Nová vyhláška č. 381/2018 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva Zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve, platná od 1. 1. 2019 priniesla jednu zásadnú zmenu. Kapor sa stal chtiac – nechtiac nechráneným štvancom s možnosťou „poľovať“ naňho celoročne na tzv. ostatných vodných plochách.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Kapor ako invázny a nepôvodný druh?
Uvedomujeme si, že kapor je na daných vodách vystavený riziku takmer bez ochrany? Čo viedlo ministerstvo k takémuto kroku? Žeby to bola reakcia na jeho nepôvodné rozšírenie?
Pôvodná divá forma kapra, tzv. sazan z povodia Dunaja je dnes vzácna a chránená. Hospodársky významný kapor - kapor rybničný - je naším nepôvodným druhom. Historické pramene uvádzajú, že bol pravdepodobne vyšľachtený v juhozápadnej Európe odkiaľ sa k nám postupne rozšíril. Druhou oblasťou jeho rozšírenia bola Ázia, prevažne Čína. Dnes sa môžeme stretnúť s jeho rôznymi formami, akými sú napr. kapor lysý, kapor riadkový, šupinatý, zrkadlový, hladký alebo aj jazierkový koi kapor.
Jediné, čo ho trochu chráni na ostatných vodných plochách je zákonom stanovená najnižšia lovná miera. Tá však chráni len dorastencov. Väčšie jedince sú vydané napospas lovcom. Majú šťastie, ak skončia na háčiku rybárov zo skupiny CHYŤ a PUSŤ, no koľko je takých? Nechráni ich ani najvyššia lovná miera rýb. Je len na užívateľovi revíru, či využije možnosť na základe Vyhlášky č. 381/2018 Z. z. §12, ods. 5 a požiada Ministerstvo životného prostredia SR o súhlas na zavedenie najväčšej lovnej miery rýb. Termín na podanie tejto žiadosti je do konca septembra. Dúfam, že sa kompetentní zamyslia a aspoň seniorov budú chrániť. Inak si vyplienime vody pomerne rýchlym tempom a štrkoviská sa premenia na kaprie jasle či škôlky.
Osobne som aj ja uvítal možnosť celoročného rybolovu na ostatných vodných plochách, ale zrušiť kaprovi individuálnu dobu ochrany je veľmi zvláštny, až nerozumný krok. Obrazne sme týmto krokom kapra vyhodnotili ako škodný či invázny druh, s ktorým nemáme zľutovanie. Platia preňho rovnaké pravidlá ako pre amura a tolstolobika – druhy s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy. Avšak amur má oproti kaprovi k dobru ešte 20 cm (minimálna lovná miera 60 cm) a tolstolobik + 5 cm (45 cm najnižšia lovná miera). Nie je to voči kaprom nespravodlivé?
Vieme vôbec, aké vody patria medzi OSTATNÉ vodné plochy?
Nový zákon 216/2018 Z.z. v §2, v ods. 2, písm. j) definuje ostané vodné plochy (ďalej už len OVP) nasledovne: ostatná vodná plocha je najmä štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko a bočná vodná nádrž lokálneho významu nachádzajúca sa napríklad v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarna nádrž a priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia. Je táto definícia postačujúca, aby sme vedeli, ktorá vodná plocha jasne patrí medzi OVP?
Vodných plôch, ktoré majú v názve „štrkovisko“, je pomerne veľa. Zachytil som krátku diskusiu jednej MO SRZ na facebooku, kde rybár navrhol užívateľovi revíru, aby OVP označil tabuľou, resp. doplnil na tabuľu, ktorá označuje revír, aj informáciu, že ide o OVP. Dôvodom bolo, že jeho kamarát v inej MO SRZ sa 16.3. vybral na vodnú plochu, ktorá má v názve štrkovisko (presný názov neuviedol), a teda lov tu mal byť povolený celoročne.
Člen rybárskej stráže tvrdil niečo iné. Dotyčnému chcel zobrať doklady s tým, že lov je od včera zakázaný, a tak došlo k priestupku. Situácia sa vyhrotila až natoľko, že na mieste musela zasahovať polícia. Ako to nakoniec dopadlo, som sa nedozvedel.
Užívateľ reagoval nasledovne. Podľa neho nie je možné dopísať na tabuľu informáciu, že ide o OVP, keďže zákon presne stanovuje, čo na takejto tabuli musí byť uvedené. Na margo rybárskej stráže dodal, že v období, keď začínajú platiť nové pravidlá, by mali byť členovia stráže ústretovejší. Ak skutočne ide o problém nedostatočnej informovanosti a nie o prečin pytliactva, alebo iný vážnejší úmyselný prečin, tak môžu veci riešiť aj dohovorom.
Zamyslel som sa nad touto diskusiou. Neznalosť zákona nás neospravedlňuje. Našou povinnosťou je preveriť si v rybárskom poriadku, či je lov v danom revíri povolený celoročne. Jednoznačne však súhlasím, že isté „prehrešky“ sa nemusia hneď riešiť radikálne. Prikláňam sa tiež k názoru, že upozornenie, že ide o OVP, by uľahčilo situáciu. Rybári by tak nemuseli riešiť nepríjemné strety s členmi rybárskej stráže. Existujú predsa aj dodatkové, či doplnkové tabule.
Tí šťastnejší pocestujú k VN, riekam a ich ramenám
Rybári neustále rozoberajú a kritizujú nový zákon. Ten, samozrejme, priniesol aj veľa pozitívnych zmien, ale stále sa nájdu veci, ktoré možno vylepšiť. Mnohých najviac trápi znížený hmotnostný limit 5 kg z pôvodných 7 kg rýb na deň. Počet privlastnených kusov kapra rybničného sú max. 2 ks/deň a celková hmotnosť 5 kg s tým, že ak privlastnením poslednej ulovenej ryby hmotnosť úlovku presiahne 5 kg, loviaci si môže privlastniť poslednú ulovenú rybu bez ohľadu na jej hmotnosť.
Keď si už na ostaných vodných plochách nechránime kapra dobou individuálnej ochrany, ani najvyššou lovnou mierou, tak malým zadosťučinením by bolo aspoň zredukovanie počtu privlastnených kusov na OVP z dvoch na jeden. Dva kusy si však stále môže rybár privlastniť.
Nepovedie tento krok k vyplieneniu štrkovísk? Mnohé z nich sú pomerne malé vodné plochy v rozlohe 2-5 hektárov a vychytať ich nie je až taký veľký problém. Prirodzenej potravy nie je veľa, a preto sa kapry nechajú ľahko zlákať vôňou návnad a nástrah špeciálne vyrobených práve pre nich. Ustojí kapor tento nový nápor? Alebo mu už takpovediac odzvonilo? Snáď má ministerstvo dôvod, prečo to takto ukotvilo v zákone a asi je predčasné vyvodzovať dôsledky už teraz. Čas ukáže, či toto opatrenie bude mať negatívny vplyv na populáciu kaprov na ostaných vodných plochách. Isté je, že z násadových kaprov, ktorými sa budú zarybňovať zväzové vody, budú šťastnejší tí, ktorým sa ujde miestenka nie do OVP, ale do vodných nádrží, rybníkov alebo vodných tokov a ich ramien. Tam budú chránené aspoň od 16. marca do konca mája.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
