Minulý rok, na výprave s kamarátom Majom, som sa začal zaujímať o výrobky firmy Jetfish, ktoré mal so sebou. Nedalo mi, tak som sa na to pozrel bližšie. Padlo rozhodnutie! Naplánoval som si stretnutie s Peťom Šimoničom, kde sme sa dohodli na spolupráci. Počas zimy som nazbieral veľa nových informácií a mal som dostatok času na dôkladnú prípravu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.11.2017.
Apríl, mesiac, na ktorý som čakal neskutočne dlho. V robote som odrátaval posledné dni, doma všetko nachystané. V deň odchodu som ešte doladil nejaké detaily a mohol som vyraziť. Po troch hodinách jazdy som prišiel k jazeru. Krátky rozhovor s rybármi okolo jazera mi nedávalo veľkú nádej. Ryba bola úplne neaktívna. Aj napriek tomu som bol plný očakávania.
Prvá ryba a to 24-kilogramový lysec
Všetko prichystané, sadol som do člna a začal vyhľadávať miesta. Po chvíli už som mal položený prvý prút. Konečne, práve sa začala moja prvá výprava tohto roku. Vyviezol som druhý prút a vtom sa mi rozozvučal príposluch. Netrvalo to ani 10 minút. Panika na člne, motor na plné a rýchlo ku brehu. Chytil som prút do ruky a pocítil kontakt s rybou, ktorá už dokázala prejsť cez prekážku, kde som ju aj stratil. U mňa je známe, že prvú rybu výpravy si nikdy nepoťažkám. Nevadí, zaviezol som prúty a začal sa pre mňa týždňový relax, ktorý som už aj potreboval. Podvečer sa ozval signalizátor, ale ryba opäť vyhrala. Vtedy som si povedal, že viac smoly už ani mať nemôžem. Zmenil som nadväzce a znova jemne prekŕmil miesta, z ktorých som dostal zábery. Noc ostala hluchá, čo mi aj celkom vyhovovalo. Mal som dostatok času sa vyspať. Ďalší deň to predsa došlo. Záber, po ktorom som hneď cítil, že mám na konci krajšiu rybu. Zdolal som prvú rybu a to 24-kilogramového lysca. Vtedy mi padol kameň zo srdca a vedel som, že som rybám na správnej stope. Mesiac, ktorý striedal slnko, bol práve v splne. To bola noc, na ktorú som čakal. Zo spánku ma o jedenástej prebral krátky píp na dvoch signalizátoroch. Následne v jednej sekunde sa rozbehli oba prúty. Teraz čo skôr? Zasekol som udicu, ktorá bola položená neďaleko brehu a zdolával rybu taktiež z brehu. Ryba mi nedávala ani centimeter zadarmo, tak som prisekol aj druhú udicu a jemne dotiahol cievku, aby ryba nezašla z voľnej vody do prekážky. Po nejakom čase som zdolal rybu a rýchlo umiestnil do podložky. Nevenoval som jej pozornosť, keďže na druhom prúte si ryba stále pomaly brala silón z cievky. Tentoraz som rybu zdolal z člna a v podložke som mal krásnych dvoch kaprov. Neskutočné, krásny double 16- a 26-kilogramoví šupíci. Podarilo sa mi zdvihnúť svoj osobný rekord čarovným čupíkom striebristej farby.
Spln mal svoje čaro
Noc nabrala na obrátkach a mesiac sa dostal najvyššie. Zaspával som a sníval s úžasným pocitom. To som ešte nevedel čo ma čaká. Tri hodiny v noci a pomalá jazda ma zodvihla z ležadla. Čelovka ostala na stolíku, nevadí, hovorím si, však mesiac svieti ako halogén. Uchopil som prút, nasadal do člna a trielil na voľnú vodu. Zastavil som nad rybou, oprel sa do prúta a pocítil pod sebou veľkú tiaž. Čln sa pomaly začal plaviť tým smerom, kam sa ryba vybrala. Nemal som šancu ju odlepiť od dna, a tak som počkal, kým sa trochu unaví. Cítil som každú hranu, ktorou prechádzala a nebolo mi všetko jedno. Po nejakom čase, ťažko odhadovať, lebo vtedy mi išli minúty ako hodiny, sa mi podarilo rybu zodvihnúť a začala sa pre mňa nekonečná zdolávačka. Ryba si brala metre silonu, tak som išiel motorom za ňou. Ryba konečne strácala sily a podarilo sa mi ju dostať pod čln, kde som v svetle mesiaca zbadal majestátne telo. Celý som sa roztriasol a opatrne ju podobral. Je tam, neudržal som emócie a skríkol YEEEES. Cestou na breh ma triaška jemne prešla ale to netrvalo dlho. Keď Raubenka ukázala čistú hmotnosť 31,20 kg, znova som sa roztriasol ale tentoraz od šťastia. BIOKRILL úradoval!!! Počas jednej noci som si osobák prekonal druhý raz. Spln mal svoje čaro. Chvíľu nato som dostal záber, zdolal som menšiu rybu odhadom 12 kg, ktorú som hneď pustil. V tú noc som udice už ani nevyviezol, prepadla ma únava, a tak som si ľahol a so šťastím zaspával. Pri rannom fotení, som mal čo robiť, ale dal som to. Miesta bolo potrebné prekŕmiť. Ryby nabehli na krmivo do dvoch hodín. Na obed som zdolal nádherného 25,50 kg lysca. Bol som plný eufórie, keďže ostatní rybári sedeli bez kontaktu s rybou.
Celého ma zalial neskutočný pocit
Ryby pravidelne vyluxovali kŕmne miesta a mne chodili zábery, ale začal som ryby urezávať na hranách, čo sa mi doteraz nestalo. Naviazal som šokovky a bolo všetko v poriadku. Dva dni bez zdolanej ryby ma dosť trápilo. Ale aj napriek tomu som si to naplno užíval. Debatky so susedmi, pivko a prezeranie fotiek rýb z jazera ma opäť nakoplo. Krátko po položení montáže som dostal silný záber, a kolotoč pokračoval. Ďalšia ryba cez 20 kg a dve ryby jemne cez 15 kg. Neskutočný pocit mi zalial celé telo. Mal som pred sebou posledných 24 hodín lovu. Oproti mne sa uvoľnilo miesto, ktoré poznám, a tak som neváhal. Vyviezol som udicu kúsok za môj sektor a po pár hodinách sused oproti tiež. On pre istotu dva prúty. Oba prúty mal desať metrov od mojej montáže. Večer sa ozval práve tento prút a ja som chlapíkovi spomedzi jeho udíc doslova ukradol dlhého, bojovného 28 kg šupináča. Biokrill pod vodou spolu s partiklom proste čaroval. Do polnoci som zdolal ešte zopár menších rýb. Prezeral som si fotky a krútil hlavou, čo sa mi to vlastne podarilo. Posledné ráno som už ani nečakal, že niečo chytím. Ale jeden prút sa rozbehol úplne šialene. Za tri hodiny som zdolal štyri ryby v rozmedzí 15 – 19 kilogramov. Neskutočné ukončenie. Vyvážená guľôčka Biokrillu vo veľkosti 20 mm a tigrí orech mi spravili z tejto výpravy rybačku snov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
