Myslel som si, že o morskom rybolove
už niečo viem, ale to som ešte nebol v Austrálii,
kde je všetko hore nohami.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Letíme po osi Viedeň- Dubaj- Perth- Lermounth, kde pristávame na bývalom vojenskom letisku s jednou pristávacou dráhou. Odtiaľ je to autobusom iba 40 km do Exmouthu. Už len vymenovať hlavné body cesty je zdĺhavé, ale ani osemnásť hodín vo vzduchu nás neodradilo od dobrodružnej cesty, lebo vieme, že Austrália nikdy bližšie k Slovensku nebude.
Ľudí ako šafránu
Moja predstava málo obývanej krajiny bolo vždy Mongolsko (1,5 mil. km² a 3,2 mil. obyvateľov), ale Západná Austrália, tá má ešte o milión km² viac, no o milión obyvateľov menej. Z toho keď odrátame, že 2 mil. obyvateľov žije v hlavnom meste Perth, tak nám z toho vyjde, ako keby na Slovensku žil v každej obci, či meste iba jeden jediný občan. Dosť bolo vlastivedného okienka, ideme na ryby!
Hneď po príchode ma prekvapila milá povaha Austrálčanov. Staršia dáma (60+) za pultom v potravinách veselo vlní bokmi v rytme rockovej pesničky a s úsmevom nám blokuje tovar. Dievča na recepcii je usmiate od ucha k uchu a prívetivo nám odpovedá na naše otázky, ako keby tam bola iba pre nás. Je vidieť, že pohostinstvo tu majú ľudia v krvi.
Prvú noc po dlhej ceste sme prespali v hoteli, aby sme čerství a plní elánu nastúpili na trinásť a pol metrové plavidlo s poschodím, odkiaľ je výhľad na hladinu a nástrahy ťahané za nami. Všetko je tu konštruované tak, aby spĺňalo podmienky na morský rybolov.
Táto loď bude nasledujúcich osem dní naším domovom. Brendon je jej majiteľom a zároveň kapitánom. O kuchyňu a poriadok sa stará jeh o partnerka Janel, ktorá nie je iba dobrou kuchárkou, ale na jar tohto roku sa umiestnila v ženskej kategórii na druhom mieste v love marlínov. Profesionálnu posádku dopĺňa Ben, ktorý sa celý deň stará o prípravu nástrah a pomáha pri vylovovaní a značkovaní ulovených rýb pred ich opätovným pustením na slobodu.
V predvečer odchodu na oceán nás Brendon oboznámil s plánom safari. Vyplávame k ostrovom v oceáne vzdialených od pevniny viac ako sto kilometrov. Cestou tam i späť budeme trolovať a v cieli cesty sa budeme štyri dni venovať aktívnemu rybolovu na povrchovú prívlač – poppingu a na vertikálnu prívlač jiging.
Vyrážame. Dvetisíc koní v podpalubí tryskom vyrazilo do vĺn. Keď sa nám už pevnina strácala z dohľadu, spomalíme na sedem uzlov za hodinu a vypúšťame do vody nástrahy.
Plnou parou vpred. 
Pripravené do akcie. 
Šťastný lovec a jeho prvý marlín.Hattrick hneď v prvý deň
Troling je na môj vkus príliš pasívny typ rybolovu, ale v austrálskom športovom ponímaní je to úplne iná trieda. Na hladine za loďou poskakujú návnady. Šesť gumených sépií a na konci obrovská plastová chobotnica. Celá táto zostava je bez háčikov. Úlohou tohto vábidla je iba čeriť vodu a prilákať marlína. Na palube sú prichystané dve udice, na ktorých sú prešité nástrahové dvadsaťpäťcentimetrové ryby. Zavesené sú na kruhovom háčiku, ktorý je ukončený „orlím drápkom“. Ideálny typ háčika na zachytenie sa v kútiku papule ryby.
Uprene sledujeme spenený priestor za loďou a v okamihu, keď zbadáme chrbtovú plutvu ryby, hodíme do vody nástrahu a snažíme sa s ňou dostať do priestoru, kde sme videli plachetníka alebo marlína. Zrazu sa od kormidla ozve hlas Brendona - „Marlín napravo!“ Neverím vlastným očiam. Veľká ryba sa objavila iba dva metre od našej nástrahy a bez problémov pláva pätnásťkilometrovou rýchlosťou presne tak, ako naša loď. Útok vidíme v priamom prenose a je veľmi nenápadný. Ryba sa priblíži k nástrahe a v okamihu ju prehltáva. Otvorená cievka navijaka sa rýchlo odvíja a po pár sekundách, keď je už ryba aj stopäťdesiat metrov za loďou, preklápame oblúk navijaka. Len čo útočník pocíti, že niečo nie je v poriadku, nasleduje séria výskokov. Paráda. Prvé tri zábery sme nezvládli a ryby sme stratili práve pri týchto saltách, ale štvrtý marlín už dostal červenú. Juraj ho postupne priťahoval k lodi a evidentne jednému i druhému už ubúdali sily. Keď sa u nás povie mečúň, marlín, alebo plachetník, každý si predstaví niekoľko stokilovú rybu. No aj tieto obry začínajú od nuly.
Práve takéhoto juniora sme mali na udici. Po pritiahnutí k lodi Ben označil rybu malou anténkou, ktorá jej zostala zapichnutá v boku. Vypísal všetky údaje do tlačiva o úlovku (miesto, spôsob, zdravotný stav atď…). Zvyčajne sa úlovok púšťa priamo vo vode, ale keďže to bol náš prvý marlín čierny, urobil výnimku a my sme si cvakli zopár fotiek na palube. Ďalej nasledovali dorádo a plachetník. Ten už mal cez dva a pol metra. Takto sme si splnili naše austrálske predsavzatia hneď v prvý deň. Pekný hattrick na začiatok.
Náš prechodný domov.
Bojovník, ktorý sa len tak nevzdá.
Plachetník ako sa patrí.Bombový ostrov
Večer kotvíme v zátoke pri malom ostrove z červených skál.“Doplávate? Určite tam nájdete poklady“ – vraví s úsmevom Janel. Premeriam si očami vzdialenosť (300 m) a prikyvujem na súhlas. „Dávajte si pozor na žraloky a nič nechytajte, môže to byť jedovaté! Inak je všetko bezpečné“ – dodala. Toto sú mimoriadne povzbudzujúce slová pred naším prvým kúpaním. Preplávali sme a Janel skutočne neklamala. Na piesku, som okrem hromady mušieľ, našiel rybársky nôž a zachovalý vobler. Maťo objavil potápačské okuliare a Juraj nám ukázal v piesku vlnovkovité stopy od hadov a jamy po vyliahnutých korytnačkách. Naozaj nenavštevovaný ostrov v divočine.
Po návrate na loď sme sa dozvedeli o ďalšom neviditeľnom poklade. „Chalani“ – vraví Janel – „Toto je ten ostrov, na ktorom Francúzi po vojne robili pokusy s atómovými výbuchmi!“. Tak to je bomba, hovorím si v duchu.
Pokračovanie na budúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
