V sieti sa pomaly prevalil široký žltozeleno fľakatý chrbát obrovskej ryby. Tak to je určite on! Kráľ hradnej priekopy! Zatiaľ iba monitoruje situáciu. Ale lovci čoraz viac doťahujú sieť. Vtom prudko švihne chvostom a vyrazí proti sieti. Sieť sa napína, ale vydrží tlak mohutnej ryby.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2018.
Veľký sumec už zistil, že je uväznený. Dvaja najodvážnejší rybári berú veľké podberáky a vyrážajú proti rybe. Cítia silné nárazy svalnatého tela, až sa im podlamujú kolená. Snažia sa navliecť podberák aspoň na hlavu ryby. Sumec je však v plnej sile. Nie je unavený zdolávaním, a tak bez problémov odoláva neznámym votrelcom, ktorí sa nečakane ukázali v jeho kráľovstve. Ale ani rybári to nevzdávajú. Nakoniec sa jednému predsa darí nadvihnúť hlavu sumca. Dvaja ďalší mu prichádzajú na pomoc. Spoločne dvíhajú veľkého sumca – kráľa. Prekrásne sfarbený obor v dokonalej kondícii. Má dva metre dvadsať a niečo cez osemdesiat kíl. Opatrne ho nadvihujú a púšťajú von zo siete. Sumec naďalej zostáva strážcom hradnej priekopy…
Pokračujeme v love
Študenti rybárskeho odboru z Ivanky pri Dunaji preukazujú svoje schopnosti. Už pri prvom záťahu sa im podarilo vyloviť asi najväčšiu rybu spod Holíčskeho zámku. Ale kvôli tomu tu nie sú. Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Holíči nás požiadala, aby sme im pomohli pri odlove premnožených karasov v zámockom vale. Okrem toho bolo našou úlohou odloviť niekoľko veľkých kaprov pre spestrenie revíru bez privlastnenia si úlovku, ktorý je v ich obhospodarovaní. Uvoľnené miesto po odlovených rybách potom zaplní násada menších kaprov a na obmedzenie premnožených karasov to bude aj násada šťúk. Veľký sumec bol určite netradičným a zaujímavým spestrením lovu, ale nebol to určite ani cieľ ani jediné prekvapenie pri našom love.
Z dravých rýb prevažovali sumce.
Spôsob lovu
Keďže sa zámocký val – vlastne obranná hradná priekopa nedá vypustiť, podobne ako napríklad chovný rybník, je lov veľmi náročný. Výhodou je aspoň to, že je tu rovné dno, prakticky bez prekážok a hĺbka vody len do približne 1,2 metra. Umožňuje to použiť veľkú záťahovú sieť. Hradnú priekopu sme najskôr jednou sieťou zaplotovali a potom sme záťahovú sieť postupne ťahali oproti „plotu“ tak, aby ryby nemali možnosť úniku. Okrem toho sa pri love osvedčil aj elektrický rybolovný agregát. Tým sa ryby na niekoľko minút omráčili, aby sa dali jednoducho vyloviť.
Veľké kapry
Kvôli rýchlejšiemu postupu práce sme sa rozdelili na dve odlovné skupiny. Jedna skupina na člnoch so sieťami, druhá s elektrickým agregátom. Elektrickým agregátom sme lovili množstvo karasov, ktoré sa ukrývali popod podomleté brehy a v zarastených častiach valu. A po dotiahnutí siete sme odlov sieťami kombinovali opäť ešte s agregátom. Bolo to hlavne preto, že veľkým kaprom sa často podarilo doslova pritlačiť ku dnu a sieť podplávať. Naopak, amury bez problémov preskakovali ponad sieť. Kombinácia oboch metód odlovu sa osvedčila aj keď to bolo mimoriadne náročné na disciplínu a bezpečnosť práce. Pri druhom záťahu sa v sieti konečne objavili veľké kapry. Krásne ryby, z ktorých najväčšie kusy mali viac ako desať kilogramov. Ryby sme postupne odlovovali a v prepravných debnách sa prevážali na ďalšie revíry holíčskej organizácie. Skutočne, rybári v Holíči sa o svoje revíry starajú naozaj vzorne. Najlepšie je to vidno na zarybnení a úlovkoch v ich revíroch, o čom sme sa sami mali možnosť presvedčiť.
V hradnej priekope je aj množstvo pekných kaprov.
Ďalší kapor, ktorý tu dorástol do slušných rozmerov.
Bohaté úlovky
Podvečer po poslednom záťahu sme sa presunuli na lovný rybársky revír MO SRZ v Holíči. Ani únava po náročnej práci nezabránila študentom, aby si pripravili udice na športový rybolov. Začala sa súťaž, kto uloví najviac kaprov. Pripadali sme si doslova ako na chovnom rybníku. Veď najlepší študent dokázal uloviť dvadsať krásnych kaprov, všetko vo veľkosti okolo dvoch, troch kilogramov. Okrem krásne stavaných kaprov to boli aj pleskáče, lieň a ďalšie ryby. Všetky, samozrejme, putovali naspäť do revíru.
Zlatá rybka na záver
Na druhý deň sme opäť pri zámockom vale. Slnko už od rána neúprosne páli, keď rozbaľujeme siete. Záťah ide výborne, partia chalanov je už dokonale zohraná. S ďalšími chlapcami ešte lovíme elektrickým agregátom karasy popri brehoch. Vaničky sa postupne plnia a okrem karasov sa občas uloví aj väčší či menší sumček, alebo zubáčik. Svedčí to o tom, že sa tu úspešne prirodzene rozmnožujú. Veľké amury niekedy preletia elektrickým poľom agregátu tak rýchlo, že ich nestihne omráčiť, a tak unikajú, ale nie všetky… Náhle sa pod brehom v prikalenej vode objaví krikľavo sfarbené telo neznámej väčšej ryby. Až po podobratí je jasné, že sa nám podaril úlovok doslova „zlatej rybky“, či skôr ryby. Je to zlatožltý asi meter dlhý fúzatý zlatý sumec. Ďalšia rarita zámockého valu. Pred pustením na slobodu sme nezabudli ešte na nejaké želania. Najväčším a spoločným prianím bolo, aby sme sa opäť v Holíči stretli. Partia nadšencov, ktorí zasvätili svoj život rybám, rybárstvu. Študenti z Ivanky, ktorých práca s rybami jednoznačne baví a rybári z Holíča, ktorí sa snažia o im zverené revíry ukážkovo starať.
Zlatá rybka v podobe zlatého sumca.
Balíme - unavení, ale spokojní, úloha splnená.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
