Dolné Dubové
Konečne nadišlo dovolenkové obdobie a ja som sa rozhodol časť mojej dovolenky stráviť pri vode. Stále som ešte nebol rozhodnutý, kde presne strávim mojich 5 dní dovolenky, ale po dlhom plánovaní padla voľba na moju miestnu vodu – MsO Trnava VN Dolné Dubové.
nezadaný
29.05.2017 (6/2017)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.11.2017.
Táto cca 12-hektárová priehrada leží medzi obcami Horné a Dolné Dubové. Vyznačuje sa prívlastkom „chyť a pusť“. Rozhodol som sa, že vyrazím v nedeľu v poobedňajších hodinách s cieľom, že tí, čo boli na víkendovke, už odišli a ja budem mať väčší výber miesta. Tak aj bolo. Po príchode na priehradu bolo veľa voľných miest, a tak nastalo rozhodovanie, kde sa rozložím. Na konci priehrady je plytšia voda a pri hrádzi je to o dosť hlbšie, ale vzhľadom na to, že v chládku bola teplota 35 stupňov, som si vybral zlatý stred priehrady, domáci to miesto nazývajú „Pri kríži“. Miesto mi vyhovovalo z viacerých faktorov: dobrý prístup k vode a aj do vody s člnom. Sonarom som síce nenašiel žiadnu lavicu alebo prekážku, kde by sa mohli ryby zdržiavať, ale podarilo sa mi nájsť miesto s tvrdým dnom, tak som neváhal a hneď som aj osadil bójku v hĺbke 3 metre. Miesto som si hneď aj zakŕmil čerstvo varenou kukuricou a boilies s príchuťou kraba.
Vypol sa tesne pred podberákom
Na oba prúty dávam na začiatok moju najobľúbenejšiu montáž, ktorou je anti tangle clip. Pod jeden háčik, ktorý je z dielne UC veľkosť 6, putuje boilies, s ktorým som aj kŕmil, čiže krab. Pod druhý háčik ide moja veľmi obľúbená montáž, ktorá vie zapôsobiť ako na kapry, tak aj na amury a je to ananásová pop‑upka 10 mm a pod ňou 2 kukuričky. Tak, ryby to majú vo vode a ja pokračujem ďalej vo vybaľovaní, aj keď v tom tropickom teple je to veľmi deprimujúce. Tam, kde lovím, je obrovský orech, a tak neváham a rozbaľujem hneď pod ním bivak, aby som sa skryl pred priamym slnečným žiarením. Po chvíli je bivak postavený a ja si vychutnávam ešte zatiaľ studené pivko, ktoré v tej horúčave padne vhod. Vtom sa rozozvučí signalizátor a ja zdvíham udicu, na ktorej bolo nastražené boilies. V prvom momente to vyzerá na väčšiu rybu a asi po 10 minútach zdolávania som rybu dostal ku brehu. Predo mnou sa prevalil krásny šupináč, ktorý bol veľmi bojovný a svoj boj aj vyhral, lebo sa mi vypol tesne pred podberákom. Vo mne vypuklo veľké sklamanie, lebo to bola naozaj krásna ryba, no na druhej strane som sa utešoval, že keď prišiel záber tak skoro, tak sa mi určite ešte niečo podarí zdolať. Ešte predtým, kým som si znova vyviezol prút, tak som mal záber aj na druhú udicu. Tohto kapra sa mi už podarilo zdolať a vážil 4,3 kg. Už sa začalo pomaly stmievať, tak som išiel znova prikŕmiť k bójke a zároveň som aj previezol udice a s nadšením čakal, čo sa bude diať v noci. Ryby mali všetko pripravené a ja som si ako vždy uvaril kávu a počúval nočné žblnkotanie rybičiek a cvrkot cvrčkov. Ten pocit milujem, je to pre mňa totálny relax.
Druhý deň ráno
Ráno po piatej hodine vstávam a vyliezam z bivaku s údivom, že ma v noci nezobudila dáka jazda. Je mi to celé divné, tak sadám do člna a pomaly sa približujem na lovné miesto a sonarom sledujem, kde sú ryby. Je to tak, ako som očakával: ryby sa nachádzaj v stĺpci asi v 1,5 m hĺbke. Po raňajkách pripravujem 1,5-metrový zig‑rig s nastraženým plávajúcim boilies s dymovým efektom. Okolo desiatej robím svoj prvý životný záber na zig‑rig a na podložku vyťahujem 3 kg kapríka. Slnko už je vysoko na oblohe a úplné bezvetrie vymenil vietor, s ktorým som počítal, že by mohol trocha pohnúť s rybou. Okolo obeda ma prišla navštíviť manželka Mirka aj so synom Samkom. Zatiaľ, čo môj päťmesačný synček spí a Mirka sa opaľuje, ja stále špekulujem čo a ako zlepšiť, aby som docielil viac záberov ako doteraz. Boilies s dymovým efektom vymieňam za 10 mm ananásovú a 10 mm švestku popku. Nástrahu som dopravil k bóji a užívam si deň s rodinou. Asi po dvoch hodinách ma z polospánku zobúdza nesmelý záber, kde boli dve plávačky. Hovorím si: „Wau, zasa tá na zig‑rig.“ Jemne zasekávam a Mirke hlásim, že niečo tam je. Odpor som veľmi necítil, tak som si myslel, že to bude niečo okolo 5 kg, no po pár minútach podoberám krásneho šupinatého kapra s hmotnosťou 9,3 kg. V taký tropický deň to je niečo úžasné. Ďalšia ryba sa mi v ten deň už nepodarila, tak som začal s prípravou na nasledujúcu noc. Namiešal som krmivo, ktoré sa teraz skladalo z peliet a boilies. Partikel som teraz vynechal s domnienkou chytiť väčšiu rybu. Pod jeden háčik som mal nachystané dve 24 mm gule a pod druhý išli 18 mm potápavé boilies s 12 mm pop‑kou na panáčika. Deň ubehol veľmi rýchlo a prišiel čas sa rozlúčiť s manželkou a synkom. Na mieste ostávam sám, tak si púšťam rádio, nech mi je trocha veselšie, ale to, čo som tam počúval, mi veru veľkú radosť neurobilo. Hlásili veľmi veľké búrky a prívalové dažde. Najprv som to akosi neregistroval, lebo som bol v tom, že bivak ma zatiaľ nikdy nesklamal. Tak som si pripravil večeru, popíjal horúcu kávičku a vychutnával ten neskutočný pokoj. Nad priehradou sa už niesla tma a ja sedím pri bivaku v kraťasoch a tričku, lebo teplota v noci dosahovala až 26 stupňov. Boli to naozaj tropické noci a už bola len otázka času, kedy príde nejaká tá búrka z tepla.
Obrat po polnoci
Pred polnocou ma už bralo na spanie, ale povedal som si, že vydržím do dvanástej, zapíšem sa do rybárskeho lístka a presúvam sa do bivaku. Tak aj bolo. Len čo som zažmúril oči, rozozvučal sa signalizátor a ja vyskakujem z ležadla a onedlho sa fotím s päťkilovým šupíkom. Udicu som znova vyviezol k bójke, všetko som pripravil ako má byť a než som si znovu ľahol, rozozvučal sa aj druhý signalizátor zvukom, ktorý všetci milujeme. Bola to krásna nepretržitá jazda. Zdvíham prút zo stojanu a už na prvý dojem som mal pocit, že by to mohlo byť niečo väčšie. Toto nočné zdolávanie mám zo všetkého najradšej, všade v okolí je tichučko a jediné, čo je počuť, je rapkanie navijaka, keď si kapor pekne odvíjal, len čo mu sily stačili. Zhruba po dvadsaťminútovom boji podoberám kapra nad 10 kg. „Wau, tak minulú noc nič a teraz sa to konečne rozbehlo,“ povedal som si. Do rána sa mi podarilo vytiahnuť dve ryby, obe boli do 10 kg, ale veľmi potešili. Cez deň prevládali opäť veľmi vysoké teploty a ja som zasa skúšal všetko možné, aby som urobil nejaký záber, ale bolo to všetko zbytočné. V tom nesmiernom teple proste nemali žiadnu chuť prijímať potravu. Tak som si aspoň dobre oddýchol schovaný pod orechom, pod ktorým som bol utáborený. V rádiu som zasa počúval, ako na noc hlásia nárazový vietor a veľké búrky, ale tentoraz som tomu už neunikol. Navečer okolo piatej som pozoroval, ako sa všade naokolo zmráka a blýska. Niektorých rybárov to dokonca vyhnalo od rýb a odchádzali domov. Ja som ostával s domnienkou, že takých búrok som už prežil až‑až. Keď už to bolo veľmi blízko, tak som urobil všetko potrebné, čo som mal.
Tušil som, že príde druhá vlna
Pred devätnástou to prišlo. To nebol vietor, ale asi víchrica. Ja zalezený v bivaku, sediac na stoličke, hneď za „dverami“. Nárazy vetra a dažďa boli také silné, že som ešte zvnútra držal bivak, aby mi náhodou neodletel. Po chvíli mi vietor vyvrátil šilt na bivaku a vzhľadom na to, že som nemal zatvorené malé ventilačné okienko, ktoré sa nachádza pod šiltom, som bol behom pár sekúnd mokrý. To nehovorím o tom, ako som musel na chvíľočku otvoriť vchod a natiahnuť sa rukou, aby som okienko zavrel. To už voda zo mňa tiekla ako z vodníka. Táto kalamita trvala asi pol hodinu a potom som vyšiel von zistiť, čo sa to vlastne stalo. Bivakové kolíky boli všetky už z polovice vonku. Tak neviem, ako dlho by som to ešte vydržal vo vnútri. V člne som mal toľko vody, že som si mohol urobiť malý bazén. Rýchlo som nahodil udice, lebo ja mám vo zvyku pri búrke vždy vytiahnuť prúty von. Viem, že veľa rybárov to nerobí a aj keby mali v tej chvíli záber, tak z bivaku nevylezú a nadarmo im kapor vytiahne silon. Taktiež zbytočne škodia kaprovi a to nevravím o tom, že v búrke držať zdvihnutý prút, to je ako by ste držali v rukách hromozvod. No ale trocha som odbočil od témy. Udice nahodené a ja som sa išiel prezliecť do suchého oblečenia. Myslel som si, že po búrke to bude super noc na chytanie rýb, voda dobre prekysličená, ryby to možno rozhýbe správnym smerom. Len som nevedel, čo ma ešte čaká. Okolo desiatej sa začalo všade na okolo zasa blýskať a už som tušil, že príde druhá vlna. Pred jedenástou som vytiahol udice a zaliezol do bivaku. Tentoraz to bolo bez vetra, ale lejak to bol teda neskutočný. Hromy a blesky búchali a ja som mal pocit, že to je niekde hneď vedľa bivaku. Táto búrka trvala až do tretej hodiny rannej, tak nakoniec som z nočného rybolovu nemal nič. Ráno okolo šiestej som sa zobudil a išiel nahodiť udice aspoň na tých pár hodín, čo tu ešte budem, kým sa všetko vysuší. No to som ešte ani netušil, že sa mi podarí chytiť krásnych dvoch kaprov okolo 10 kilogramov, z toho jeden veľmi bojovný kapor, ale chudák bol taký dokaličený, až mi ho bolo ľúto. Tak, veci pobalené a ja som bol pripravený na odjazd domov k rodine. Táto rybačka bola pre mňa aj trocha adrenalínová, ale zasa som nazbieral nejaké skúsenosti a viem, že pred búrkou treba vždy zatvoriť aj ventilačné okienko na bivaku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
