Na chytaní šťúk na šťučie imitácie je niečo nesporne skvelé – niečo spravodlivé a karmické. Nie je to len zábava, keď pošteklíte šťučiu temnú stránku, teda ich kanibalizmus, ale je to aj produktívna stratégia, ktorá má za následok neskutočné zábery.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.11.2016.
Šťuky sú zúrivé predátory, ktoré rozsievajú mráz na chrbtoch malých detí, ale aj dospelých. Je to niečo zlovestné v ich samotnej podstate, slepá mechanika zabíjania, akoby boli stvorené pre to, aby šírili strach, smrť a skazu. Sú fascinujúce, chladnokrvné, nemilosrdné, keď útočia v stave slepej zúrivosti a čistého zla. Pravda je však aj trochu inde. Keby sme boli schopní odlíšiť a odosobniť sa od ľudského vnímania a snažili sa pochopiť to zvieracie, vedeli by sme, že šťuky sú veľmi racionálne naprogramovaní predátori, ktorí žijú v harmónii so svojim okolím. A tak sa stalo, že sa vyskytli na vrchole potravinového reťazca, rovnako ako iní predátori, pretože ide o prežitie.
Kanibalizmus je pri šťukách známy jav
Rovnako ako iné dravce, šťuka má dva pudy, ktoré ju držia pri živote: silný pud sebazáchovy a silné nutkanie sa rozmnožovať, a tým zaistiť prežitie druhu. Paradoxom je v tomto prípade ich kanibalizmus! Počas mája, keď je hektické rozmnožovanie na konci, všetko je pokojné a tiché. Veľké samice sú vyčerpané a obvykle ešte pár dní potrvá, pokiaľ sa v nich opäť prebudí hlad. Oproti tomu, mnoho, dovtedy „maznavých“ samcov, sa ukrýva. Ale iba na krátko, pokiaľ nezačnú útočiť na vytierajúce sa pleskáče a plotice. Vo svete šťúk sú samce oveľa menšie ako samice a po období trenia je lepšie, ak sa samiciam vyhnú. Mnoho samcov je už teraz doráňaných po náročnom trení a radšej dajú malicherným a náladovým samiciam pokoj. Okrem frustrácie teraz samice trápi narastajúci hlad, takže samce riskujú aj niečo viac ako pár škrabancov. Riskujú, že budú zjedení! Kanibalizmus je pri šťukách známy jav a netýka sa to iba času, kedy sa trú, alebo po tom. Je tiež známy v umelých chovoch, keď sú šťuky koncentrované v stiesnených priestoroch. Vtedy sa v nich rýchlo vybuduje tento návyk, lebo napríklad po stlmení svetiel v chovni začína šťučí poter požierať sám seba. Kanibalizmus je známy aj v „monokultúrnych“ revíroch, kde je šťuka jediným, alebo dominantným druhom. V takýchto miestach sa šťuky kŕmia samými sebou a mladé šťuky slúžia ako bohatý zdroj proteínov pre ostatné, silnejúce jedince.
Bod, keď sa zoznam druhov koristi začína zužovať
Takéto správanie môže nastať počas celého roka, bez ohľadu na hustotu potravy. Okrem kanibalizmu existujú aj príležitostné stretnutia, keď šťuky na seba útočia z čistej agresie. Toto správanie je časté najmä v období, keď je potravy menej. Vtedy sa šťuky často separujú a žijú osamelým spôsobom života. Výsledkom je potom teritoriálne a impulzívne správanie. Pre lovcov šťúk to znamená, že je čas na vybavenie sa rôznymi imitáciami šťuky a sú určité obdobia – napríklad počas mája, júna a neskorej jesene, keď môžu byť kľúčovým úspechom. Výhodou týchto nástrah je to, že môžu podnecovať agresiu a dráždiť potravné inštinkty šťuky. To znamená, že môžu byť lovené počas celého roka. Navyše, tieto imitácie priťahujú skutočne ťažké hmotnosti – tie monštrá, ktorým sa počas rokov vyvinula chuť na druhé šťuky. Podľa vedeckých štúdií je optimálna hmotnosť koristi pre šťuky asi 10 % z jej telesnej hmotnosti. To znamená, že optimálna hmotnosť koristi 10-kilovej šťuky je asi 1 kilogram. Podobne, 15-kilová šťuka bude potrebovať prísun asi 1,5 kg a to je bod, keď sa zoznam druhov koristi začína zužovať. Ryby, ako napríklad pleskáče a jalce, vzhľadom na množstvo kostí, už nie sú pre veľké šťuky dostatočným zdrojom. Šťuky však áno! To v kombinácii so skutočnosťou, že veľká šťuka bude vždy hromadiť skúsenosti v jedení menších šťúk znamená aj to, že veľké šťuky sa úplne alebo čiastočne preorientujú na lov iných, malých šťúk.
Čím väčšie, tým lepšie
Dnes je na trhu množstvo výrobcov imitácií šťúk: mäkké nástrahy, voblery, jerkbaity a pre muškárov je jednoduché vyrobiť si funkčnú imitáciu šťuky. Čo sa týka veľkosti, nemusíte sa báť, že sú príliš veľké. Tu je hlavne dôležité, aby ste mali dostačujúce náradie na nahodenie a prácu s nástrahou. Jednoducho povedané, mali by ste mať na mysli, že čím väčšie, tým lepšie. Najmä po trení, keď samice odpočívajú v relatívne plytkej vode, by sa mali muškári zamerať na nástrahy olivovo zelenej farby, použiť žlté strímre a prívlačiari s úspechom použijú jerkbaity a neutrálne vyvážené voblery vo farbe šťuky. V tomto období by ste mali použiť čo možno najrealistickejšie vzory, pretože aj napriek obdobiu po trení majú ryby dosť energie na to, aby nástrahu naháňali, ale úspešnejšie bude pomalé vedenie. To si vyžaduje vizuálne vernú nástrahu.
Po pár dňoch horúčkovitého hľadania potravy na plytčine zamieria veľké šťuky do hlbšej vody a majú tendenciu zostať tam celé leto. Menšie samce, ktoré sú typicky medzi 1 a 3 kg, majú snahu zostať v relatívne plytkej vode s hĺbkami okolo 2,5 - 3 metre. Mali by ste svoj lov koncentrovať pozdĺž hlbších častí, kde sa samice viac zdržiavajú ako samce. Imitácie šťuky môžu byť používané aj pozdĺž brehov, útesov a hlbokých zátok, kde sa zdržiavajú aj húfy rybiek. Tu sa šťuka tiež zdržiava a jej agresiu by ste mali využiť. V týchto miestach je dobré nástrahu pomaly poťahovať a imitovať tak šťuky, ktoré sa pomaly zakrádajú a atakujú malé rybky. Mnoho výrobcov sa zameriava na takéto nástrahy, ktoré napodobňujú šťuky, ale je iba málo takých, ktorí vyrábajú naozaj verné kópie. Sú to napr. Salmo Jack, Esox od Lucky Lure, Live Pike od Storm, Mike the Pike od Westin a 3D Hybrid pike od Savage Gear, alebo Line‑Thru Pike od totožnej firmy. Všetky tieto nástrahy sú realistické a to je veľmi dôležité. Pretože iba vtedy, ak je imitácia šťuky realistická (a má správnu veľkosť), dokáže využiť sklony dravej šťuky s kanibalskými chúťkami. A to je to, na čo čakáme, nie?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
