Pri rybárčení som mával šťastie na skvelých ľudí, ako bol aj Láďo Mlynarovič, výborný rybár a milovník prírody. Keď sme plánovali šiestu spoločnú mongolskú výpravu, nečakal som, že už pôjdem bez neho. Žiaľ, Láďo nás vlani nečakane opustil a ja som do výpravy vzal jeho syna Lacka...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.11.2020.
Moji parťáci boli po včerajšom love unavení a chceli s Jirkom zostať pri kempe. Ja s Maťom V. a Marťasom sme sa rozhodli ísť na druhú stranu rieky, kde som bol včera. Obdivujem Maťa-filmára. Na chrbte nosí veľký batoh s filmárskou technikou. Ani jemu neprišla všetka batožina, ale i tak sa snaží nafilmovať naše zážitky. Okrem toho nosí aj rybársku výbavu. Hovorí, že mu chýba hlavne dron, z ktorého mohol natočiť pekné zábery.
Pri Saryku záber nemáme, ale ukazujem chalanom skalu o niečo vyššie nad sútokom. Tam by mohla stáť nejaká ryba. Keď pôjdeme naspäť, skúsime tam prebrodiť.
Mongolsko je najkrajšie z konského chrbta. Navyše kone šetria naše nohy a čas.
Prechytávame úsek s tajmenmi
Na brehu vyrástla jurta, ktorá tam včera nebola. To pastier, ktorý prišiel so svojimi stádami, si tu rozložil príbytok. Pod lesom sa pasú ťavy a Maťo nemôže prísť o také exotické zábery. Ja s Marťasom prechytávame úsek, kde som včera utrhol rybu. Marťas má na gumu záber a zdoláva peknú, asi metrovú rybu. Voláme na Maťa, aby ho prišiel natočiť, ale ten nás nepočuje. Tak mu spravím pár fotiek a hneď na ďalší hod mám záber na vobler od 3STANa ja – pekne stavaný 103 cm tajmen je po chvíli na brehu. Hľadáme Maťa, ale nikde ho nevidíme. Nie som z toho veľmi nadšený, nemám rád, keď sa niekto vyberie niekam sám. V Mongolsku sa vám môže hocičo prihodiť. My sme ale chytali pod vysokým brehom a tak nás mohol prehliadnuť a zísť nižšie dolu prúdom.
Rieka Šiškid je stále plná krásnych a zdravých rýb, o čom svedčí aj tento Vítov úlovok.
Naše úlovky sú dobrý výsledok
Ryby príliš pri chuti nie sú. Stále hľadáme pohľadom Maťa a až nad Malým Sarykom konečne vidím postavu v lese pred nami – je to Maťo. Hovorí, že prišiel až k Malému Saryku, kde chytil štyri lenoky a potom sa vracal proti prúdu. Hovorím mu, že nabudúce sa má držať pri nás alebo postupovať popri brehu. Nemá význam pokračovať dolu, keďže Maťo to tam už prechytal, takže sa vraciame naspäť a vyskúšame ešte miesto, kde sme chytili dve ryby. Maťo nás predbieha a keď prichádzame k Veľkému Saryku, vidíme ho, ako bojuje s peknou rybou. Hovorí, že prebrodil Saryk a za kameňom, kde sme ráno uvažovali chytať, na prvý hod mu gumu zobral tajmen. Ryba má 121 cm a je v dobrej kondícii. Viac záberov tu už nemáme.
K raftu prichádzame potme. Chalani v tábore hovoria, že sa bavili s lipňami a lenokmi, nič väčšie však nechytili. My ukazujeme naše úlovky – tri ryby nad meter je dobrý výsledok, ale každý sme mali iba po jednom zábere. Na túto ročnú dobu je príliš teplo a jasno, čo rybám asi príliš nesedí. Hádam sa to časom zlepší...
Raft vám pomôže dostať sa na miesta, kam
z brehu nedohodíte alebo k nim nezabrodíte.
Na posiedke s domorodcami
Večer rád sedávam s domácimi Mongolmi a usilujem sa získať nejaké informácie o ich živote. Často však okrem svojho jazyka neovládajú žiadnu cudziu reč, maximálne pár ruských slovíčok. Ale aj to stačí. Správcom nášho kempu je Zorgo. Má 42 rokov a dve deti – chlapec má 12 a dievča 10 rokov. Dievčatko je zhovorčivé a snaží sa rozumieť, čo jej hovorím. Naučil som ich hrať karty a odvtedy ma každý deň čakali, kedy prídem z rýb a budeme hrať. Samozrejme, vždy vyhrali zopár sladkostí, čo im robilo radosť. Chodia do školy na týždňovky a bývajú v škole. Zorgo ich vozí v pondelok ráno 3-4 hodiny autom a v piatok ide po nich. Ak je cesta zlá, idú na koňoch. Kuchárka mi prezradila, že chlapec zo školy uteká. Zo začiatku ho učitelia naháňali po lesoch a vodili späť, neskôr ale utekal hlbšie do tajgy a tak ho prestali hľadať, aby sa mu niečo nestalo. Takto sa potom vracia domov, čo nie je správne, ale Zorgo mu to toleruje. Ani on nevenoval veľa času štúdiu.
Zorgo patrí k bohatším Mongolom v tomto regióne. Vlastní asi 30 kráv, 20 koní, ovce a kozy. Má aj pastierov, ktorí sa mu starajú o dobytok. Slušne si zarobí aj ako správca kempu a sprievodca. Hovorí, že syn školy nepotrebuje, stačí, keď vie čítať, písať a počítať, čo som sa mu snažil vyhovoriť a vysvetliť význam vzdelania. Netuším ale, či si moje slová zobral k srdcu. Život v tejto časti krajiny je ťažký a najlepšou školou je tu život sám. Žiaľ, často do toho ešte zasahuje alkohol, ale to by bolo na samostatnú kapitolu. Hlavne vtedy, keď je vonku mínus 30 až 40 stupňov.
Najväčšieho tajmena
130 cm ulovil Jirko, ktorému sa po celý čas nedarilo.
Druhá strana rieky
Moji parťáci si oddýchli, dobre sa vyspali a tak ich smerujem na druhú stranu na pešiu rybačku. Poriadne sme ešte neprelovili druhú stranu od kempu po Veľký Saryk. Vždy sme rieku obchádzali po horskej plošine, aby sme si skrátili cestu až k Saryku. Teraz pôjdeme po jej brehu. Druhá skupina pôjde so Zorgom na rafte dolu. Hneď za kempom sa rieka spomaľuje, rozlieva sa do strán a vytvára hlbokú tiahlu jamu s bahnitým dnom. Aj sem však tajmeny často zablúdia a chytilo sa tu zopár kapitálnych rýb. Problémom sú ale riasy a trávy, ktoré zasahujú od brehu až po hlbšiu vodu. Brodenie cez bahno a riasy je náročné a podobne je to aj s vedením nástrah. Skúšam ťažšiu gumu. Približne sto metrov pod kempom mám záber. Priznám sa, že sa mi toto miesto príliš nepáčilo a záber ma prekvapil. Je to asi 90 cm tajmen. Takmer súčasne kúsok podo mnou zdoláva rovnakú rybu aj Vít. Nie je to zlý začiatok.
Usar je zúžené miesto na jazere, kde voda pomaly tečie. Chytilo sa tu viacero pekných rýb. My sme tu ale neulovili nič.
Chýbali dva centimetre
Asi po 300 metroch sa tok zužuje, voda sa zrýchľuje a preteká cez veľké balvany. Len ťažko je možné udržať nástrahu. V jednom oku pri druhej strane sa voda trochu spomaľuje. Tam smeruje moja nástraha. Držím prút nad hlavou, aby mi šnúru nebral prúd. Guma skáče po dne, mám pocit, že do nej niečo ťuklo a potom nástraha zrazu oťažie a zastane. Zasekávam, ryba sa drží pri dne, silný prúd jej dodáva silu. Je mi jasné, že ju nesmiem pustiť dolu prúdom. Našťastie sa drží za kameňom vo vracáku. Snažím sa dostať ju krížom cez prúd. Ryba využíva silu toku, ale našťastie smeruje k môjmu brehu. Tu pod nohami je prúd najsilnejší a ryba uniká dolu prúdom. Držím ju dosť napevno a priťahujem ku kraju. Jednoháčik je pevne zaseknutý v kútiku papule a rybu vylovujem za chvost na breh. Nie je až taká veľká, ako som si myslel, to prúd jej dodával silu. Do metra jej chýbajú dva centimetre a je pekne stavaná. Rýchle foto a rybu púšťam späť.
Postupujeme nižšie, tok sa rozlieva do šírky, voda nie je príliš hlboká. Skúšame rôzne nástrahy, ale bezúspešne. Až keď chalani nasadia menšie voblery, chytia zopár lenokov. Ja už žiadny záber nemám. Pri Veľkom Saryku sa otáčame a vraciame sa naspäť do kempu. Tí, čo boli na rafte hovoria, že mali iba dve ryby. Jedna mala 124 cm, čo je skvelé. Záberov je však menej, ako som čakal.
Na toto obdobie mala rieka dosť vysoký stav. Ryby bolo treba hľadať.
Čimge sa „pochlapila“
Ráno konečne dorazila Lackova a Maťova batožina. Priviezol ju šofér priamo z Ulanbátaru. Nebolo to pre chalanov nič príjemné byť takmer 6 dní iba v tom, v čom odišli z domu, respektíve čo sme im požičali my alebo mali v príručnej batožine... Dnes si spravíme sanitárny deň. Dopoludnia budeme loviť iba v okolí kempu, dáme si dobrý obed a potom pôjdeme všetci spoločne autom na Usar. Ráno prechádzame raftom na druhú stranu. Takmer na rovnakom mieste ako včera mám záber. Aj ryba je takmer rovnaká a má 95 cm. Ostatní záber nemajú a tak sa vraciame na obed do kempu. Naša kuchárka Čimge nám pripravila skvelý šalát, zeleninovú polievku a steak so zemiakmi. V kempe pracuje už niekoľko rokov ako kuchárka a naučila sa variť európske jedlá. Jej kuchyňa je na mongolské pomery naozaj skvelá. Po obede nasadáme všetci do UAZ-u a smerujeme na Usar.
Základom každého úspechu je dobrá partia a na mongolské pomery luxusný kemp so sprchami, toaletami a dobrou kuchyňou.
Otcov pozdrav Lackovi
Rieka nad kempom je pomalá, rozlieva sa do strán a je veľmi hlboká. Pripomína mi jazero. Usar je miesto, kde sa koryto zúži a tok zrýchli. Vyzerá to, ako keby jazero pomaly tieklo. Toto miesto už prinieslo niekoľko pekných rýb. Máme ale iba dve možnosti – ryby tam buď sú, alebo nie sú. Na nás vyšla tá druhá možnosť. Miesto je na pohľad zaujímavé, kúsok od brehu je zlom a voda prudko klesá do 4 až 5-metrovej hĺbky. Jama je dlhá asi 300 metrov. Záber nemáme a tak sa vraciame späť do kempu. Večer volám chalanov, aby si išli zlepšiť náladu na sútok. Zoberieme menšie nástrahy, ľahšie prúty a kráčame dolu prúdom. S prichádzajúcim večerom sa zlepšila aj aktivita rýb. Vít ulovil niekoľko lipňov a lenokov a Lackovi sa dokonca podaril prvý tajmen v živote. Hoci má iba 60 – 70 cm, máme z neho radosť. Hovorím mu, že mu ho poslal jeho otec, ktorého popol priviezol šofér Lackovi v meškajúcej batožine. Tiež som mu povedal, že jeho smola sa už končí a tato bude odteraz na neho dozerať. Ani som netušil, ako sa moje slová mali potvrdiť...
Ak sa nám podarilo ryby nájsť, dalo sa na jednom mieste uloviť aj viac tajmenov.
To je pravé Mongolsko
Ráno beriem raft, Lacka, Víta a Zorga a ideme spoločne dolu prúdom. Raft má veľkú výhodu – dostanete sa na miesta, kde by ste nezabrodili, nenahodili alebo si ich vôbec ani nevšimli. Zamerať sa chceme na úsek pod Malým Sarykom, kde sme sa pešo nedostali. Na Tengise nakladáme naše veci do raftu, pridáme zopár pív a opierame sa do vesiel. Pri Malom Saryku je nenápadný zlom. Tu by mohlo niečo byť. Moja nástraha letí rovno tam. Chalani zostali priamo na jame. Cítim, ako guma skáče po dne, keď sa zrazu zastaví. Mám pocit, že som s ňou stratil kontakt a podvedome zasekávam. Je tam! Kričím na chalanov. Už podľa ťahu cítim, že to bude poriadny kus. Nikam sa neponáhľa, monotónny ťah smeruje do silnejšieho prúdu. „Tam ťa nepustím“ – myslím si v duchu. Ryba akoby ma počula a otáča sa do jamy pri brehu. Tu sa ju snažím čo najdlhšie udržať a cítim, ako stráca sily. Niekoľkokrát ju pritiahnem až k brehu, ale vždy má ešte dosť síl na nový výpad. Netreba to uponáhľať. Keď sa mi podarí chytiť ju za koreň chvosta, viem, že mám vyhrané. Položím ju na breh do plytkej vody a odložím prút s odklopenou cievkou. Neraz som už videl, ako zdolaná ryba prudko vyrazila aj s prútom od brehu. Kým mi Zorgo robí fotku, Vít nahadzuje do miest, kde som rybu chytil. „Je tam ďalšia,“ volá na nás Vít. Aj jemu sa darí zdolať peknú rybu, o niečo menšiu, ako som vytiahol ja. Odrazu máme na brehu 124 a 110 cm nádherné ryby. Tak toto je pravé Mongolsko! Naše sny sa splnili. Dopriali by sme podobné ryby aj Lackovi. Postupne pokračujeme až k Bielej skale, kde chytil veľkú rybu aj Jakub Vágner. Viac záberov ale nemáme.
Aj Lacko sa dočkal svojho kapitálneho úlovku. Všetci sme verili tomu, že mu ho poslal jeho otec.
Navečer koňmo do kempu
Pri skale nás už čaká Mongol s koňmi. Kým balíme raft, prichádzajú za nami nejakí rybári. Sú to chalani z druhého kempu pod nami, z Chanagaja, s ktorými sme cestovali. Vymieňame si skúsenosti a trochu vodky, čo nám ešte zostala. Aj chalani hovoria, že záberov nie je veľa, ale chytili už dve 130 cm ryby. Nasadáme na kone a pôjdeme proti prúdu do kempu. Bráni sa iba Lacko, ktorý na koni ešte nesedel a keď vidí skalnatý chodník, presviedča nás, že pôjde pešo. Nakoniec ho prehovárame a vysadá na koňa. Celú cestu ho počujem, ako sa mu prihovára a prosí ho, aby ho nezhodil. Takmer potme prichádzame k Tengisu, kde nafúkame raft, preplavíme sa na druhú stranu a na UAZ-e smerujeme do kempu. Pozorujeme Zorga, ktorý smeruje svojho koňa do silného prúdu a prevádza kone cez rieku na druhý breh. Chalani v kempe nechytili nič zaujímavé a tak obdivujú naše úlovky.
Kúsok pod kempom sme ulovili niekoľko metrových tajmenov na gumové nástrahy.
Rozlúčka s Láďom seniorom
Ráno sa zobúdzame do slnečného dňa. Dnes pôjdeme všetci spolu na dvoch raftoch dolu k Bielej skale. Čaká nás smutná povinnosť. Časť popola nášho kamaráta Lacka Mlynaroviča staršieho priviezol jeho syn späť do Mongolska. Chce zanechať jeho pamiatku v krajine, kde prežil jeho otec najkrajšie rybárske chvíle svojho života a ktorú mal tak rád. S výberom miesta som ani na okamih neváhal. Oproti Bielej skale je druhá veľká skala. Tam chytil Láďo svoju najväčšiu hlavátku v živote. Na vobler, ktorý som mu požičal, tu mal ešte väčšiu rybu. Zvádzal s ňou dlhý súboj, ale napokon mu to odtrhla. Neskôr ju chytil Peťo Procházka a môj vobler mi vrátil. Mám ho aj teraz so sebou, ale už som naň nikdy nechytal. Chcem ho venovať jeho synovi na pamiatku.
Prebrodiť rieku Tengis na koni sa prvýkrát odvážil iba Zorgo.
Napokon sme sa
odhodlali aj my.
„Pripravujem pôdu“
Rozhodol som sa, že dnes sa budem viac venovať spomienkam a prírode. Bol by som rád, ak by sa aj Lackovi a Jirkovi podarilo chytiť peknú rybu. Na zastavenie vyberám iba zaujímavé miesta pod Malým Sarykom. Postupne sa striedame. Raz zastaví jeden raft, potom druhý. Šesť rybárov na jednom mieste by bolo veľa. Zastavujem raft v malej nenápadnej zátoke. Asi 2 či 3 metre od brehu je pomalšia voda, potom silný prúd a dolu zlom s vracákom. Chalani hneď po vystúpení z raftu smerujú dolu k zlomu. Ja zostávam pri rafte a s 10 cm voblerom od 3STANa prehadzujem 2 – 3 metre pokojnej vody pod nohami. Vobler hodím do prúdu, potom ho stiahnem a pridržím v pomalej vode. Napodobňujem tak rybu, ktorú zobral prúd a hľadá záchranu v pomalšej vode. Asi na tretí alebo štvrtý hod zacítim úder do voblera, ale ryba ho netrafila. Ak by to bol lenok, nástrahu by zobral na prvý-druhý hod. To bude tajmen. Už nenahadzujem a volám Lacka, aby sa vrátil...
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
