažil som sa použiť nástrahu ktorá aj svojim sfarbením aj tvarom pripomína chutný, zrelý plod.
Snažil som sa použiť nástrahu ktorá aj svojim sfarbením aj tvarom pripomína chutný, zrelý plod.
Slivky padajú…
Mám obrovské šťastie, veď na brehoch vôd môjho rybárskeho združenia je viacero takých miest, kde stromy mirabeliek týčiace sa nad vodu fungujú ako prirodzené kŕmidlá, zabezpečujúce tak úspešný lov rýb. Spomedzi týchto vyniká horný úsek hlavného kanála Kurca, tiahnuci sa v chotári mesta Szentes. Z hľadiska funkcie funguje v prvom rade ako odvodňovací a zavlažovací kanál, s bohatou obsádkou kapra a amura. Táto „riečka“ je pre mňa mimoriadne milá, môj strýko ma totiž ako maličkého chlapca práve na brehu tejto vody zasväcoval do tajov športového rybolovu. Výber miesta konania teda, aj z viacerých hľadísk, bolo evidentné. Veľkému dňu predchádzala viactýždňová príprava. Nepretržite som pozoroval vyhliadnutý strom, keď začnú padať zrelé plody rovno pred rypák amurov. Keď nadišiel ten dlho očakávaný deň, neostávalo nič iné ako vytýčiť termín rybačky a s veľkými nádejami sa vydať po stope ázijských bojovníkov. V zamestnaní sa mi podarilo zariadiť, aby som pracoval iba pol dňa, na brehu vody som tak mohol byť už v poobedňajších hodinách. Môj priateľ Endre sa mohol ku mne pridať až podvečer, dovtedy som mal dostatok času premyslieť taktiku, pohodlne sa rozložiť a zaostriť svoje prúty. V ten deň som však vodu dobíjal sám, môj parťák ma už nakoniec prišiel iba vyfotiť s mojimi úlovkami. Nočnú rybačku som uzatváral štyrmi zábermi, čo nie je zlý výsledok, avšak papierová forma sa výrazne vyvrátila, pripravoval som sa totiž na amury, zdolal som však tri kapry (jedna ryba sa zamotala do prekážok!). Na dôvažok, popri dvoch menších kapríkoch, sa mi na podložku nadránom podarilo dostať 10 kg ťažkú bojovú mašinu. Vzhľadom na danú vodu, ma nádherná ryba nesmierne potešila, avšak moja radosť nebola úplná. Plánujem napísať článok o amuroch, a počas rybačky zameranej na tieto torpéda mi osud nedopraje ani jedného z nich.
Tak to je naozaj sila!
So svojim parťákom sme sa teda dohodli, že rybačku už čoskoro zopakujeme. Nepriaznivé počasie, zúriace počas víkendu, lovné miesto na niekoľko dní zneprístupnilo, my sme však boli trpezliví a naše montáže v nasledujúci utorok už leteli popod previsnuté konáre pobrežných stromov. Okolo jedenástej pred polnocou, na jednom zo svojich prútov zaznamenávam opatrný záber. Po mojom záseku a krátkom súboji, do podberáka privádzam nádherné 7 kg ťažké torpédo. Nasleduje rýchle fotenie a prekvapený amur už čoskoro získava slobodu. Nad ránom sme zdolali ďalšieho, tentoraz o čosi menšieho „vegetariána“, no ranný nástup do práce nás neúprosne vyhnal od vody, počas svitania sme teda už boli na ceste smerom do mesta. Ale keďže loviť sa musí keď sú ryby pri chuti, vo večerných hodinách – po vyčerpávajúcom dni – sme už opäť sedeli na brehu kanála. Lovecký inštinkt nás hnal dopredu, dúfali sme teda, že počas poslednej rybačky sa nám podarí prekonať magickú 10 kg hranicu…
S touto rybou som síce nerátal, nesmierne ma však potešila.
Nebol síce kapitálny, ale pre nás mimoriadne cenný
Po nahodení našich prútov sme ešte dlho bdeli, a napäto očakávali skoré večerné zábery. Čakali sme do polnoci, ale naše signalizátory ostali nemé. Ľady sa pohli až o tretej hodine nadránom. Táto ryba sa prihlásila nekompromisným ťahom. Po záseku nasledovalo asi 15-minútové zdolávanie, na konci ktorého sme do vážiaceho saku ukladali skoro 9 kg ťažkú rybu! Bol to ďalší amur! Nebol síce kapitálny, pre nás však bol mimoriadne cenný exemplár, ktorý už čoskoro opäť plával vo svojom živle. Zvyšná časť rybačky ubiehala bez vážnejšieho napätia, po vyhodnotení výsledkov si však myslím, že naša taktika fungovala dokonale, veď riečka Kurca nás v priebehu troch nocí obdarila nádhernými rybami a poznajúc rapsodický tvár tejto vody. Náš výsledok môžem jednoznačne považovať za vynikajúci. Dúfam, že sa táto metóda zapáčila viacerým z vás, som si však vedomý taktiež aj toho, že ovocné stromy nerastú na brehu každého revíru. V takomto prípade, s vysadením divokého výhonku alebo šľachtenej rastliny, nezlepšíme iba kvalitu nášho okolia, ale zároveň, o niekoľko rokov môžeme zažiť aj fantastické rybačky. Verte mi, tá námaha sa určite vyplatí!
Môj prvý amur spod slivky divej.
Až je vyhliadnuté miesto dostatočne blízko, montáž môžeme nahodiť aj zľahka zospodu.
Moji verní spoločníci.
Dva tipyna zakrmovanie
Nahodením: Počas rybačky, do okolia nahodenej montáže je účelné prihodiť zopár plodov ovocia ručne, v prípade väčšej diaľky sa môže použiť aj vrhacia tyč. Zvuk dopadajúcich plodov, v rybách zdržiavajúcich sa na okolí vyvoláva reflex, ktorý ich pobáda k prijímaniu potravy.
Potriasaním: Na jeden z konárov daného stromu priviažeme tenké lano, ktorého druhý koniec máme u seba na lovnom mieste. Scenár je ten istý, ibaže v tomto prípade je potrebné potiahnuť lano a chutné plody okamžite padajú na požadované miesto.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
