Sumec je najväčšou rybou našich vôd a patrí medzi dravé ryby. A to je aj dôvod, prečo sa veľa rybárov a rybárskych hospodárov obáva, že im požerie násadu kaprov. Podľa mojich pozorovaní si však oveľa častejšie zgustne na menších rybách (plotice, belice, červenice, ostriež, pleskáč atď.) a keď obsádka ostatnej bielej ryby je dostatočná, sumec nemá žiaden vplyv na obsádku kapra K2.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JÚN 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Schválne som nepoužil výraz „plevelná ryba“ lebo ten by mal viac patriť nepôvodným a invazívnym druhom. Hlavne z toho dôvodu, že práve tieto pôvodné sprievodné druhy sú hlavnou potravou našich dravých rýb. Nie sú to len moje tvrdenia, ale potvrdzuje to aj odborná literatúra.
Sumce, a to akokoľvek veľké, lovia hlavne mäsovo vyskytujúce sa ryby a nie 2-3-kilové kapry v dobrom zdravotnom stave. Menšie ryby dokáže zhltnúť bez problémov, hlavne ak sa pohybujú v húfoch a nemusí ich naháňať ako by to bolo v prípade väčšej ryby v dobrom zdravotnom stave a kondícii. Samozrejme, že v prípade, ak sa použije väčšia nástrahová ryba, tak ju nájde a zaútočí. Aj 10-15-kilové sumce zaútočia na kilového pleskáča či kapra, lebo ten nemá šancu na únik a stáva sa ľahkou korisťou. Z väčších rýb loví len oslabené jedince. Pritom aj potravu využíva efektívnejšie oproti ostatným dravcom.
Veľa oddychuje a za normálnych okolností sa málo hýbe, takže kalórie ostanú uložené efektívne. Je to silná, majestátna a športová ryba a keď je na prúte, tak je to doslova súboj. Takže z môjho pohľadu sumca hospodári nenávidia nezaslúžene.
Podmienky na neres
Hľadal som niekoľko informácií od odborníkov a našiel som zaujímavé skutočnosti. Na tých vodách, kde si sumec nájde vhodné životné prostredie, ešte nie je isté, že sa aj dobre rozmnožuje. Pre rozmnožovanie potrebuje špeciálne podmienky. Lepkavé ikry ukladá do takej časti vodnej plochy, kde sú v tieni a môžu sa uchytiť na koreňoch rastlín. A toto nie je na každej vode identické, takže hustota obsádky sa môže veľmi líšiť.
Na riekach sú to vo väčšine miesta, kde voda siaha až ku stromom a ich korene poskytujú dostatočný úkryt pre sumce. Na takýchto miestach sa počas neresu (v našej oblasti máj – jún) dokáže nahromadiť obrovské množstvo sumcov. V tomto období by mala byť vysoká hladina riek a zaplavené oblasti plné života. V takýchto prípadoch si malé sumce nájdu oveľa väčšie množstvo potravy, pričom kvôli obrovskej vodnej ploche majú ich nepriatelia menšiu šancu ich nájsť. Nič iné na to nepoukazuje lepšie ako keď rieka po záplavách zanecháva mláky, kde nájdeme množstvo rybieho poteru.
Pochopiteľne, sú aj rieky, jazerá a rybníky s čistými brehmi, kde je reprodukcia chabá. Na takýchto miestach si sumce vyrábajú neresiská vlastnou silou. Dokážu si vymyť diery popod breh, kde slabý pobrežný porast im robí doslova strechu nad hlavou. A práve korene podmytých kríkov im budú slúžiť ako lôžko na ikry.
Teplota vody rozhoduje
Sumce potrebujú na rozmnožovanie teplú vodu, v prípade plytších vôd kde sa voda rýchlejšie zohreje môže dôjsť k výteru aj o týždne skôr ako na hlbokej chladnej rieke. Na našom území sa sumce vo väčšine prípadov neresia ako 4-6-ročné závisiac od pohlavia. Z čoho vyplýva, že neres sumca je od revíru k revíru individuálny a líši sa aj dobou, keď v nich sumce pohlavne dozrievajú. Takže aj lovná miera sumca (70 cm), ktorá je u nás určená, je nedostatočná, nakoľko umožňuje privlastniť si jedince, ktoré sa nemohli ani raz vytrieť a aj to môže mať za následok ubúdanie sumcov z chladnejších vôd.
Počas neresu, a to hlavne týždne pred tým a po ňom si mliečniak chráni hniezdo. Toto obdobie je významné pre stav obsádky, lebo sumec ulovený z hniezda pred neresom sa ešte môže zapojiť do neresu, ale po tom čo už stráži ikry, aj keď je ryba pustená sa buď nevráti, alebo sa vráti neskoro a ryby sliediace okolo hniezda už dokonali dielo skazy. Lov sumcov na neresisku, aj keď na povolený spôsob (na ťažko či plávanú, na červíky či pijavice) je vysoko neetický! Práve týmto činom sa môžu sami rybári ochudobniť o úlovky v ďalších rokoch.
Sumce nie sú prieberčivé
Po vyliahnutí malé sumčeky požierajú hlavne rôzny planktón, ale rýchlo prechádzajú na larvy hmyzu, 25-30 mm sumce už začínajú ozajstný lov! Malé sumce nehľadia na to čo to je, ale všetko čo sa im zmestí do papule zožerú.
Hlavnou potravou sú ryby, ale veľké jedince nepohrdnú ani vtákmi, vodnými hlodavcami.
ALE! Podľa prieskumov aj veľké sumce si radšej lovia menšie ryby (Zaikov, 2008), pričom dokážu uloviť aj korisť vážiacu 40 % vlastnej hmotnosti (Pintér a Pócsi., 2002). V Maďarsku a to presnejšie v oblasti Tisy už v roku 1968 István Vásárhelyi sa zaoberal obsahom žalúdka sumcov. Skúmané boli ryby 0,60-20,0 kg. V 70,5 % našli ryby (pleskáče, jalce, boleň, mieň, kapor a dokonca aj sumec), pričom v 14 % to boli rôzne druhy lariev a 7,5 % žaby. V menšom množstve mušle a raky.
Faktory rastu
Z medzinárodných prieskumov zase vyplýva, že sumec potrebuje 6-8 kg potravy na 1 kg rastu vlastnej hmotnosti (Pintér 2002). Niektorí však hovoria, že na toto stačí aj polovica (Adamek 1999, Zaikov 2008).
Rast je však podmienený množstvom faktorov: objem potravy a jej akosť, svetelné podmienky, kyslík a iné fyzické, biologické a chemické parametre. Samozrejme, asi teplota je práve tým najdôležitejším parametrom, lebo toto má najväčší vplyv na metabolizmus. Z dávnych čias nám ostali rôzne záznamy a štúdiá, kde sú rôzne tvrdenia ohľadom maximálnej dĺžky: 5 m (Nikolski 1957, Deckert 1974), 3 m (Lovassy 1927, Ristic 1977), 2,5 m (Pintér 1976). Niektoré z týchto čísiel sú dosť uletené, aj keď možnože aj táto ryba v poslednej dobe prešla zmenami. Kvôli intenzite jej lovu, zmenami životného prostredia sa aj u nej začala nejaká korektúra rozmerov kvôli efektívnosti.
Aktuálny svetový rekord je 273-274 cm. Ide o dve ryby ulovené na rieke Tarn vo Francúzsku a Pád v Taliansku, ale informácie, ktorá miera je presne uznaná, ešte nemám. Slovenské čísla čo do množstva tak aj do veľkosti úlovkov sú o dosť nižšie, pričom nejaký dôvod na horší rast tu nie je. Síce aj v našich vodách sa nájdu prekrásne jedince, no ich ulovenie nie je až také jednoduché ako sú rybári v zahraničí na vlastných domácich vodách zvyknutí. Z tohto dôvodu smeruje množstvo rybárov v zámere uloviť kapitálneho sumca práve mimo našej krajiny. V konečnom dôsledku je to na nás, či pri ulovení kapitálneho kusa mu dokážeme dať slobodu, aby nás možno aj druhýkrát navštívil, alebo si pomaly, ale isto zničíme možnosť, že sa raz budú práve zo zahraničia na nás pozerať, aké máme my rieky plné tejto ryby.
Typické miesto výskytu sumca.
Sumec veľký.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.