V nasledujúcich riadkoch vám postupne priblížim moju sezónu snov zo Zemplínskej šíravy, ktorá bola pre mňa doposiaľ najúspešnejšia zo všetkých predchádzajúcich. Podarilo sa mi uloviť množstvo kaprov, niektoré z nich presahovali magické hranice, iné zas boli menšie, no vynikali stavbou tela a krásou. Z každého úlovku som mal nesmiernu radosť, či išlo o menšiu rybu, alebo o kapitálny úlovok.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.12.2018.
Začiatok
Začiatok môjho dobrodružstva bol 20. 5., keď som sa vybral na moju prvú výpravu. Rozhodol som sa pre lov v zátoke, ktorú poznáme pod názvom Vinianska zátoka. Zdalo sa mi to ako dobrá voľba, keďže ryba bola v tomto období tesne po trení a niektorá ešte práve v trení. V tejto zátoke je veľa možností ako si rozložiť prúty. Jeden z mojich prútov poputoval na otvorenú vodu asi do vzdialenosti 250 metrov od brehu. S druhým prútom som sa rozhodol prechytávať samotnú zátoku. V tomto období sa mi dostalo do rúk nové boilies a to testovacia verzia pripravovanej novinky Gangster G7. Nevedel som čo očakávať a ako toto boilies bude fungovať, no nesklamalo ma, práve naopak, milo ma prekvapilo a šliapalo ako švajčiarske hodiny. Za víkend sa mi podarilo pochytať nesmierne množstvo kaprov a niektoré z nich boli krásne a stáli za zdokumentovanie. Potom som, bohužiaľ, musel na zopár dní odísť. Myšlienkami som bol neustále pri vode a keďže kamarát zostal loviť aj po mojom odchode ešte niekoľko dní, rozhodol som sa, že budem k nemu dochádzať každý deň po práci a ráno pôjdem rovno z rýb do roboty. Bolo to dosť náročné, pretože naše zákony nepovoľujú nonstop lov v tomto období. Takže každý večer sťahovanie prútov pred polnocou a ráno o 4. h budíček a znova vyvážka. A, samozrejme, o 8.00 h odchod do práce. Ale čo všetko človek neurobí a neobetuje pre niečo, čo má rád a čo mu robí veľkú radosť. No teraz už viem, že to všetko stálo naozaj za to. Podarilo sa mi opäť uloviť krásne ryby, no jedna z nich predsa vyčnievala nad všetky ostatné. Bola to ešte nevytretá ikernačka, ktorá zabrala z 0,90 m vody a už cestou po rybu som videl, že si to namierila rovno do blízkych kríkov, ktoré vytŕčali až nad hladinu. Po priplávaní nad miesto, kde silon už smeroval kolmo dole, som ani chvíľu neváhal a hneď som skočil do vody s nádejou, že tam ryba ešte stále bude. Po prvom uvoľnení silónu z konárov som hneď zacítil ťah a už som vedel, že je dobre a že tam ryba stále je. S troškou šťastia sa mi ju napokon aj podarilo úspešne podobrať. Rybe som nakoniec navážil 13,3 kg a mal som z nej nesmiernu radosť.
Náveterná strana Šíravy
Ďalšou lokalitou, kam smerovali moje ďalšie vychádzky, bola náveterná strana Zemplínskej šíravy, tzv. Zalužice. Táto lokalita vie človeka poriadne preveriť. Bývajú tu obrovské vlny a často fúka veľmi silný vietor. Miesto, na ktoré som sa viackrát vracal, dávalo na výber veľa možností. Mohol som si vyberať z miest ako sú hrany, lavice, tvrdé, mäkké dno a takisto som mal na blízku aj plytčinu s množstvom rastlín.
Na prvej mojej vychádzke som tu strávil len 3 dni, no aj tie stáli za to. Ryba bola pri chuti a hneď od začiatku pekne reagovala na kŕmenie. Zvolil som dve rozdielne taktiky kŕmenia. Na jeden prút som zakŕmil plošne, keď som krmivo rozhadzoval do širokého okolia a na druhý som prihodil len zopár boilies rovno k montáži. Obe miesta som rozbehol a fungovali na jednotku. Išlo síce o menšie kapry, ktoré majú taktiež obrovskú silu a súboj s nimi si takisto užijete naplno.
Vietor a vlny vás preveria ako ste pripravený.
Šíravská legenda „Tyson“
Napriek tomu, že som si na poslednej výprave v Zalužiciach zachytal celkom slušne, nebolo to, to pravé orechové… Rozhodol som sa, že sa tam vrátim a pokúsim sa vykúzliť niečo krajšie. Rozhodnutie bolo nakoniec správne a podarilo sa! Počasie sa s nami síce opäť vôbec nemaznalo a nebolo to jednoduché. Búrky, odrezané montáže, kotvičkovanie a neustále preväzovanie nás sprevádzalo takmer celý čas. Ale nakoniec všetko to úsilie stálo za to. Podarilo sa mi uloviť môj šíravský osobák, pre mnohých ortodoxných šíravákov známu rybu, ktorá sa volá Tyson. Toto meno dostala kvôli deformovanej papuli, ktorú má vytočenú na jednu stranu ako boxer. Rybu sa mi podarilo uloviť cca 300 m od brehu. Po jemnom zábere som sa vybral na vodu s pocitom, že idem po malú rybu, keďže záber prišiel pomerne rýchlo po zavezení udice. Približne 200 metrov od brehu ma čakalo nemilé prekvapenie. Silón som mal o niečo zachytený, tak som musel hneď zo začiatku kotvičkou zachytiť silon za prekážkou. Vďaka Bohu sa mi podarilo silón zachytiť na prvý pokus, ktorý som hneď odhryzol a znova ho zviazal. Po tomto som pokračoval v zdolávaní a ryba neustále ťahala ďalej. Asi po 300 metroch som sa konečne dostal na šokový vlasec a opäť som cítil, že ryba ide cez prekážku. Znova nasledovalo kotvičkovanie no tentoraz nie a nie chytiť vlasec. Po neskutočne dlhej chvíli sa mi konečne podarilo vlasec chytiť, no za ten čas si ryba odvinula polovicu silonu z navijaka. Cestou za rybou som si v duchu vravel, aby už ryba nenatrafila na žiadnu prekážku, pretože som toho kotvičkovania mal už naozaj dosť. Keď som konečne dorazil nad rybu, ucítil som tupý ťah a bolo mi jasné, že o malú rybu zjavne nepôjde. Po krásnom súboji, pri ktorom mi ryba nedarovala ani centimeter, sa mi nakoniec podarilo podobrať našu šíravskú legendu, ktorá bola od miesta záberu vzdialená asi 1 000 metrov. Tysonovi zachutila jedna 24 mm guľôčka G4 Squid octopus. Mal som z neho nesmiernu radosť! Ťažko vybojovaná ryba, za ktorou je pekný príbeh, ktorý mi utkvie v pamäti zrejme navždy.
Kapor nazývaný Tyson.
Opätovné stretnutie
Na mojej nasledujúcej výprave som nemal veľa času na lov, takže som sa rozhodol jedno zo svojich miest rozkŕmiť viac a schuti si zachytať, hoci by na kŕmne miesto naplávala aj menšia ryba. Na zakŕmenie som použil partikel, ktorý sa skladal z kukurice, pšenice, konope a pridal som taktiež pelety a boilies Krab Sardinka, na ktoré som následne aj lovil. Druhú udicu som sa rozhodol položiť čo najďalej ako to pôjde. Keďže som to vozil trocha na stranu, tak som sa dostal na vzdialenosť 750 - 800 m. Na túto udicu som zvolil ako nástrahu G7 a kŕmenie minimálne a to asi 2 hrste boilies + 2 hrste tigrieho orecha. Táto stratégia sa mi vyplatila a na druhú noc sa mi podarilo uloviť kapra, s ktorým som sa tohto roku už raz stretol. Bola to ikernačka, ktorú som chytil na začiatku sezóny. Jednoznačne bolo vidno, že má spľasnuté brucho, no aj napriek tomu som z nej mal skvelý pocit a nesmiernu radosť. Keď si človek predstaví aké musí mať šťastie uloviť dvakrát tú istú rybu na takejto veľkej ploche behom dvoch mesiacov.
Niekedy stačí aj 24 hodín
Po poslednej mojej rybačke sa mi opäť naskytla príležitosť stráviť 2 noci na Zemplínskej šírave. Môj kamarát sa vybral na 3-dňovú výpravu, a tak som sa s ním dohodol, že za ním prídem po práci a ráno pôjdem späť do práce. Na samotný lov som mal dokopy 24 hodín, čo mi tentoraz úplne stačilo. Kŕmenie som zvolil bodové a to asi 3 hrste boilies na montáž. Prvý záber sa dostavil do dvoch hodín od vyvezenia prútov a zábery prichádzali pravidelne a parádne som si zachytal. Podarilo sa mi docieliť 12 záberov, z čoho som zdolal 11 kaprov. Krásne bojovné šíravské ryby, ktorým chutila už overená klasika G7 a Krab Sardinka. Takže kto má len trocha času a stále rozmýšľa či sa mu oplatí ísť k vode na pár hodín, tak môj názor je, že jednoznačne áno. Vždy je väčšia šanca uloviť krásneho kapra niekde pri vode, ako doma v obývačke.
Posledné dni nonstopky
Po prestížnych pretekoch Zemplínsky kapor zostávalo ešte zopár dní nonstop lovu, preto som ani na chvíľu neváhal a vybral sa opäť na brehy Šíravy. Každoročne je obrovský nápor rybárov v tomto období, keďže je to posledná šanca loviť nonstop. A taktiež je ryba po pretekoch rozožratá a tým pádom sa dá ľahšie uloviť, aj keď nie vždy je to pravidlom. Voľba lovného miesta padla na mňa, tak som chcel skúsiť niečo nové a vybral stredisko, kde som tento rok ešte nelovil. Vo vode pred nami sa nachádzalo staré koryto. Takže jedna udica poputovala zopár metrov za koryto. Druhú som sa rozhodol položiť tzv. na „špekulanta“, to znamená na náhodné miesto, niekde do bahna. Táto technika sa nám už mnohokrát osvedčila a pochytalo sa tak veľa veľkých rýb. Ryba bola naozaj pri chuti no išlo skôr o menšie ryby, a tak sme sa po troch dňoch rozhodli, že na posledné 2 dni sa ešte presťahujeme. Neboli sme leniví a oplatilo sa. Hmotnostný priemer rýb sa zvýšil, hoci nie rapídne, ale nakoniec sa nám podarilo uloviť väčšie ryby.
Rozlúčka snov
Ku koncu sezóny som navštevoval aj iné vody, ale rozlúčku so sezónou 2017 som zvolil ako už je zvykom, moju srdcovú vodu a to Zemplínsku šíravu. Voľba miesta padla na Prímestskú oblasť, ktorá bola celoročne pomerne produktívna časť nádrže. Nástrahy som si rozložil vo vzdialenostiach 500 a 650 m od brehu. Prvý záber sa dostavil hneď 10 minút po vyvezení vzdialenejšieho prúta, na ktorý som ako nástrahu zvolil novinku BigB Broskev & Black Pepper, ktorá ma hneď milo prekvapila. Postupne až do polnoci sa mi podarilo zdolať 5 rýb, všetky na jeden prút. Zvolené miesto mi fungovalo perfektne. No, bohužiaľ, nasledujúci deň prišiel veľký vietor a dážď, ktoré mali za následok príchod silného prítoku do Šíravy. Záberov ubudlo a ryby už tak spoľahlivo nespolupracovali. V pondelok, ako som došiel z práce, som sa rozhodol, že ľavý prút, ktorý som mal položený bližšie ku brehu a za celú dobu mlčal, posuniem ešte nejakých 50 metrov ďalej. Zvolil som taktiež aj zmenu nástrahy, našil som jednu 24 mm KOI a kŕmenie k tomu 7 guľôčok pre šťastie. Táto kombinácia sa vyplatila a mne sa podaril úlovok, ktorému stále nemôžem uveriť. Krásne stavaný, bezchybný kapor s hmotnosťou 20,20 kg, ktorého som nazval Wajty kvôli jeho sfarbeniu plutiev. Po zdokumentovaní a vrátení kapra vode som znova musel odísť do práce, čo mi tentoraz vôbec neprekážalo, keďže som bol nesmierne šťastný. Podvečer po fajronte som ešte skočil kúpiť fľašku vína na oslavu kapríka. Ešte predtým, než sme ju s otcom otvorili, zaviezol som si prúty na posledný večer lovu. Dve hodiny po vyvezení som znova dostal záber na prút, odkiaľ prišla tá veľká ryba. Všetko som dodržal ako predtým, to znamená že 7 guľôčok ako krmivo pre šťastie a pod háčik jedna 24 mm KOI. A opäť sa ukázalo, že zrejme táto kombinácia je čarovná. V tomto prípade bola ryba opäť v prekážkach a po 15-minútovom kotvičkovaní som sa konečne dostal k nej a podľa ťahu vyzerala na celkom slušnú, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Podarilo sa nám znova podobrať krásneho šupináča, ktorému sme navážili 17,20 kg. Úplná eufória šťastia, ktorú by som prial zažiť každému. Rozlúčka so sezónou vo veľkom štýle. Chladné počasie, silný vietor, veľké vlny, dážď a vytrvalosť ostať na rybách prinieslo svoje ovocie. Už teraz sa teším na začiatok novej sezóny a budem plný očakávania aké poklady vydá Zemplínska šírava v sezóne 2018. Na záver by som sa chcel takto poďakovať priateľke, rodine, priateľom a takisto firme Mikbaits za celoročnú podporu, som rád, že ma v tomto podporujú a takisto mi pomáhajú.
Úspešná montáž, ktorú som používal celú sezónu.
Montáž krásne sedela v tlame.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
