Všetko sa začalo nevinným telefonátom. Volal mi kamarát, že so svojim 10-ročným synom sledoval môj facebook profil a videl, že pravidelne pridávam fotky a krátke texty z mojich rybačiek.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.12.2018.
Tak ma poprosil, či by som vedel venovať nejaký čas na to, aby som jeho syna naučil pár trikov pri love rýb. Mladý začal chodiť na rybačky, ale zatiaľ iba na súkromné vody, avšak ani tam mu ten rybolov nejde podľa predstáv.
Samozrejme, že som súhlasil a hneď na druhý deň sme už sedeli v obývačke a pár hodín sme sa rozprávali hlavne o rybách a o rybačke. Dozvedel som sa od Romanka, že už síce bol párkrát na rybačkách, ale skoro vždy bol so začínajúcim rybárom, od ktorého sa nevedel naučiť užitočné veci a permanentne bol bez záberu, alebo chytil iba málo rýb. Pochopiteľne, v televízore a v rybárskych médiách videl to, že aj za pomerne krátky čas môže byť rybár úspešný.
U mňa neobstoja žiadne výhovorky
Dozvedel som sa od neho aj to, že vie zostaviť koncovú udicu, viazať háčiky, nahadzovať. Tak som usúdil, že základy už ovláda a ja ho musím iba nasmerovať na ten podľa mňa správny smer. A tým smerom bude určite športový rybolov, ochrana a láska k prírode a k zvieratám. Dohodli sme sa na tom, že hneď na nasledujúci deň sa vyberieme na lov karasov na neďaleké štrkovisko.
Keď sme si všetko vyjasnili začal som sa chystať domov a od Romanka som sa lúčil vetou: „Ráno o siedmej budem u teba pred domom, ak ma tam nebudeš čakať, tak idem bez teba na rybačku. U mňa neobstoja žiadne výhovorky.“ Nasledujúci deň ráno o siedmej ma už Romanko čakal na dohodnutom mieste a usmieval sa. Vystúpil som z auta a už som počul, že „Vidíš, Peťo, nezaspal som. Dajme veci do auta poďme za rybami.“
Tak sme aj spravili, naložili veci do auta a vyrazili na rybačku. Po príchode na štrkovisko sme museli akceptovať, že je tam dosť veľa rybárov, ale stará časť štrkoviska, kde je plytká voda, je bez rybárov, a tak sme vybrali práve tam.
Áno dobre čítate, pleskáč…
V priebehu pár minút sme si obsadili svoje miesta a rozložili si rybárske veci. Začal som sa venovať mladému rybárovi a vysvetlil mu, prečo práve tu budeme loviť. Chystáme sa loviť karasy a tie majú rady zarastené miesta vo vode; zdržiavajú sa s obľubou v blízkosti tŕstia a tráv, obľubujú aj mierne zabahnené miesta kde hľadajú prirodzenú potravu, patentky. A naše miesto nahadzovania bolo práve také, že tam boli kríky, tŕstie, stromy. Prišlo na rad miešanie krmiva. Na dnešný lov karasov som si vybral krmivo Gold Feeder Pleskáč. Áno dobre čítate, pleskáč. Toto krmivo je dostatočne sladké, ale zároveň aj korenisté a chutí pleskáčom, karasom a aj kaprom. Postup miešania krmiva, vlhčenia krmiva, pridávanie tekutej arómy som Romankovi vysvetlil a potom som ho nechal aby to sám začal robiť a ja som iba kontroloval či to robí správne a, samozrejme, fotil som celý proces miešania krmiva, ktorý bol takýto:
- Romanko do 16-litrového plastového vedra vysypal 3 kg krmiva
- pridal 800 g Pastonchino a suchú zmes poriadne premiešal
- nabral si asi 500 ml vody, do ktorej nalial 100 ml kukuričného mlieka a opäť poriadne premiešal
- opatrne nalieval aromatizovanú vodu na suché krmivo a následne rukou znovu premiešal
- na druhé 16-litrové vedro položil sitko a cez to sitko pretlačil už navlhčené, namiešané krmivo a takto sme dostali dokonale homogénnu konzistenciu krmiva. Z neho sme spoločne vytvarovali kŕmne gule vo veľkosti mandarínky s tie som pomocou praku nastrieľal k protiľahlému brehu k blízkosti tŕstia a stromov. Nasledovalo zostavenie koncovej udice, ktoré pozostávalo z 20-gramového Method Flat Mini kŕmidla, zarážky, rýchloobratlíka a háčika Guru s nástrahovým ostňom. Ako nástrahy sme používali 7-milimetrové Pro Method peletky.
Presne toto som chcel
Romanko si naplnil kŕmidlo s krmivom, nastražil na osteň malú peletku, pripravil sa na nahadzovanie a koncová montáž už letela do vzdialenosti 50 metrov, približne na zakŕmené miesto. Ja som síce prišiel aby som pomáhal Romankovi, ale aj ja som mal so sebou svoje feeder prúty, a tak som aj ja nahodil svoje montáže a čakal na záber. Nemuseli sme dlho čakať lebo po pár minútach sme obidvaja zaznamenali záber a skoro v rovnaký čas sme aj zasekávali a zdolávali.Tu sa možno pozastavíte nad touto mojou vetou, že zdolávali, ale áno opatrne sme zdolávali 500- až 800-gramové karasy s jemným náčiním, malým háčikom. Zdolávania síce netrvali dlho iba 2 – 3 minúty, ale presne toto som chcel, aby sa mladý rybár naučil ako sa má zaobchádzať s prútom, navijakom, cievkou navijaka počas zdolávania ryby. Išlo mu to celkom v pohode, no je tam ešte čo dolaďovať, ale keď aj naďalej bude chodiť k vode so skúsenejším rybárom, tak sa to rýchlo naučí. Musí si ešte zvykať na presné nahadzovanie a na podoberanie ryby.
Dosť často sme prehadzovali svoje koncové udice lebo sme mali asi každých 10 minút záber a vždy sme zdolávali karasy. Dúfal som, že časom sa na naše zakŕmené miesto priplávajú aj kapry, ale to sa nestalo. Spoločne s mladým rybárom Romankom sme za 4 hodiny lovu zdolali asi 30 karasov, užili si pekné slnečné počasie a konečne prežil aktívnu rybačku, čomu sa neopísateľne tešil. Samozrejme, že po fotení bez problémov a šetrne pustil všetky ryby na slobodu. Ak vás zaujíma, ako sa bude mladý rybár Romanko ďalej učiť a zdokonaľovať v love rýb tak aj naďalej čítajte moje príspevky lebo sa Romanko rozhodol, že sa stane členom Slovenského rybárskeho zväzu a získa rybársky lístok a povolenie na rybolov a, prirodzene, absolvuje svoje prvé rybárske preteky. Budem sa snažiť vo svojom nasledujúcom článku opísať, ako sa mu darilo alebo nedarilo. Samozrejme, prajem mu veľa šťastia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
