Na dolnej čiernovážskej nádrži ma zastihol večer. Vietor ustal a na hladine sa začalo objavovať množstvo koliesok od zbierajúcich rýb. Muškárka však v ten deň v mojej výbave nebola.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚN 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.11.2017.
Tento pohľad na vodnú hladinu v hornej časti nádrže mi nedal pokoj. Krúžky od zbierajúcich rýb boli snáď všade. Niektoré ryby vyskakovali nad hladinu a boli medzi nimi aj také, aké sa nelovia každý deň. Bohužiaľ, ryby sa najviac ukazovali tam, kde doznieva prítok Čierneho Váhu v nádrži a prináša rybám množstvo potravy. A to je od brehu ďaleko. V mysli som si plánoval nasledujúcu vychádzku na tento pekný revír.
Prekvapil ma nízky stav vody
Ako to už býva, musel som si poriadne počkať a aj čas lovu som musel presunúť na ranné hodiny. Parťáka mi robil Jaro aj s manželkou, chcel sa pozrieť na miestne pstruhy, a hlavne uloviť nejakú krajšiu rybu. Loviť sme začali v hornej časti nádrže, Jaro na prívlač, ja som muškáril. Okolo sa motali ešte dvaja rybári – jeden muškár, druhý používal sbiro, nástrahu som nevedel identifikovať. Prekvapil ma nízky stav vody, takto skoro ráno som tu ešte nelovil. Uvedomil som si, že je to zapríčinené prevádzkou prečerpávacej elektrárne. V noci, keď je elektrický prúd lacnejší, prečerpávajú vodu do hornej nádrže. Cez deň, keď nastane väčší odber, elektráreň začne vyrábať prúd a voda v dolnej nádrži počne do obeda stúpať. Tak sa aj stalo. Kvôli nižšiemu stavu sme sa presunuli po brehu smerom ku hrádzi, už po pár metroch bola voda dostatočne hlboká. Jaro začal vláčiť a okamžite mal na prúte prvú rybu. Bol to menší potočák, ďalšie nasledovali ako na páse. Ja som zvolil klasickú zostavu dvoch mušiek, dole som dal mierne zaťaženú patentku a na príves jednoduchú zelenú nymfu s oranžovým atraktorom. Musel som zabrodiť kúsok od brehu a začal vodiť mušky. Prvá ryba mi vzala patentku a bol to celkom slušný potočák okolo 35 cm. Spravil som pár fotiek, ryba odplávala do vôd nádrže a pokračoval som v love. Nasledujúca ryba, ktorá zabrala opäť na spodnú mušku, bol ostriež. Ryby brali spoľahlivo a pekne na striedačku: pstruh – ostriež. Niektoré ostrieže tu dosahujú slušné veľkosti. Ani ja ani Jaro sme nemali na prúte žiadneho dúhaka. Slnko začalo pomaly stúpať vyššie a spolu s jeho zvyšujúcou sa intenzitou ustávala aktivita rýb. Pomaly sme sa presunuli nižšie do hlbšej vody, ale aktivita rýb ustala úplne. Nemalo zmysel ďalej švihať vodu, a tak sme rybačku ukončili na obede v Kráľovej Lehote. Jaro, napriek slušnému množstvu ulovených rýb, nebol úplne spokojný, chýbal mu zdolaný čiernovážsky velikán. Nevadí, nie je všetkým dňom koniec.
Moje plány sa začali materializovať
V tom roku som sa nevedel na nádrž dostať, nebol čas a keď bol, proti bolo počasie. Až na konci augusta, cestou domov z Liptova, som v podvečer odbočil na Kráľovu Lehotu. Bolo bezvetrie, v aute muškárske vybavenie, dokonca fotoaparát. Mal som pocit, že by to mohlo vyjsť a moje plány sa začali materializovať. Po príchode k nádrži, teda k prítoku, som sa pustil pomaly rozbaľovať prút, v pokoji som naviazal osvedčenú kombináciu patentka a zelená nymfa na príves. Na druhej strane lovil jeden rybár, muškáril, bez viditeľných úspechov. Do tmy zostávali asi dve hodiny, keď som nabrodil kúsok od brehu a začal hádzať a vodiť mušky. Na počudovanie som bol, rovnako ako kolega na druhej strane, bez kontaktu s rybou. Tie tu však evidentne boli a dávali o sebe vedieť občasným zazbieraním alebo vyskočením nad hladinu. Na moje prekvapenie sa začal dvíhať nepríjemný vietor. Všimol som si, že na jednom mieste sa pravidelne objavujú krúžky. Zašiel som ešte ďalej od brehu a mušky sa mi podarilo trafiť do blízkosti tohto miesta. Šnúru som pomaly sťahoval medzi prstami, zrazu prišiel prudký záber, ale ťah v šnúre hneď povolil. Stiahol som šnúru a prezrel nadväzec. Ten bol kompletne odtrhnutý. Stalo sa mi to už druhý raz po sebe, odkedy som zmenil značku nadväzcového fluorokarbónu. Z vesty som vybral iný fluorokarbón, síce hrubší, ale osvedčený. Tentoraz išla na príves malá hnedá bažantia nymfa s ružovým atraktorom.
Kondične dobrá ryba
Prvý hod som viedol tesne popri brehu, asi na meter od neho. Ryby sa tu často motajú pod nohami. Na prvé potiahnutie prišiel záber. Zdvihol som prút a skúsil zatiahnuť. Ryba si začala brať šnúru, podľa ťahu sa dalo usudzovať, že to bude krajší pstruh. Vytiahol pomerne dosť šnúry, potom sa rozhodol točiť na jednom mieste. Chvíľu sme sa naťahovali, nakoniec som unaveného dúhaka naviedol ku brehu. Kondične dobrá ryba, pekne stavaná, dĺžkou niečo cez 40 cm. Rýchlo som spravil niekoľko fotiek. V nasledujúcich chvíľach som ulovil niekoľko menších potočákov, potom som na voľnej vode dostal nenápadný záber. Prisekol som a šnúra začala miznúť vo vode. Podľa odporu brániacej sa ryby som usudzoval, že bude ešte väčšia ako posledný dúhak. Pomaly som ju dostal pod nohy, bol to opäť pstruh dúhový, na moje prekvapenie o nejaký centimeter menší. Na dolinu už padalo šero, vietor spôsoboval, že loviace ryby nebolo dobre vidieť. Skúsil som ešte párkrát nahodiť, ale bezvýsledne. Ryby z môjho miesta zmizli, naopak, nabehli na druhú stranu rybárskemu kolegovi, ktorý bol dovtedy bez ryby. Balím, stačilo. Pri skladaní prúta ma začalo striasať od zimy. Pri pohľade na teplotu v aute zisťujem prečo. Je necelých osem hodín a sedem stupňov. Darmo, v tomto kraji je na konci augusta cítiť nastupujúcu jeseň. Cestou bilancujem. Čierny Váh si pre mňa opäť pripravil niečo nové. Za všetky ryby som vďačil jednej nenápadnej muške. K lovu na sucho som sa síce nedostal, ale tento špecifický revír nesklamal a za malú chvíľu som mal možnosť povodiť na prúte pekné ryby. Vďaka za to.
Najskôr som vyskúšal loviť prívlačou
Poslednú rybačku na pstruhovom jazere som v tom roku absolvoval na východe. Pri dovolenke na Dedinkách som po mnohých rybách, ktoré ledva presahovali 30 cm, chcel pre zmenu navštíviť niektorú z okolitých pstruhových nádrží. Najviac sa mi pozdávala vyrovnávačka Dediniek, VVN Dobšiná. V rybárskych magazínoch sa často objavujú úlovky trofejných pstruhov práve z tejto nádrže. Pripravil som si náčinie a v jeden z posledných septembrových dní som stál na brehu nádrže s prívlačovým aj muškárskym prútom. Bol slnečný, ale veterný deň. Nádrž má klasický pretiahnutý tvar, v hornej časti je prítok. Cez polarizačné okuliare som videl okolo brehu množstvo zatopených kríkov aj vodné rastlinstvo. Na druhej strane lovil ďalší rybár, používal sbirolino. Najskôr som vyskúšal loviť prívlačou. Na ťažšie hauzerovo perie mi po malej chvíli zabral pekne stavaný pstruh potočný. V hornej časti nádrže sa sporadicky vyhadzovali ryby, a to pekné. Loviac som sa tam pomaly presúval. Zrazu mi nástraha uviazla v nejakej pevnej prekážke pri dne. Po strate nástrahy som naviazal novú, po pár nahodeniach som prišiel aj o tú.
Neďaleko mňa zazbierala ryba
Na rad prišiel muškársky prút. Trochu som zabrodil do nádrže a prekvapil ma pomerne veľký nános bahna. Aj cez polarizačné okuliare bolo ťažké zistiť profil dna a to aj na menšiu vzdialenosť. Nakoniec som zistil, že sa nachádzam v plytkej vode, nebola hlbšia ako 70 cm. Na nadväzec som naviazal ľahkú patentku a na príves tradične malú zelenú nymfu. Začal som prehadzovať okolie, muchy som vodil veľmi pomaly. Po malej chvíli som zdolal dvoch malých potočákov. Neďaleko mňa zazbierala ryba. Muchy som nahodil do tohto priestoru. O chvíľu mi nástraha niekde uviazla. Po strate prívlačových nástrah som sa lúčil aj s muchami. Zatiahol som prútom a domnelá prekážka sa dala do pohybu. Ryba si brala dosť šnúry a smerovala do hlbšej vody. Na jemnom prúte som korigoval jej výpady a tŕpol, čo bude nasledovať. Pomaly som ju dostával bližšie. Pri brehu som na spodnej muche zbadal striebristú rybu, myslel som, že na prúte vodím jazeráka. Ryba však zďaleka nevyčerpala všetky sily, jej výpady nemali konca, hlavne keď mala v zornom poli mňa. Nakoniec som ju v rozbahnenej vode dostal do podberáka a išiel ju na breh identifikovať. Polmetrový dúhak bol krásne stavaný, malá hlava svedčila o tom, že ide o ikernačku. Bol husto bodkovaný a chýbal mu klasický dúhový pás, preto som ho mylne považoval za jazeráka. Opláchol som podberák a pomaly kráčal smerom ku hrádzi. Ešte polhodinku som skúšal loviť na hlbšej vode, ale bezvýsledne. Zbalil som prúty a vyrazil na chatu. Na to, že som bol na nádrži prvýkrát, som odchádzal spokojný. Na tento zaujímavý revír sa určite vrátim. Jazerné muškárenie na pstruhových vodách má svoje neopakovateľné čaro. Je to veľmi efektívna rybolovná technika a ponúka excelentné športové zážitky. Dajú sa ňou uloviť aj staré a opatrné ryby. Jediným negatívom je asi len to, že väčších pstruhových nádrží nie je na Slovensku viac.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
