DOMOV Magazín JÚN 2019 Ako podporiť prirodzený neres

Ako podporiť prirodzený neres

Rybárske revíry sa pravidelne zarybňujú. Zarybňuje sa však len vybranými druhmi rýb, hlavne tými, ktoré sú preferované športovými rybármi. V tomto smere jednoznačne prevažuje kapor, alebo pstruh dúhový. Ako je to však s ostatnými rybami?

Jaroslav Šubjak 27.05.2019 (6/2019)

info

Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo.

Potrebujú všetky ryby našu starostlivosť?

Z ďalších rýb sa zarybňuje napríklad šťukou, zubáčom, sumcom, lieňom..., no aj tak ešte zostáva prevažná väčšina rýb, ktorými sa nezarybňuje vôbec, alebo len veľmi výnimočne. Tieto ryby nepotrebujú našu starostlivosť? Určite áno. Okrem vysadzovania násad poznáme aj ďalšie možnosti, ako sa o ryby postarať. Napríklad výrobou umelých neresísk. Pre podporu prirodzeného rozmnožovania zubáčov sa táto metóda začína stále viac rozširovať a na mnohých vodách prináša svoje ovocie. Je to možnosť ako s minimálnymi nákladmi zarybniť revíry hodnotnou a mimoriadne obľúbenou rybou. Ale zubáč, rovnako ako aj šťuka, sumec, ostriež, alebo iné dravé ryby potrebujú pre svoj rast dostatok potravy. A tu sa na mnohých vodách začína prejavovať dosť závažný problém.

Negatívne vplyvy človeka na rozmnožovanie rýb

Väčšina našich riek je činnosťou človeka silno zdegradovaných. Necitlivé a často úplne zbytočné regulácie tokov, ich napriamovanie, migračné bariéry, vysušovanie krajiny, znečisťovanie... Podstatným spôsobom narušili podmienky pre prirodzené rozmnožovanie rýb. Dôsledkom je to, že v našich rybárskych revíroch už začínajú chýbať doteraz úplne bežné druhy. Veď aj plotice, červenice, beličky, hrúziky, jalce, pleskáče... majú svoje nezastupiteľné miesto v spoločenstve rýb. Pokiaľ budú chýbať, nepomôže žiadne zarybňovanie šťukou, zubáčom... Bez potravy dravce jednoducho nemôžu existovať.

Pri zarybňovaní, alebo inej podpore dravcov je potrebné vždy myslieť v prvom rade na ich potravu. Navyše, pokiaľ udržíme, alebo obnovíme vhodné podmienky pre prirodzený neres, môžeme tak podporiť všetky druhy rýb. Ich potomstvo z prirodzeného neresu je oveľa odolnejšie, životaschopnejšie a silnejšie než umelo odchované násady.

Ochrana matečných rýb

Bez matečných – generačných rýb je zrejmé, že žiaden neres nemôže byť. Aby malo prirodzené rozmnožovanie skutočný efekt, musí byť matečných rýb dostatočný počet. Je veľa možností ako podporiť a udržať generačné stáda. Zavedenie hornej lovnej miery u kapra nestačí. Najjednoduchšie je zriaďovanie chránených rybích oblastí. Slúžia pre všetky ryby. Najlepšie, pokiaľ sú to slepé riečne ramená, na stojatých vodách plytšie zátoky zarastené vegetáciou. Ryby tu nájdu potrebný pokoj na samotný neres a vyliahnutý plôdik dostatok potravy – planktónu pre ďalší rast. Samozrejme, že je nevyhnutná kontrola a ochrana takýchto miest pred predátormi a hlavne pytliakmi.

Neresiská pre biele ryby

Tam, kde chýba vodná vegetácia – napríklad v zregulovaných kanalizovaných úsekoch tokov – je potrebné rybám dodať vhodný neresový substrát. Ako neresový substrát môže poslúžiť rastlinstvo, na ktoré sa neresí väčšina nížinných druhov rýb, ktoré označujeme ako tzv. fytofilné ryby. Vlastné neresiská je možné vytvoriť rôznym spôsobom. Nám sa najviac osvedčili jednoduché neresiská z nakosených zväzkov pobrežnej vegetácie. Tie sa povrazom zväzujú tak, aby sa vytvorili trsy hviezdicovitého tvaru.

Trsy sa umiestňujú cca 30 – 50 cm nad seba vždy aspoň po troch, štyroch. Vlastné neresisko potom tvorí asi 3 m dlhá drevená guľatina, na ktorú sa upevňujú trsy z rastlinstva (pozri foto). Spodná časť sa zaťaží menším kameňom, aby sa zväzky rastlín ponorili pod hladinu. Drevená guľatina zabezpečí plávanie celého neresiska, aby pri nerese nepôsobilo negatívne ani kolísanie vodnej hladiny.

Neresisko musíme ukotviť väčšou záťažou . Na takéto neresisko sa vytierajú najmä pleskáče, ale môžu sa tu rozmnožovať aj plotice, červenice, dokonca aj kapry a liene. Pre úspech neresu je dôležité správne umiestnenie neresísk v správny čas. Chránené zátoky, kde sa voda rýchlejšie prehreje, sú najideálnejšie. Pokiaľ umiestnime neresisko príliš skoro, hrozí, že sa rastlinstvo začne rozkladať, zahnívať, alebo sa zanesie sedimentom a ryby sa nevytrú. Naopak, ak sa omeškáme, môžeme neres premárniť. Asi najideálnejšie sa nám javí ukladať neresiská pri teplote vody aspoň 15 °C, keď sa tam začínajú objavovať prvé ryby. Vlastný neres môžeme pozorovať hlavne v ranných, alebo podvečerných hodinách. Pokiaľ sa voda dostatočne prehreje a ryby nič nevyrušuje, tak sú na neresisku aj po celý deň.

Vodné nádrže

Najideálnejšie revíry, z hľadiska prirodzeného neresu, predstavujú vodné nádrže. Tu sa dajú manipuláciou s vodnou hladinou nasimulovať každoročné jarné záplavy. Na väčšine vodných nádrží sa počas zimného obdobia znižuje vodná hladina, aby sa vytvoril priestor pre jarné vody z topiaceho sa snehu. Dno na okrajoch sa tak prevzdušní, popraská a účinkom mrazu sa zlepší jeho štruktúra. Na jar sa brehy zazelenajú a vytvoria výborné podmienky. Stačí zdvihnúť hladinu 10 - 20 cm a o všetko sa už postarajú ryby.

Drobné rastlinstvo a zatopené korienky vŕby sú ideálnym neresovým substrátom pre väčšinu nížinných druhov rýb. Navyše, z prevzdušneného dna sa ľahšie uvoľňujú živiny, rovnako aj postupným zatápaním porastov. Rybnikári to poznajú ako tzv. zelené hnojenie. Veľmi rýchlo sa tu vytvorí množstvo planktónu ako základnej potravy pre čerstvo vyliahnuté ryby. Pokiaľ sa podarí udržať hladinu aj naďalej na požadovanej úrovni – máme vyhraté. Priehrada je doslova zaplavená plôdikom a aj prírastky rýb sú nadpriemerné. No nie je to až také jednoduché.

Hlavne veľké vodné nádrže majú aj svoje ďalšie funkcie, z ktorých je, samozrejme, prvoradá protipovodňová. Na to je však opäť potrebná určitá retenčná kapacita nádrže. Môže sa tak stať, že po úspešnom nerese sa hladina prudko zníži a ikry, resp. čerstvo vyliahnutý málo pohyblivý plôdik tak zostanú na suchu. Niekedy sa dá s prevádzkovateľmi dohodnúť udržanie vodnej hladiny na určitej výške formou úpravy manipulačného poriadku, väčšinou však rybári musia ustúpiť iným požiadavkám. Pokiaľ je neres úspešný aspoň raz za dva tri roky, je to už výrazne poznať na početnosti a aj veľkosti rýb.

Ryby – stále na okraji záujmu

Hospodárenie na rybárskych revíroch nikdy nebolo jednoduché a dá sa povedať, že podmienky pre rozumné hospodárenie sa naďalej sťažujú. Napriek tomu dopyt po rybách vôbec neklesá. „Moderná“ ochrana prírody slávi úspechy v podobe množstva chránených predátorov, ktorých stavy neustále rastú. Dokonca aj napriek premnoženiu niektorých z nich a závažným hospodárskym stratám sú naďalej prísne chránené. Akosi sa zabúda na to, že kormorány, vydry, volavky, čajky... sú závislé od potravy – rybách, ktorých zdroje nie sú nevyčerpateľné!

Rybári sa snažia plniť zarybňovacie plány a rybárske revíry pravidelne zarybňujú množstvom násad. Tie často končia ako krmivo pre predátorov, a tak nastáva logický stret záujmov. Určitý kompromis sa našiel akurát v prípade kormorána, kde bola udelená výnimka na reguláciu jeho početnosti. Ale aj to až po závažných, nie len hospodárskych, ale hlavne ekologických škodách, ktoré kormorány spôsobili na podhorských tokoch. Ich následky doteraz neboli odstránené. Ekologická rovnováha v prírode už dávno nefunguje. A pokiaľ sa zmení chránená rybia oblasť na chránené „kŕmisko“ pre niektorých premnožených predátorov, hospodárenie nebude mať žiaden zmysel.

Ak si chceme v našej prírode zachovať aspoň určitú pestrosť a pôvodnosť druhov rýb, je potrebné regulovať predátorov, ryby viac chrániť, podporovať a zlepšovať podmienky pre ich prirodzený neres. Tu je potrebné začať a je úplne jedno či to budú rybári, ochranári, mimovládky... Najlepšie spoločne – to je však, samozrejme, ešte stále utópia!