V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme úspešného rybára, pretekára 1. ligy ČR LRU Feeder, testera firmy FOX Matrix, člena Crazy Anglers Feeder teamu a nášho nového dopisovateľa Martina Janečku.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.11.2019.
* Tak Martin, prezraď našim čitateľom niečo o sebe.
Volám sa Martin Janečka a mám
33 rokov. Pochádzam z Veľkého Týnce, čo je dedinka ležiaca neďaleko mesta Olomouc. Vyučil som sa za autoelektrikára a pretože ma táto práca bavila, ostal som v tomto odbore do dnes. K feedru som sa dostal okolo roku 2004 až 2005, vtedy frčala v televízii slovenská relácia o rybách a rybároch, z ktorej som rád čerpal informácie, rady a triky ako na feeder. Veľmi rád si kupujem aj rybárske časopisy, v ktorých sa o tejto technike veľmi často píše.
Niekoľkokrát som sa v časopise stretol aj s článkami Milana Tychlera, ktorého som vídal aj v spomínanej relácii. Dobre si spomínam na chvíľku, keď som dočítal v práci pri obedňajšej prestávke Milanov článok a pod ním bolo napísané niečo ako: „Ak budete chcieť radu, môžete mi zatelefonovať na číslo... V tej chvíli som vedel, že ho musím kontaktovať a dohodnúť si s ním schôdzku niekde pri vode, pretože to je ten správny človek, ktorý ma môže posunúť niekam vyššie na pomyselnom rebríčku zručnosti. A ako som si zaumienil, tak som aj urobil.
* Priblíž našim čitateľom nejakú tvoju zaujímavú rybačku.
Telefonicky sme sa s Milanom teda aj dohodli na jedno sobotné ráno na spoločný rybolov na rieke Bečve v Přerove. Na Bečvu to nemám z domu veľmi ďaleko, len asi dvadsať minút cesty autom. K vode prichádzam celý natešený. Zaparkoval som na kraji cesty pod mostom a začal ho hľadať. Čakal som, že bude na brehu rozoberať nejaké feederové prúty, stojan a iné potrebné veci na lov. Ale prešiel som okolo mosta, pri ktorom sme sa mali stretnúť, ale nikde som ho nevidel. Stál som chvíľu na moste a premýšľal, či nezabudol, alebo len mešká.
Zrazu spod mosta vyšiel nejaký rybár v čiapke loviaci na prívlač ostrieže. Chvíľku som ho pozoroval a až keď zodvihol hlavu a pozrel sa hore, tak som prvýkrát uvidel toho pána, čo často píše tie články do rôznych časopisov a vystupuje v televízii.
Vydýchol som si! Je tu! Potom to už šlo rýchlo, odniesť pár vecí na breh (vtedy som mal len jeden prút, na chrbte malý batoh, nejakú stoličku na sedenie a kýblik od farby s trochou krmiva). Dal mi základné rady ako namiešať kŕmiacu zmes, niečo o montáži a už letelo prvé kŕmidko do vody. V ten deň som sa dozvedel veľa cenných informácií, rád a, samozrejme, sme nachytali ďaleko viacej rýb než na čo som bol do tejto doby zvyknutý. Od toho dňa som vedel, že technika lovu rýb feedrom, bude ten smer, ktorým sa budem uberať.
Niekedy koncom roka 2005 som sa presťahoval do Prahy a ja som sa nemohol dočkať, až vyrazím na ryby na Vltavu alebo Labe. Rieka Labe ma vždy lákala tým, že je to náš najväčší vodný tok a že v nej žije veľké množstvo väčších rýb, než ktoré som lovil na rieke Morave alebo Bečve. Len bol tu malý problém. Nikoho som tu nepoznal a s takým veľkým tokom som nemal žiadne skúsenosti.
A tak som si našiel v bývalom Feeder klube Romana Srba, ktorého meno sa často opakovalo na rôznych pretekoch i internetových diskusiách. Vtedy som Romanovi napísal v nejakej diskusii, čo ma trápi a on ma pozval, aby som sa prišiel pozrieť na preteky Zamrznutá Špička na Vltavu. Pochopiteľne, že som neváhal a pozvanie prijal. To bola moja prvá skúsenosť s pretekaním. Síce som nechytal, ale mal som možnosť na vlastné oči vidieť preteky ako také. Tam sme sa dohodli, že v zime chodí s priateľmi na dierky a ak budem chcieť, tak sa môžem pridať. Súhlasil som.
Od tej doby sme s Romanom trávili na rybách veľmi veľa času. Na Jar 2006 mi bolo ponúknuté miesto v novom feeder teame Sema. S feedrovým prútom som trávil snáď všetok voľný čas. Pamätám si, že sme jazdili snáď po všetkých možných revíroch, a po množstve pretekov. V mojom prvom pretekárskom roku náš team skončil na krásnom treťom mieste. Rok 2007 bol pre mňa ešte lepší. Sezóna sa začala v Roztokách pri Prahe na Vltave. Tam sa mi podarilo vybojovať dve jednotky za víkend, a tým vyhrať celé preteky. O pár dní neskôr prebiehalo prvé kolo majstrovstiev Českej republiky LRU v Čelákoviciach na Labe. Opäť som vyhral celé dvojkolové preteky so súčtom dve. Mal som z toho takú radosť, že by som ju nedokázal opísať!
Podarilo sa mi vyhrať aj v záverečnom kole posledných pretekov Micra so slušnou prevahou. V konečnom poradí v rebríčku som obsadil dobré tretie miesto. Rok 2008 bol už menej úspešný, za to som bol úspešnejší v súkromnom živote. Na prelome roku 2008 a 2009 som sa vrátil späť do mojej rodnej dedinky. Mám dve malé dcérky, s ktorými veľmi rád vyrážam do prírody a učím ich ako sa k nej chovať a taktiež ich postupne privykám ku kúzlu rybačky.
* Kto a kedy ťa priviedol k rybolovu?
Rybárčiť som začal zhruba vo svojich
7 rokoch. Sprevádzal som otca na ryby, kde som sa postupne učil jeho metódy a odkukával receptúry na miešanie krmiva. Rybačka bola otcova srdečná záležitosť a vďaka nemu som načerpal veľa skúseností. Žiaľ bohu keď som mal 10 rokov, otec nás nečakane opustil. Potom som vďaka rybačke získal priateľa a učiteľa v jednej osobe, istého pána Křesala, ktorý ma na rybárske vychádzky brával veľmi často. Bol to „pán rybár“ a vďaka jeho trpezlivému prístupu som si rybačku obľúbil ešte viacej.
* Ktorá z rybolovných techník sa stala tvojou jednotkou?
Ako malý chlapec som chytával klasicky na ťažko s kŕmitkom. Mojou ďalšou obľúbenou metódou bol lov na plavák. Toto mal rád hádam každý rybár. Časom som však objavil aj zaujímavejšiu a o niečo úspešnejšiu techniku. Lov s feedrovým prútom. Táto technika mi na toľko učarovala, že som pri nej ostal. Vďaka nej sa teraz zúčastňujem mnohých pretekov u nás a v zahraničí, čo mi prináša cenné skúsenosti.
* Uprednostňuješ stojaté, alebo radšej tečúce revíry?
Ja osobne mám v obľube oboje, ale bližšia je mi predsa len tečúca voda. Podľa mňa tá voda akoby viac žila.
* Ktorý druh ryby chytáš najradšej?
Vzhľadom na to, že sa špecializujem práve na feeder, mojimi obľúbenými rybami sa stali mrena na tečúcej vode a lieň na vode stojatej.
* Koľko času vo svojom živote venuješ rybačke?
Keďže rybačka je pre mňa naozaj srdcová záležitosť, venujem jej takmer každú voľnú chvíľu. Samozrejme, mám aj prácu a rodinu, ale pokiaľ to situácia dovolí, balím svoje vybavenie a odchádzam do prírody trénovať a relaxovať zároveň.
* Máš nejaké svoje osobné ciele, ktoré by si chcel dosiahnuť v rybárčení?
Ako asi každý rybár, prirodzene, mám. Môj cieľ nemá až taký pretekársky charakter, ako by sa odo mňa dalo čakať. Ja by som sa rád zameral na ochranu našich riek, rybníkov a jazier. Nie je umenie ryby len loviť, ale dôležité je, aby si ľudia uvedomili, že je nutné starať sa veľmi dôsledne o našu rybiu obsádku a prostredie, v ktorom žijú.
* Čo by si odkázal dnešnej mladej generácii, ktorá s rybačkou ešte len začína?
Tu by som nadviazal na predchádzajúcu otázku. Odkázal by som začínajúcim rybárom, aby si vážili prírodu a jej bohatstvo, starali sa o ňu, pretože ako sami vidíte, bohužiaľ, my ľudia všetko nenávratne poškodzujeme, znečisťujeme a pokiaľ včas neurobíme príslušné kroky, nebudeme mať za nejakú dobu kde a ani čo loviť. Rybačka je krásny koníček pre všetkých bez rozdielu veku či pohlavia, a preto ju môžem tým, ktorí majú k nej blízko len a len odporučiť.
Martin, ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a želáme ti všetko dobré a mnoho krásnych zážitkov pri vode. A vy, naši milí čitatelia, sa môžete tešiť na Martinove odborné príspevky v našom časopise.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
