Príhovor - 6/2016, Nezabúdajte, že každá studňa má svoje dno
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
A už je to tu. Sezóna otvorila svoje vráta dokorán a my rybári sme míľovými krokmi vstúpili dnu. Jazerá a potoky sú plné nasadených rýb. Vyzbrojení najnovšími prevratnými novinkami ideme sa pokúsiť o svoje prvé tohtoročné úlovky. Vrátim sa však troška do minulosti. Ako malý chlapec som vyrastal pri krásnom pstruhovom potoku, v tom čase ešte plnom vody a nádherných bodkovaných „potočákov“. Samozrejme, tak ako mnohých z vás, koliesko silonu, háčik, červík, alebo lúčny koník ma sprevádzali pri potulkách meandrami tohto pre mňa vtedy jedinečného detského rybárskeho raja. Poznal som každú tôňu, koreň či tíšinu, kde sa dal chytiť pstruh. Rybárov som nemal veľmi rád, hoci som vždy túžil byť jedným z nich. Veď brali mi z potoka „moje“ pstruhy. Vypúšťal som im malé nástražné rybičky z kanvíc, ktoré mali ukryté v hlbočinách potoka, šiel som rýchlo pred nimi a hádzal do vody kamene, len aby som ochránil bohatstvo, ktoré ukrýval môj potok. Neviem však, či to bolo týmto mojím počínaním, čo však silno pochybujem, no len málokedy sa mi stalo, že by som niekedy neobjavil v prúde stojaceho pstruha. Jednoducho potok stále žil rybami. Rybami, ktoré do toho potoka patrili a dávali mu život. Kde sa podeli tieto časy, z potoka mizne voda, hlboké tône, veľké splavy a s rybami je to podobne. Súčasná konzumná spoločnosť veľmi rýchlo presiakla aj do rybárstva. Potoky už vo veľkom zarybňujeme na granuliach vyhnaným pstruhom dúhovým, kapry sypeme do vôd skôr ako potravu pre rybárov, nie pre rybársku pýchu dobre zarybneného revíru. Akosi sme odbočili od pôvodného poslania nás rybárov. Chrániť, budovať, zveľaďovať, zachovávať genofond rýb a až potom loviť sa nám akosi obrátilo na ruby. V súčasnosti je prvotný záujem loviť a čo najrýchlejšie aj vyloviť. To ostatné je len pre pár nadšencov, pre ktorých pomenovanie rybár je niečo viac ako len plný záznam o úlovkoch. Kde je to, čím by sme sa mali my rybári pýšiť, jazerá a potoky plné rýb, čisté vody, brehy jazier a riek. Štát nám v podobe nesystémovej výstavby vodných elektrární hádže polená pod nohy, kormorány nám zlikvidovali celé obsádky rýb a miesto toho, aby sme si my rybári chránili to, čo tu ešte zostalo, tak sa v mnohých prípadoch snažíme túto skazu dokonať. Bez sebakontroly a nenásytnosti drancujeme vlastné revíry, zabúdajúc, že aj zajtra vychádza slnko, že potoky a jazerá sú tu na to, aby v nich žili ryby a mi rybári na to, aby sme tieto naše poklady chránili. Dokázali sme si veľmi rýchlo osvojiť najnovšie rybárske techniky, používať tie najsofistikovanejšie nástrahy, len akosi sme zabudli na to, že každá studňa má svoje dno. Štýl a spôsob zarybňovania by určite stálo za prehodnotenie a nové nastavenie. Zákony a vyhlášky za novelizácie a naše vody za život počas celej sezóny. Jednoducho sa to píše, dobre sa to počúva, len podstatne ťažšie sa to akosi realizuje. Všetko je akési pomalé, no doba je rýchla a tá si žiada rýchle reakcie. Ak však včas neprídu, môže sa nám to vypomstiť. Máme pred sebou novú sezónu. Sezónu plnú očakávaní, cieľov a výziev. Skúsme sa zamyslieť nad našimi rybárskymi prioritami, či budovať, zveľaďovať a chrániť nepostavíme v našom rebríčku hodnôt o niečo vyššie, že uloviť nebude pre nás automaticky zabiť a byť rybárom bude pre nás istým poslaním a nie len obyčajnou povolenkou pre zábavu z lovu rýb. Všetkým prajem krásnu sezónu plnú úlovkov a zážitkov. Sezónu, v ktorej každý z nás nájde v sebe silu pre istú obrodu svojho rybárskeho myslenia, ktorú si súčasná doba od každého z nás vyžaduje.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
