MaďarskoBalatonIBCC
Na Balatone som bol spolu s rodičmi ešte ako malý chlapec, no veľa si už z toho nepamätám. Jediná moja spomienka, ktorá mi dodnes utkvela v pamäti je, ako sme s bratrancami jednému, „dederónovi“ rozhúpali karavan a ten nás potom rozháňal po celom kempe.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.11.2017.
Po takmer 40 rokoch padlo rozhodnutie, že sa na Balaton vrátim, no tentoraz s kamarátmi Kosťom a Igorom a zúčastníme sa na najväčších rybárskych pretekoch, na akých som doteraz bol. Predošlé dva ročníky som sledoval na internete a tešilo ma, že sa slovenskí a českí rybári v silnej konkurencii nestratili. Najmä vlaňajší rok bol výnimočný, keď sa v prvej desiatke objavilo až päť českých a slovenských tímov. V roku 2016 štartovalo na Balatone 82 družstiev, z čoho bolo 16 z Českej a Slovenskej republiky. To, že tieto preteky naberajú na popularite a stávajú sa najprestížnejšími kaprárskymi pretekmi v Európe bol fakt, že tento rok bolo prihlásených 130 tímov z pätnástich krajín. Za Českú a Slovenských republiku potvrdilo účasť až 46 tímov!
Príprava
Na preteky sme boli prihlásení vďaka Igorovi a firme Mokošák, ktorá nám zasponzorovala štart. Od tohto momentu sme začali zháňať o Balatone informácie, najmä od kamarátov, ktorí už na Balatone chytali. Kosťo kúpil nový motor Haswing 2 HP a zaobstarali sme si 8 párov trakčných batérií od 100 do 180 Ah, čo sme považovali za nutnú súčasť našej výbavy. Týždeň pred odchodom sme si dali zraz u mňa doma a narolovali asi 150 kg guľôčok. Vsadili sme na štyri druhy boilies: Patentka, Mazaná škebľa, G4 a BigS. Všetko sme našúľali v priemeroch 20 a 24 mm. Našim štvrtým členom výpravy bol môj otec, ktorý mal úlohu fotografa, kameramana a tlmočníka. Otec nám nesmierne pomohol aj s varením partiklu a posledné dva dni pred odchodom stál pri kotloch a navaril nám 600 kg kukurice, pšenice a repky!
Žrebovanie
V sobotu 22. apríla sme ráno o štvrtej vyrazili zo Senca s dvoma plne napratanými dodávkami. Kúsok pred Balatonom nás v aute zaskočila zima a vonku zasnežená krajina. Nešlo o poprašok, ale o súvislú, 15 cm vrstvu snehu. Bolo nám jasné, že tieto vrtochy počasia rybám na aktivite určite nepridajú. Krátko na to sme dorazili do oblasti Tihany, kde bol zraz účastníkov. Ihneď sme sa zaregistrovali, vyžrebovali si poradie žrebovania (č. 73) a išli si vybaviť kontrolu člnov. Mali sme niekoľko hodín voľného času do večerného ceremoniálu, preto sme sa vybrali k vode. Nachádzali sme sa síce v najužšej časti jazera, ale prvý pohľad na vodnú plochu mi vyrážal dych. Rozprestieralo sa pred nami úžasné jazero. Dĺžka 77 km, šírka 14 km a obvod jazera neuveriteľných 197 kilometrov! Fúkal pomerne silný vietor a vlny vyhadzovalo až na breh. Z jazera som cítil veľký rešpekt a vôbec som netušil čo nás čaká. Po návrate do kempu sme postretávali množstvo známych rybárov. Niektorých som poznal už z predošlých pretekov, či už to bolo na pretekoch v Maďarsku, na WCC, alebo na pretekoch v Čechách či Slovensku. Stretli sme sa aj s chalanmi z dvoch českých Mikbaits tímov. Michal, Tulo a Slavo tvorili jeden tím a za Tropic‑Mikbaits štartoval Hubkyn, Rafan a Marda. Pred žrebovaním sme boli podozrivo pokojní, nakoľko sme vôbec netušili, ktoré miesta sú dobré a ktoré horšie. Miesta, ktoré v prvom ročníku bodovali, už v ďalšom také úspešné neboli, takže sme to nechávali na náhodu a šťastie. Kosťo vytiahol číslo 89, oblasť Fonyód. Ihneď som telefonoval kamarátovi, ktorý mi povedal, že pokiaľ bude fúkať severný vietor, nemuselo by to byť najhoršie, ale bude to tam o menšej rybe. Michal vyžreboval miesto asi tri kilometre od nás č. 83 a Rafanovci číslo 61. Všetci sme sa tak museli presunúť na južnú stranu jazera. Obchádzka nám trvala takmer dve hodiny, kým sme našli naše vyžrebované miesto.
Prvá bodovaná ryba
Prespali sme neďaleko nášho miesta a ráno o 7. h sme zaparkovali pri tabuľke s číslom 89. Išlo o peknú pláž, ktorá bola z oboch strán olemovaná prístavmi pre plachetnice. Keď každý deň prichádzali domáci a z áut vypúšťali svojich štvornohých miláčkov, zistili sme, že je to pláž určená pre venčenie psov. Po ľavej strane sme mali za susedov český Nikl tím 2 a o kus ďalej Rumunov. Neskôr sme zistili, že práve Rumuni sedeli tam, kde minulý rok vyhrali chalani z českého Sportcarp tímu. Okamžite sme sa pustili do práce a začali chystať všetko potrebné. Prišlo to, čoho som sa obával už doma, a to silný vietor. Krátko na to sa rozblikali výstražné svetlá, ktoré sú rozmiestnené okolo celého Balatonu a znamenajú zákaz malých plavidiel na vodu. Mali sme síce všetko pripravené na vyvážanie, ale začať sme museli na nahodenie. Síce nám chalani zo Sportcarpu vraveli, že to nemusíme ani skúšať, ale nechceli sme nechávať udice na brehu, a preto Kosťove a Igorove montáže putovali tak ďaleko, ako to silný protivietor dovolil. Chalani našili 16 mm WS2 s Pop Up Pikantná Švestka. Dostal som dôveru a dohodli sme sa, že budem chytať na dva prúty a oni po jednom. Pokiaľ sa nedalo vyvážať, nechal som chlapcov, aby chytali obaja na všetky 4 prúty. Okolo 17. h mal Igor prvú jazdu a podobral som mu šupináča s hmotnosťou 5,2 kg. Tešilo nás, že hneď prvá ryba bola bodovaná a s hanbou z tejto súťaže už domov nepôjdeme. Po uložení kapra do podložky prišla vzápätí jazda aj na Kosťov prút. Tam bola ďalšia ryba, za ktorú sme si pripísali 6,25 kg na naše konto. Rafanovci mali v tej chvíli zapísaných už niekoľko pekných rýb, a tak sme si užívali svojich „5 minút slávy“, keď sme boli na priebežnom druhom mieste. Krátko po týchto rybách bola zrušená výstraha druhého stupňa, čo znamenalo, že sme mohli konečne vyraziť na vodu. Keďže sme v našom sektore nenašli nič zaujímavé, rozhodili sme bójky umiestniť takpovediac naslepo, do vzdialenosti od 300 do povolených 450 m. Prekvapením bolo, že na všetkých miestach, kde sme ukladali bójky, bolo dno tvrdé ako betón. Na najbližšiu bóju sme sa rozhodli masívne zakŕmiť partiklom a asi 30 m za to sme uložili montáže s 20 mm Mazanou škebľou a plavačkou Pampeliška. Krajné udice sme uložili až na hranicu 450 m, kde sme zakŕmili len s 20 a 24 mm boilies BigS a Mazaná škebľa.
Stále v prvej desiatke
Radosť nám robili naši chalani na čísle 61, ktorí sa od štartu pretekov dostali na prvé miesto a Hubkyn to po 19. h zaklincoval kaprom s hmotnosťou 20,10 kg. Tak to bol neskutočný šprint hneď na začiatku. My sme na prvý záber z vyvezených prútov čakali do 22. h a zdolali sme 7,5 kg kapra. Do rána sme si pripísali ešte dve ryby. Raňajšie výsledky ukázali, že Maďari sú na Balatone doma a niekoľko tímov obsadilo miesta v horných pozíciách. Prepadli sme sa na 6. – 7. miesto, ale stále sme sa držali v prvej desiatke, čo bolo fantastické. Počas dňa sa otočil vietor, ktorý nám fúkal od chrbta a vyšlo slnko. To sa prejavilo aj na záberoch a počas utorka sme dostali na breh 4 ryby od 5,4 do 10,9 kg. Trošku nás mrzel fakt, že viacero tímov ulovilo pekné ryby nad 15 kg a my sme sa k takým rybám nedokázali prepracovať.
Susedia nás prekvapili
V stredu ráno nám maršal zvážil dve ryby z noci s hmotnosťou 7 a 9 kg. Keď sme však videli, ako chalani z Nikl 2 vyťahujú z vody jeden sak za druhým, len sme gúľali očami. Mali tri kapry cez 14 kg, 2x cez 11 kg, 10,5 a ešte 8 kg! Okamžite sa s takýmito rybami dostali nad nás a sen o sektorovom víťazstve, ktoré sme si stanovili ako prioritu, sa nám začal vzďaľovať. Vedeli sme, že koniec je ešte veľmi ďaleko a všetko sa to ešte pomení. Počas dňa sa nám však niekoľkokrát rozozvučali signalizátory a priniesol som niekoľko bodovaných rýb. Na obed sme mali v celkovom súčte už 218 kg. Vlaňajším víťazom stačilo dvesto kg na prvé miesto. Náskok našich susedov sa nám postupne podarilo znížiť a navečer dokonca preskočiť, keď sa nám podarilo konečne dostať aj kapra s hmotnosťou 14 kg. Streda bola pre nás celkom plodný deň, keď sme si pripísali 11 bodovaných rýb. Prišiel nám aj prvý kapor tesne pod 5 kg, ktorý nám nebol uznaný.
Trápenie s nebodovanými rybami
Ďalšiu noc sme mali tradične slabšiu, ale tesne pred svitaním sa začal kolotoč záberov. Na naše krmivo ryby evidentne zareagovali a aj napriek tomu, že sme už vynechali partikel, začali nám prichádzať ryby pod hranicou 5 kilogramov. Nepomáhali nám ani 2x24 mm nástrahy, či 30 mm boilies. V priemere každá tretia ryba bolo bodovaná, ale aj to išlo o ryby s hmotnosťou 5 až 7 kg. Fúkal silný severný vietor, ktorý nám sťažoval vyvážanie, ale ryby boli pri chuti. Počet nabitých batérií sa nám začal znižovať a ja som musel na vode začať šetriť a nejazdiť na plný výkon motora. Na vode som strávil niekoľko hodín, keď som sa doslova nedostal na breh. Keď som prichádzal k brehu s vyvezeným prútom a zdolanou rybou v podložke, Kosťo ma už čakal vo vode s druhým podberákom a prútom, na ktorom bola ďalšia ryba. Počkal som, kým mi doplní krmivo a vyrážal som opäť zdolávať. Igor našil na svoj prút 24 mm G2 s plavačkou Pampeliška a krátko na to som bol zdolať 11,4 kg šupináča. Po dlhšej dobe to bol opäť krajší kapor. Keď nám prišla ďalšia ryba cez 10 kg na Gangstra, začali sme si nadávať, prečo sme si nepriniesli práve toto boilies?! Je to naša najobľúbenejšia nástraha a máme na ňu nachytané najväčšie ryby, no dali sme na rady kamarátov, ktorí nám radili, že na Balatone ide dobre squid. Okamžite sme vyslali Igora, aby navštívil neďaleko sediaceho Michala a doniesol od neho 24 mm Gangstra G2. Ako bonus priniesol aj zopár kilogramov 30 mm boilies Losos‑ráček‑asa. Po každom zábere sme postupne prebili všetky prúty a lovili už len na géčko. Kŕmili sme len s 24 a 30 mm boilies. Pri asi desiatich nebodovaných rybách a pätnástich, za ktoré sme si body pripísali, som v piaty deň pretekov najazdil na vode neuveriteľných 22 kilometrov!
Krok za krokom
Hoci sa nám darilo každý deň chytať viac a viac rýb, stále to nestačilo a neustále sme sa držali okolo 6. - 7. miesta. Viacero maďarských tímov už prekročilo hranicu 500 kg a smutne sme sa pozerali, ako naši chalani na čísle 61 klesajú až na priebežné štvrté miesto… V noci sme toho veľa nechytili, ale v piatok ráno sa otočil vietor na severovýchodný a začal sa ranný kolotoč záberov. Konečne nám nabehla tá správna veľkosť rýb a menšie nebodované kapry boli vytlačené väčšími. Za krásneho kapra cez 15 kg sme si ani nestihli otvoriť môj povestný ananás v konzerve a už som vyrážal zdolávať ďalšiu rybu na Kosťov prút. Kapor cez 17 kg nám spravil nesmiernu radosť a pridal cenné body na naše konto. Boj o sektorové víťazstvo bol pre nás zase o niečo reálnejší. Opäť som strávil v člne takmer celý deň a začala sa prejavovať únava, ale stálo to za to.
Do 21. h sme zdolali sedemnásť kaprov a dotiahli sa na priebežné 5. miesto. Ibaže akonáhle sme dobre zachytali, darilo sa aj maďarským rybárom a neustále si nás držali na dištanc s náskokom približne 50 kg.
Šokovali sme aj samých seba
Pokiaľ by sme chceli dohnať túto stratu, muselo by sa Maďarom prestať dariť a my by sme potrebovali poslednú noc zabodovať. Predošlé noci sa nám však veľmi nedarilo, preto sme potrebovali, aby sa na nás usmiala šťastena. Po vyčerpávajúcom týždni, keď som bol vyšľahaný silným balatonskými vetrom a oplieskaný vlnami a spal som každý deň len zopár hodín, dokázal som si v poslednú noc siahnuť na dno svojich síl. Nadarmo nemám pod prútmi swingre s terminátorom a v poslednú noc som zabral skutočne ako terminátor. Kto ma pozná vie, že pokiaľ zacítim šancu, už ju len tak nepustím. Nezažmúril som oko a celú noc som zdolával, podoberal, dokrmoval a vyvážal. To všetko za prítomnosti veľkých vĺn a studeného vetra. Našťastie mal Igor so sebou ohrievač, a po každej zdolanej rybe som sa chodil nahrievať ako jašterica na slniečku. Ráno o 6. h sme maršalovi postupne vynášali prechovávacie saky na váženie. Bolo ich jedenásť a ryby od 5 kg do 14,5 kg! Jeden kapor mal tesne pod 5 kg a nebol nám tak zapísaný. Netušili sme, ako sa darilo ostatným, ale Kosťo už pre istotu pripravoval zemiaky na šnúrku a v prípade 4. miesta sme si chceli dať na krk takúto, „zemiakovú medailu“. O 8. h boli ukončené preteky IBCC 2017. Zhruba hodinu po skončení telefonoval náš maršal na centrálu a zisťoval výsledky. Keď nám oznámil, že sme skončili na druhom mieste s náskokom 20 deka a že je to už definitívne uzavreté, vypukla v našom tíme obrovská radosť. Pôvodne sme očakávali ten najhorší scenár v podobe 4. miesta a že nám utečie ešte aj sektor.
Po 10 minútach prišlo sklamanie
Začali nám prichádzať gratulácie od množstva ľudí, ktorí tieto preteky sledovali cez internet. Zhruba po 10 minútach však prišlo sklamanie, keď nás prepísali na 3. miesto so stratou 7 kg. Neskôr to bolo opäť prepísané a naša strata narástla na necelých 12 kilogramov. Bolo to divné a takáto vec by sa asi na takýchto veľkolepých pretekoch nemala stávať, ale boli sme nesmierne vďační aj za to tretie miesto. Mnohých sme šokovali a ešte deň pred koncom by zrejme na nás nikto nevsadili ani cent, že sa dostaneme na stupne víťazov. Za posledných 12 hodín sme zdolali 144 kg a celkovo ulovili 545,62 kg rýb nad päť kilogramov. Ešte v piatok ráno sme pritom strácali na 3. miesto okolo 200 kilogramov! Podaril sa nám neskutočný finiš a aj keď som vyhral niekoľko pretekov, toto tretie miesto je pre mňa zatiaľ to najcennejšie, čo sa mi podarilo na pretekoch dosiahnuť. Škoda, že sa na stupne víťazov nepostavil už žiadny slovenský, prípadne český tím, ale o rok to môže dopadnúť zase inak. Aj tento rok sa do prvej desiatky dostalo 5 československých tímov a opäť sme všetkým ukázali, že máme šikovných pretekárov. Navyše, niekoľko CZ a SK tímov vyhralo svoj sektor, v súťaži o 5 najväčších rýb patrilo prvé a tretie miesto takisto „našim“ a naj rybu pretekov sa podarilo uloviť taktiež českým rybárom. Organizačne bolo všetko perfektne zvládnuté, od registrácie cez žrebovanie, catering až po záverečný ceremoniál. Jedinú výhradu by sme mali jedine v tom, že by v budúcnosti mal byť pri vážení a zapisovaní úlovkov prítomný člen susedného tímu. V niektorých sektoroch to tak síce fungovalo, ale nie vo všetkých. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám držali palce a vysielali nám na diaľku pozitívnu energiu. Firme Mokošák za možnosť štartovať na týchto pretekoch. Veľká vďaka aj firme Mikbaits za materiálnu podporu a parťákom z tímu Kosťovi, Igorovi a môjmu otcovi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
