Po mojom minulom článku v marcovom čísle, kde som sa zameral na moju vydarenú rybačku na miestnej vode, teraz príde troška zmena. Načneme trochu všeobecnejšiu tému, ktorou sa zaoberá už množstvo rybárov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.12.2018.
Bude to metóda chyť a pusť, horná miera kapra, miestny mäsiari a to, prečo vlastne máme naše hoby tak radi a o tom, že nie je všetko len o obrovských kaproch, ale treba sa venovať aj menším kaprom, ktoré sú budúcnosťou našich jazier.
Hlavná doména novej generácie rybárov CHYŤ a PUSŤ
Veľakrát, keď prídem k vode, sa vedľa mňa usadí mladý rybár, ale aj oveľa starší rybár. Sú rybári, ktorí túto metódu považujú za samozrejmú, a tak chcú ochraňovať naše krásne revíry a nádherné kapitálne kapry, ale na druhú stranu je to sorta ľudí, ktorí presadzujú metódu chyť a zjedz. Keď pri mne chytá rybár a vyzerá v pohode, podebatujeme o rybách a v tom mu zaberie ryba. Vytiahne krásneho kapra napríklad nad 10 kg a ja mu ho podoberiem, pomôžem a poviem mu, že ho odfotím, bude mať spomienku. Napokon ho pustíme, aby potešil aj druhých ľudí. Nato mi odvetí, že to je najlepší kapor na údenie alebo na fašírky, tak vtedy mi vyskočí tlak na 200 na 150 a zastáva srdce…
Poznám jedného kaprára a super kamaráta, volá sa Peter Páleník, taktiež prezývaný Pepo. Ten prostredníctvom sociálnej siete rozpútal diskusiu o hornej miere rýb spolu s viacerými zainteresovanými ľuďmi sa snažil uspieť aj v petícii za hornú mieru rýb, ktorú inicioval Milan Krkoška…Teraz sa píše rok 2018 a vychádza nový zákon o rybárstve na rok 2019, v ktorom je uvedené, že zrejme bude celoplošne na území Slovenska K70-tka. Takže to, za čo všetci bojujeme, sa darí a za kúskom tejto roboty stojí aj Pepo a jeho petície a odhodlanosť. Budem nesmierne rád, keď to už bude oficiálne a mäsiarom bude konečne koniec. Chápem, každý má právo zobrať si kapra, jasné, nemám problém, ale nevidím dôvod brať takých veľkých kaprov ako berú niektorí…
Niekedy na mňa hľadia ako na blázna
Keď občas idem na ryby len tak na feeder, ráno si zakŕmim a naokolo mňa kopa rybárov, ktorí začnú brať ryby, tak potom to príde. Minulý rok som chytal na feeder na miestnej vode vo Zvolene, aktíve brali ryby aj kapry, pekné jeden za druhým. Vedľa mňa chytal pán a povedal mi „Načo chodíš na ryby, keď si nezoberieš ani jednu, keď ich toľko chytíš?“ Ja som mu nato hneď odvetil, že ja som športový rybár, uplatňujem systém chyť a pusť, rybačku beriem ako zábavu a hoby a nie ako mäsiarčinu. Hodil po mne nepríjemný pohľad, zobral si akoby na truc dvoch kaprov po sebe a odišiel. Ale predtým, ako naštartoval auto, som sa ja jeho opýtal „Načo chodíte na ryby vy, keď sem prídete na 2 hodiny, zoberiete dvoch kaprov a idete domov?“ Neodpovedal nič, zavrel dvere a išiel… Aj tí z vás, čo toto čítajú, čo je pre vás lepšie? Prísť na 2 hodiny na ryby, zobrať 2 kaprov, prípadne jedného veľkého trofejného, alebo byť na rybačke čo najdlhšie a chytať krásne ryby, ktoré máme na Slovensku a púšťať ich? A dúfať, že potešia iného alebo prípadne o pár rokov aj vás? To je na zamyslenie. Ďalšou vecou je aj práca s mládežou. Je dôležité vychovať si novú generáciu mladých rybárov, ktorí budú poznať pravé hodnoty tohto krásneho koníčka a nebrať ho len ako zásobáreň mäsa. Tento koníček má rybárov hlavne spájať a vy, čo si chcete presadiť svoje, pokračujte v tom, lebo čím viacej nás bude, tým lepšie môžeme chrániť naše kapitálne ryby pred takýmito „chladničkármi“. Pre mňa je to jasná voľba metóda chyť a pusť, odkedy som začal spolupracovať s firmou Orthodox Carp a firmou Prologic, ktorá vyrába naozaj kvalitné výrobky, je tá rybačka super, až na jeden problém…
Ryby ubúdajú v TONÁCH!
Sú rybári, ktorí prídu na ryby s tým, že idú chytiť obrovského kapra a nič iné na brehu ani nechcú vidieť. Keď toto počujem, robí sa mi zle. Ja keď prídem na ryby rozbalím „vercajch“ nahodím a keď vytiahnem rybu poteší ma, či váži 3 alebo 15 kíl, stále je to ryba a stále je to dôvod, prečo som prišiel na ryby. Nie vždy treba ísť po veľkých rybách, po nádherných jedincoch odchovaných v našich rybníkoch. Je to naša malá budúcnosť, ktorá, ak ju budeme chrániť, vyrastie do nevídaných rozmerov.
V apríli som absolvoval svoje prvé preteky v živote na jazere Vácička Carp, a teda som si povedal, že si na pár hodín pred pretekmi zachytám. Rozbalil som moje nové prúty Prologic C3 Ras, navinul šokovku Bulldozer, použil som jemnú gladio šnúrku z PVC poťahom a háčik XC7, nahodil som a čakal. Prišla noc a s ňou neskutočná zima a brutálny vietor. Nebolo to veľmi dobré, keďže ešte 2 týždne predtým som ležal v nemocnici s dosť vážnou chrípkou na infúziách. Ale nevadí, ľahol som do spacáka a bojoval, keď zrazu konečne prišiel záber. Výsledkom bol malý miestny krásavec, ktorý ma veľmi potešil v danom počasí. Hneď som nahodil a bolo ticho. Až nad ránom sa opäť rozbehla udica, na ktorej sa ocitol ďalší nádherný zdravý kaprík v top forme. Vôbec mi nevadilo, že nebol obrovský, ja to nepotrebujem, pre mňa bolo dôležité, že som chytil dve parádne a zdravé ryby a že náčinie od Prologicu a od Orthodox Carpu fungovalo úplne špičkovo. Preteky dopadli super, a tak som sa pobral hneď po nich na miestnu vodu. Tam práve prebiehali tiež preteky, tak som chcel skúsiť šťastie aj na nich. Zúčastnilo sa ich 170 pretekárov. Zobral som len dve feederky, na ktoré som osadil kŕmidlá a háčiky XC8 a fluoro carbon. Zdolal som 14 kaprov, čo stačilo, bohužiaľ, len na pekné 11. miesto. Podaril sa mi však jeden neuveriteľne silný šupináč, s ktorým som bojoval cca pol hodinu na tenučký silón a bol som rád, že som si tak skvele zachytal. Všetci okolo mňa ryby taktiež púšťali späť do vody, čo bol nádherný pohľad, aj napriek tomu, že si jedného mohli zobrať. Dúfam, že to tak aj ostane a ľudia budú kapry púšťať a čakať na ďalšie krásne úlovky. Som toho názoru, že rybárčina je aj o priateľstve, výmene svojich poznatkov a užívaní si ticha a krásy prírody s kamarátmi, čistý vzduch a k tomu nádherné zdravé ryby.
Týmto článkom som chcel naznačiť len to, aby tí z vás, čo ešte stále nechytajú metódou chyť a pusť, pretože berú všetko čo prepláva popri brehu, chcem vás podnietiť zamyslieť sa nad budúcnosťou rýb v našich revíroch, hlavne tých trofejných, ktoré musíme chrániť v tejto dobe zubami nechtami.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
