Už veľa rokov chytám kapry na revíroch Moravského rybárskeho zväzu, nikdy moje kroky pri výprave za kaprami neprekročili hranice Južnej Moravy. Minulý rok som sa však rozhodol pre zmenu – navštíviť niektorý zahraničný revír, na ktorom už skúšalo svoje šťastie nespočetné množstvo rybárov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.11.2017.
Samotnej výprave predchádzalo zozbieranie informácií o rôznych revíroch, tamojšom spôsobe lovu a všetko čo súvisí s kaprárinou za našimi hranicami. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol navštíviť zahraničný revír, boli tiež iné pravidlá lovu a to lov bez obmedzenia doby, ktorá u nás stále ešte nebola presadená, čo je veľká škoda.
V ústrety novému revíru
Čítaním rôznych diskusií a zháňaním informácií nakoniec padla voľba na zväzový revír v Chorvátsku a to na štrkovisku s rozlohou niečo cez 40 ha. Na tomto jazere je, ako som už uviedol, povolený lov nonstop, na tri prúty bez možnosti vychádzať na vodu, všetka manipulácia pri kŕmení a love musí byť vykonávaná iba z brehu bez možnosti vyvezenia návnad, zmapovania si rybárskeho miesta a podobne. Rovnako je na tomto jazere potrebná zručnosť pri dlhších nahodeniach, lebo sa tu kŕmi vo väčších vzdialenostiach a to len rôznymi typmi kŕmiacich rakiet. S dlhšími nahodeniami nemám problém, preto som si vybral túto lokalitu a po detailnom naplánovaní trasy som s parťákom Lukášom vyrazil v druhej polovici apríla v ústrety novému revíru. Niekoľkohodinová cesta nám veľmi rýchlo utiekla, lebo sme boli obaja už nedočkaví, až konečne uvidíme jazero a vyberieme si miesto pre náš týždenný lov. Vzhľadom na veľkú obsadenosť nami vytypovaných miest sme nakoniec zvolili miesto približne v strede jazera, kde práve končili českí rybári. Tým sa podarilo uloviť niekoľko krásnych kaprov cez dvadsať kilogramov, čo bola pre nás veľmi povzbudivá správa. Svoje lovné miesto som takmer hodinu prehadzoval markerom a mapoval dno i hĺbku tam, kde som predpokladal, že budem loviť. Bol som prekvapený, že hĺbka sa pohybuje okolo 9,5 metra. Na jarný lov mi táto hĺbka pripadala dosť veľká, avšak voľných pľacov na revíri už mnoho nebolo, tak som nakoniec svoje lovisko umiestnil v hĺbke 9,5 metra. Kŕmiť som sa snažil pomocou veľkej spomb rakety prútom Mivardi Spod Rod 5 lb. Tento prút znesie drsné zaobchádzanie a plnú veľkú spomb raketu odhadzujem v pohode za hranicu 100 metrov bez najmenších problémov. Nahodenia som sa pokúšal smerovať čo najviac koncentrovane na jedno miesto, kam som nahadzoval aj dva prúty, tretí prút putoval mimo kŕmne miesto. Na kŕmenie som používal zmes peliet a to Halibut pelety Rapid Classic rôznych priemerov spoločne s peletami Rapid Turbo, ktoré som predtým zalial aminoliquidom Crazy Liver. Týmto mixom peliet spoločne s boilies som niekoľkokrát denne kŕmil svoje lovné miesto. Vzhľadom na rôznu dobu rozpadu peliet sa na kŕmnom mieste neustále nachádzala potrava v určitom stupni rozpadu, čo stále lákalo ryby k môjmu krmovisku. Spoločne s peletami som tam prihadzoval aj boilies Crazy Liver v priemere 18 mm, každý deň približne tri kilogramy.
Neskutočne stavaný lysec
Prvý deň už okolo tretej poobede sme mali prúty nahodené, všetko potrebné pripravené, a tak som mohol v pokoji relaxovať po dlhých prípravách a ceste. Pri večernej káve ma však náhle „naštartoval“ prvý záber na pravý prút, na ktorom bolo boilies Crazy Liver s plavačkou rovnakej príchute. Už po záseku bolo jasné, že na prúte nie je nič malé. Súvislý ťah kapra dával tušiť, že pôjde o krásnu rybu; kapor si niekoľkokrát po záseku zobral z cievky, takisto pri brehu predviedol niekoľko rýchlych výpadov, kým sa mi ho podarilo naviesť do podberáka. Po podobraní kapra som nemohol uveriť, o aké „monštrum“ ide. Bol to neskutočne stavaný lysec bez jedinej šupinky, také ryby som zatiaľ videl iba na stránkach časopisov a videách popredných kaprárov. Digitálna váha sa zastavila na čísle 27 kg. „No pecka“, kričal som na celé jazero. Svoj osobný rekord som si vylepšil o dva kilogramy, bolo to neuveriteľné! Po krátkom fotení som následne kapra pustil späť a musel som sa na chvíľu posadiť, aby som vstrebal tento neuveriteľný zážitok. Prvý deň, prvý záber, prvá ryba a hneď taký „mamľas“. Po chvíli som prút opäť nahodil na lovné miesto a prikŕmil pár rakiet mixom peliet a čakal, čo sa bude diať. V priebehu prvej noci som do ranných hodín zdolal ešte tri ďalšie kapry s hmotnostným priemerom okolo 14 kg, čo bola paráda. Všetkým kaprom zachutilo boilies s montážou na panáčika. Druhý deň lovu som bol celý bez záberu, aj napriek masívnemu kŕmeniu sa na lovnom mieste nič neodohrávalo.
Kapor sa neustále držal pri dne
Pri večernom dokrmovaní okolo 19. hodiny sa opäť rozozvučal môj hlásič, znova na pravej strane. Na nič som nečakal a ľahko prisekol, lebo kapor už veľmi intenzívne odmotával vlasec z cievky. Po záseku ryba nekládla príliš veľký odpor, ale podľa súvislého ťahu a pohybov jej plutiev som opäť očakával väčší exemplár. Ako ľahko som ho priviedol ku brehu, tak ťažko sa mi ho darilo priblížiť k podberáku. Kapor sa neustále držal pri dne a nie a nie povoliť v ťahu, nebol som schopný ho niekoľko minút odlepiť od dna. Po desaťminútovom preťahovaní nakoniec kaprovi došli sily a nechal sa naviesť do podberáka. To, čo som videl v sieti podberáka, mi nešlo do hlavy. Šupináč, ktorý snáď nikdy nebol na háčiku. Kapor bol azda vyšší ako dlhší, pri dĺžke 80 cm mal rovných 22 kg, jeho obrovské brucho bolo akoby ho niekto nafúkol pumpičkou. Po krátkom fotení a natáčaní sa kapor ponáhľal do svojho domova. Moja radosť nepoznala hraníc, taký štart som si nepredstavoval ani v najdivokejšom sne. V ten deň však už záber neprišiel.
Aj to k rybačke patrí
Tretí deň bol pre mňa smoliarskym, lebo som mal na prútoch tri kapry, ktoré sa mi nepodarilo zdolať, jeden sa mi zamotal do markeru suseda, ktorý si ho zabudol stiahnuť ku dnu a ďalšie dva sa mi v priebehu zdolávania „vyrezali“. Ale aj to k rybačke patrí. Štvrtý deň však bol s veľkým „D“. Celý deň, ako zvyčajne, záber neprišiel, skoro som premýšľal, či má zmysel počas neho dokrmovať. Okolo siedmej hodiny večer, ako bolo každodenným pravidlom, opäť prišiel pomalý rozvážny záber na pravý prút. Po záseku sa ryba správala nezvyčajne, neustále akoby trepala hlavou, zrejme sa snažila zbaviť háčika vo svojej papuli. Celkom rýchlo sa mi podarilo kapra pritiahnuť kúsok od brehu, ryba sa neustále ukazovala pod hladinou a svojimi plutvami vírila okolitú vodu. Podľa tela, ktoré vykuklo kus od brehu, som vedel, že je to „on“. Po navedení do podberáka sa objavil taký kapor, ktorý ma doslova „dostal“. Bol to starý obrovský lysec s enormným bruchom a stavbou tela s neuveriteľne širokým chrbtom. Tento exemplár bol už určite na háčiku mnohokrát, preto sa snažil v priebehu zdolávania háčik si pohybmi hlavy z tlamy „vytrepať“. Pod kapra sme ihneď dali podložku a s touto ho vytiahli z vody, pretože sme nechceli riskovať pretrhnutie sieťky a poškodenia takej nádhernej ryby. Po zvážení tohto monštra bolo jasné, že som si opäť zdvihol svoj „osobák“ a to o rovných 6,5 kg, kapor vážil neuveriteľných 33,5 kg. Eufória z úlovku bola úžasná, ruky sa mi chveli, proste neopísateľný pocit. Táto výprava bola jedna z mojich najvydarenejších, čo som kedy v živote zažil. Ďalej už nebudem rozpisovať posledné tri dni lovu, počas ktorých sa mi podarilo zdolať štyri kapry, z toho dvoch lyscov 21 a 23 kg a dva menšie kapry okolo 16 kg, ktoré nepohrdli hotovým boilies Crazy Liver Hard Balls priemerom 18 mm. Tie sú extra vytvrdené na eliminovanie bielej ryby. Najúspešnejšie montážou bola kombinácia fluorokarbónu 20 lb a šnúrky Super Soft 20 lb s háčikom MTC Gripper veľkosti 8. Veľmi by som týmto chcel poďakovať parťákovi Lukášovi za jeho pomoc pri manipulácii s úlovkami a nádherné zachytenie neopísateľných momentov pri love. Rovnako tak ďakujem firme Mivardi za podporu, ktorá mi priniesla veľké množstvo úlovkov a nezabudnuteľných zážitkov pri vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
