Trojica pretekárov z tímu Starbaits Slovensko nie je čitateľom Slovenského RYBÁRA neznáma. Ľubo Žabčík, Rišo Ježík a Miro Laurinc sa veľkými písmenami zapísali aj do veľkej knihy európskej kapráriny. Preteky IBCC na Balatone nie sú jednoduché. Ale bohaté skúsenosti z mnohých svetových vôd sa tu zúročili a my vám prinášame rozhovor s aktuálnymi víťazmi prestížnej súťaže konanej na maďarskom mori.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.12.2018.
Prečo práve IBCC a Balaton?
Je pravda, že ročne absolvujeme enormné množstvo pretekov a práve aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme si za cieľ vybrali IBCC. Sú to najväčšie kaprárske preteky na svete vôbec a je veľkou výzvou ho čo ich len absolvovať. Jazero Balaton dokonale preverí vašu pripravenosť, odhodlanie a pevnú vôľu. V konkurencii viac ako 200 teamov z celého sveta vás tieto preteky nútia premýšľať aj vtedy, keď iní spia.
Ako prebiehali prípravy na tieto preteky?
Možno to bude znieť neuveriteľne, ale ten, kto nás pozná, sa len pousmeje. Prípravy prebiehali v deň odchodu na samotné preteky. Dokonca jedlo pre nás sme kupovali v deň, keď ostatné teamy budovali svoje tábory na brehoch jazera. Postupne sa v tento deň vyplavovali na povrch veci, ktoré sme zabudli doma. Niektoré sa dali vyriešiť okamžite tak, že sme sa pre ne vrátili, ako napr. závesné olová a iné sa vyriešiť podarilo až našim perfektným susedom z Belgicka, ktorí mali naozaj úplne všetko a boli ochotní nám pomôcť.
Pri takýchto pretekoch je dobrý žreb základom úspechu. Ako ste boli spokojní s vyžrebovaným miestom hneď po jeho vytiahnutí z osudia?
Losovaniu miesta predchádzalo losovanie poradia, v ktorom si budeme losovať konkrétne miesto. Nakoľko toto nám moc neprialo a vytiahli sme si číslo 201, len pre zaujímavosť v tento deň sme mali aj číslo izby v hoteli 201, pocity boli preto rôzne. V sále už osvetľovači pomaly zhasínali, keď prišiel rad na nás. Pred tým ešte pár kamarátov poznamenalo, že 21-tka je voľná, to bolo miesto, ktoré nechcel nikto z pretekárov. Mne sa však na šťastie dostalo do rúk číslo 86. V čase vylosovania sme vôbec nevedeli, či je to dobrý, alebo zlý žreb. V podstate, nikdy toto pred žrebovaním neriešime, takže nemali sme žiadne informácie o dobrých či zlých miestach. Balaton je naozaj obrovská vodná plocha, ktorá má niekoľko desiatok perfektných miest, z ktorých sa dá urobiť výborný výsledok. Nasvedčovali o tom predovšetkým úlovky, keď prvých skoro 50 teamov malo nad 400 kg ulovených rýb.
Ide sa vážiť, saky plné rýb.
Zvíťazili ste v minulom roku na Mušovských jazerách na Stairs 2 Hell, čo sú rovnako preteky európskeho formátu. Bolo nutné meniť taktiku na Balaton oproti pretekom na Mušove?
Áno, sú to dva absolútne rozdielne preteky, hlavne čo sa týka systému bodovania. Európsky pohár na Mušove sa chytal na tri najväčšie ryby, pre IBCC na Balatone bol hlavnou cenou najvyšší súčet nachytaných kaprov v hmotnosti väčšej ako 5 kg. Pri prvých pretekoch sme sa snažili nástrahu čo najviac doslova schovať pred atakom menších rýb, pri tých druhých slávila úspech predovšetkým taktika vnadenia pre odchytávanie čo najväčšieho počtu rýb, ktoré sa v našom sektore nachádzali.
Hneď na začiatku vás postihli isté technické problémy. O čo konkrétne išlo?
Áno, informovaní ste dobre. Mám pocit, akoby sme ešte nezažili preteky, kedy by nás nejaké technické problémy nepostihli a toto sa udialo aj na Balatone. V prvom rade, mali sme so sebou 2x Li baterie 24 V kvôli motoru Haswing. Druhý deň pri vyvážke proste tento motor zhasol. Verili sme, že odišla batéria, a tak sme ju vymenili za druhú. Motor však nešiel ani po tejto výmene. Výsledkom tohto diania bolo okamžité zháňanie nového motora, ktorý sa podarilo dopraviť k nám v priebehu 15 hodín. Nemilé prekvapenie bolo, keď po zapojení funkčného motora na druhú batériu ani tento nefungoval. Sily na pokraji, zábery neutíchali, a preto bolo našou snahou eliminovať časovú stratu vývozom aj 4 udíc naraz, samozrejme, celý čas na veslách. Našťastie tieto skúsenosti máme z množstva iných pretekov, a tak to bola pre nás rutina.
Avšak vedomie, že to takto dlho nevydržíme hlavne fyzicky, nás nútilo premýšľať nad alternatívou. Nakoniec prišiel rozhodca, ktorý na našu otázku smerom k motoru odpovedal, že jeho kamarát jeden predáva. Obratom sme sa stali šťastní majitelia 35 lb motorčeka, ktorý mal vtedy pre nás cenu zlata. V tej chvíli to bolo vykúpenie zo zlého sna. Neostávalo nám už nič iné len veriť, že hladina bude ešte dlho pokojná, aby to zvládol tento malý motorček. Tu sa však ukázala sila celého tímu Starbaits a chalani nám, okrem jedla, priniesli ďalšie nabité batérie aj s náhradným silnejším motorom. To sme ešte netušili, že budeme potrebovať aj ten. Počas celého dňa sa motor nezastavil prakticky skoro vôbec a hneď druhý deň používania zhorel aj ten staronový od nášho rozhodcu. Naše lovné miesto v tom čase vyzeralo ako pohrebisko motorov a batérií.
Druhý deň ste sa dostali na vedúcu pozíciu, a tú ste už nepustili do konca pretekov. Bolo to také jednoduché ako to na prvý pohľad vyzerá?
Vedúcu pozíciu sme v druhý deň pretekov zobrali s potešením na vedomie, no jej udržanie sa vôbec nerodilo ľahko. Keď aj odhliadnem od technických problémov, prišli problémy fyzické, keď za 6 dní naše tri telá spali v priemere 9 hodín. Neraz sa stalo, že pri ceste z vody s položenou udicou sme vbehli do pobrežného šachoru, pretože v člne, ten kto sedel pri motore, zaspal. Boli tiež prípady, keď pri zdolávaní ryby zabudnete točiť kľučkou navijaka, alebo ste vo vedomí, že haluz vo vode je už breh a skončíte celí oblečení vo vode. Táto obrovská únava nám priniesla množstvo humorných príbehov, ktoré by mohli pokojne tvoriť osobitný článok.
Je dobré ak máte mušle na svojom kŕmnom mieste, ale zistenie, že sú na háčiku, je dosť nepríjemné.
Ku koncu sa zdalo ako keby ryba z vašich miest odišla a začali sa na vás doťahovať iné tímy. Poslednú noc ste však opäť rozbehli ten svoj kolotoč, čo sa vlastne udialo, zmenili ste niečo v taktike?
Podľa priebežných výsledkov udávaných na internetových stránkach týchto pretekov to tak vypadalo, nakoľko aktualizácia výsledkov bola nie vždy ideálna a v našich súčtoch bol zakaždým rozdiel od 80 do 210 kg oproti internetu. Pravda však bola, že posledný deň nám miestny maďarský rybár neďaleko našej tyčovej bójky spravil kŕmne miesto, kde vysypal pol pramice kukurice. Na toto okamžite zareagovala drobná ryba a od tohto momentu sme sa pár hodín trápili s rybou od 3-4,5 kg, čo bola pre nás jednoznačná strata. Vedeli sme, že takto to ďalej nemôže ísť, a tak pred poslednou nocou bolo nevyhnutné kompletne zmeniť taktiku kŕmenia a umiestnenie našich montáží. Taktika vyšla a my sme dokázali pripísať viac ako 100 kg za posledných 12 hodín pretekov a vďaka tejto zmene si udržali vedúcu pozíciu.
Udržať na svojom mieste počas celého týždňa aktivitu rýb si vyžaduje aj istú náročnosť na nástrahy. Na ktoré ste vsadili a ktoré boli tie najúspešnejšie?
Jednoznačne. Pre úspech na takomto podujatí je extrémne dôležitý faktor správnej taktiky a výberu kŕmenia. Musia to byť výslovne návnady s potenciálom pre dlhodobé kŕmne kampane, a preto sme siahli po už našich najobľúbenejších a to IF1 a SK30. Probiotic Red One sme použili ako nástrahu na odchytávanie prvých rýb hneď na začiatku pretekov. Postupne sa však ukázalo, že IF1 prinášalo viac záberov, a tak sme prešli výhradne na túto príchuť, čo hodnotíme s odstupom času ako strategicky veľmi dôležité rozhodnutie. O IF1 sme vedeli, že patrí do radu tzv. dlhých guliek, ktoré dokážu pri správnom systéme kŕmenia dlhodobo vracať rybu na prevnadené miesto, kde sa bude pravidelne kŕmiť. Jej systematické zavádzanie na kŕmne miesto je veľmi dôležité, nakoľko často jednorázovo prehnané množstvo niektorých návnad dokáže rybu na lovné miesto natlačiť, no ryba dlhý čas stojí v stĺpci, letargicky bez pohnutia, kde žrať začína až s odstupom dlhšej doby. Toto sa nám pri IF1 nestalo, a vďaka pravidelnému kŕmeniu v menších dávkach ryby veľmi rýchlo zareagovali po zavedení na kŕmne miesto.
Aké boli pocity pred záverečným ceremoniálom, keď ešte nikto nevedel ako sa to vlastne skončilo?
Priznáme sa, že hneď po ukončení pretekov sme telefonovali s Michalom Kučerom, keď po vzájomnej diskusii vysvitlo, že víťazstvo by malo spadnúť na našu stranu, no do poslednej chvíle sa v nás striedali emócie napätia. Totiž súčty rýb cez 1,3 tony, čo je približne od 160 do 180 ks, môžu v sebe niesť istú chybu. Aj toto bol dôvod, pre ktorý nevychádzala veľká radosť na povrch a boli sme skúpi na prehnané emócie.
Záver pretekov sa niesol v zvýrazňovaní nástrah, či už aromaticky, alebo vizuálne.
Čo vám prebehlo v mysliach, keď zaznelo meno vášho tímu a vy ste sa stali víťazmi týchto úžasných pretekov?
Popravde, v prvom okamihu to bola obrovská radosť. Únava bola razom preč a zrazu nám hlavami prebehol celý týždeň tohto krásneho trápenia s famóznym koncom. No keď sme vystúpili na pódium a začali hrať slovenskú hymnu, tak to s nami burcovali skutočne emócie, ktoré by sme určite dopriali každému pretekárovi. Je to zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Bola to úľava a eufória, ktorú by som doprial každému pretekárovi.
Čo pre vás znamená víťazstvo na týchto jedinečných pretekoch a kam by ste ho zaradili vo svojej zbierke úspechov?
Máme za sebou množstvo víťazstiev a výborných umiestnení na rôznych pretekoch a rozmanitých úrovniach, ale jednoznačne víťazstvo na IBCC v našom rebríčku úspechov radíme určite na najvyšší stupienok. Uspieť v takej obrovskej konkurencii viac ako 200 teamov z celého sveta, nie je záležitosťou všedných dní.
Ak sa niekto rozhodne ísť pretekať na IBCC na Balaton, akú základnú radu by ste mu dali?
Ísť dokonale pripravený, technicky, materiálne, fyzicky a s kvalitným tímom. Chytá sa tu veľa rýb a každé zaváhanie sú straty, ktoré v konečnom dôsledku vás môžu stáť dobré umiestnenie. Naše skúsenosti hovoria jednoznačne, keď niečo so sebou, tak 2x a to sa týka aj reálneho odhodlania a pevnej vôle. Pri poslednom menovanom sa často láme chleba. Odmenou je niečo, čo je slovami len ťažko opísateľné.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
