Ešte stále mám v živej pamäti výlet s Patrickom Sebilom pred niekoľkými rokmi na ostrov Rujana na severovýchode Nemecka, do oblasti Bodden, počas ktorého ma tento francúzsky „voblerový šialenec“ zasvätil do rybárskeho štýlu, ktorý mám dodnes v obľube.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Naším spoločným krédom toho dňa bolo nepoužívať gumené nástrahy, tzv. „softbaits“, a na naše prúty zavesiť iba voblery tzv. „hardbaits“. Mne ako starému fanúšikovi voblerov to vôbec neprekážalo, práve naopak, lebo vo svojej taške som vždy nosieval veľa voblerov. Teraz konečne mohli uvidieť vodu. Začali sme loviť v hĺbke asi 2 až 3 metre a okrem malého minizubáčika sa nám nepodarilo „prehovoriť“ k záberu ani len šťuku. Ostrieže tiež pravdepodobne v tom čase nemali chuť do jedla. Takže sme sa prepracovávali stále hlbšie a hlbšie... Ale ani v hĺbke 5 – 6 metrov som neslávil úspech. Bol som čoraz viac nespokojný. Na našej lodi sme nezaznamenali ani jediný záber.
Zdolávanie veľkej šťuky.
Prúty sa ohli
Medzitým Patrick vytiahol z vrecka Flatt Shad a začal s ním loviť. Zdá sa mi, že som ho videl dva alebo trikrát nahodiť a potom zrazu bola už udica ohnutá. Nádherná šťuka okolo 80 cm zhltla Flatt Shad ako malinu a už ho nepustila. Úprimne sa priznám, že so svojimi klasickými voblermi som pri tejto hĺbke už dosiahol svoje limity, takže následne som tiež dal na svoj prút takúto bezlopatkovú nástrahu. Výsledkom bolo, že do takých 20 minút sa aj moja udica ohýbala a chvíľu nato som už mohol držať v rukách krásnu šťuku. Po jednej alebo dvoch rýchlych snímkach už bola späť vo svojom elemente. Táto situácia priniesla v ten deň očakávaný obrat, pretože našťastie Patrickova zmena stratégie priniesla úspech.
Ostrieže milujú vibračné nástrahy.
Môj nový favorit
Okrem pár šťúk sme v ten deň chytili aj zubáče. Ale o tom viac neskôr. Tieto bezlopatkové voblery – v prívlačiarskom žargóne nazývané „lipless baits“ – sú účinné v každom ročnom období a musím priznať, že dovtedy neboli v mojom centre pozornosti. Ak lovím na jar, musím zvážiť dve veci: ryby môžu stále stáť v plytkej vode, pretože cyklus neresenia sa ešte neskončil, alebo v plytkej vode nájdu extrémne veľa poteru aj dlho po ukončení výteru. Takže v plytkých oblastiach tiež nie je problém s bezlopatkovým voblerom prispôsobiť lov týmto situáciám! Hoci sa môže stať, že predátory sa už nenachádzajú v plytkých zónach, pretože sa mohli presunúť do hlbšej vody, vôbec to nie je problém. Áno, aj v hlbokej vode sa s bezlopatkovým voblerom dostanem k rybám. Vysvetlím vám presne, ako na to...
Nástrahy s hrkálkami sú výborné pri nočnom love.
V plytkej vode
Najprv začínam v oblastiach zarastených trstinou a trávou. V plytkej vode často lovím s bezlopatkovými voblermi alebo cikádami takým štýlom, že ich pomaly a plynule ťahám bez prestávky. To zvyčajne funguje veľmi dobre, keď lovím do hĺbky až 3 metrov. Prelovím všetky vrstvy plytkej vody – pri hladine, v stĺpci a aj pri dne. A zábery prichádzajú vo všetkých pozíciách nástrahy. Či už je to tesne pred člnom alebo tesne po nahodení a po prvom otočení kľučky. Tieto nástrahy majú veľmi atraktívny pohyb od prvého dotyku s vodou až po posledný centimeter pred vytiahnutím, pričom každý druh ryby útočí trochu inak. Najmä zubáč a ostriež milujú toto veľmi vysokofrekvenčné správanie nástrahy. Podľa mojich skúseností často zaberú v prvej polovici dráhy ťahania nástrahy po nahodení. Vysvetlením by mohlo byť, že nástrahu považujú za vyplašenú rybku unikajúcu z dna. Možno táto vysokofrekvenčná nástraha napodobňuje aj unikajúceho raka. Nech je to už akokoľvek, faktom zostáva, že pruhovaní bojovníci zaútočia na nástrahu v prvej polovici jej chodu.
Na Rujane sa dajú uloviť aj tresky.
Bez nepríjemnej buriny
Vegetácia v plytkých oblastiach tiež nie je v mojich očiach problémom. Veľkou výhodou týchto nástrah je neuveriteľne flexibilná použiteľnosť vo všetkých hĺbkach. Preto môžem v prípade potreby ľahko ponúknuť tieto nástrahy aj ponad čerstvo rastúce rastlinstvo. Nie je totiž nič otravnejšie, ako po každom náhode mať na háčiku burinu. To spôsobí, že ostanete bez záberu. Existujú však aj niektoré špeciálne modely, ktoré majú iba jeden háčik a ten dokáže vzdorovať aj tým najnepríjemnejším vegetačným prekážkam. Niektorí výrobcovia dokonca vybavili verziu do zarastených vôd jediným jednoháčikom. Aj napriek tomu ostáva percento premenených záberov vysoké. Nebolo pre mňa neobvyklé pochytať pekné ryby na Rujane vo veľmi zarastených oblastiach. Pri týchto modeloch zadný háčik buď nie je vôbec, alebo je nahradený muškou či perím bez háčika. Na spodnej časti telíčka je jeden jednoháčik. Patrick Sebile už vytvoril pre tieto situácie niekoľko modelov! Nie je však problém urobiť si to sám. Jednoducho odstráňte zadný trojháčik a nahraďte ho napr. jednoháčikom. Existuje veľa možností a každý môže rozvinúť vlastnú fantáziu. Princíp je však vždy rovnaký – najvyššia priorita je neposkytnúť vegetácii možnosť zakvačiť sa.
Zubáč ulovený na voľnej vode.
Aj v hĺbkach úspešné
Čo robiť, ak predátory migrovali do hlbšej vody a stoja dokonca v šesť alebo osemmetrovej hĺbke. Opäť sa vrátim k výletu s Patrickom Sebilom, ktorý bol pre mňa motivujúci. Keď sme v ten deň lovili v hĺbkach cez 6 metrov, voblery s lopatkou neprichádzali do úvahy. Neexistujú takmer žiadne klasické voblery, ktoré by to dokázali, keď ich nahadzujete. A ak sú, tak sú také veľké a ťažké, že chytať s nimi by bolo, ako cvičiť v posilňovni. Patrick od tejto hĺbky nechal nástrahu klesnúť na dno a potom ju znova potiahol asi tak o meter alebo dva. Takže mal návnadu neustále pod kontrolou a zároveň sa držal v blízkosti dna. Veľmi rafinované, pomyslel som si. Mimochodom, ryby v ten deň boli priam prilepené na dne, ako sa ukázalo neskôr. Každý, kto si myslí, že nástraha po zrýchlení nebude pracovať dostatočne dráždivo, sa mýli. Aj pri voľnom klesaní má tento druh nástrah extrémne dráždivú kmitavú akciu pri páde ku dnu. Do akej výšky od dna ich treba potiahnuť, prípadne ako vysoko od dna ich treba ťahať, ak ich vláčite plynule bez prestávky, to si musí odskúšať každý sám. Závisí to od toho, čo v ten deň ryby preferujú a môže sa to zo dňa na deň meniť. V mojom prípade musím spomenúť, že na našom vtedajšom výlete sme našli miesto s miernym prúdom.
Ako som už spomínal, ryby sa v ten deň zdržiavali blízko dna. Patrick chytal ryby akoby na prepad. V prvom momente to znie neuveriteľne, chytať s voblerom na prepad, ale fungovalo to ako pri love s gumenými nástrahami – chytil na prepad dva zubáče za sebou. Podľa môjho názoru je v určitých dňoch rýchla akcia tejto nástrahy zárukou záberov. V kombinácii s niekedy integrovanými hrkálkami to môže byť povestnou čerešničkou na torte!
Farebné vyhotovenie imitujúce
kraba, top farba na Rujane
a v revíroch s výskytom
krabov a rakov.
Vertikálna pasca
Vieme, že šťuka a zubáč sa rady zdržiavajú v stĺpci vody. Najmä v posledných rokoch boli metódy rybolovu na voľnej vode, prípadne v jej stĺpci veľmi úspešne prezentované v médiách. Pelagické metódy rybolovu sa praktizujú hlavne v stojatých vodách, ako sú jazerá a priehrady. Bezlopatkové nástrahy sú v mojich očiach veľmi chytľavou alternatívou pre rybolov na voľnej vode. Dosť často som zažil problém, že ryby, ktoré som videl na sonare na moju nástrahu ponúkanú vertikálne vôbec nereagovali. Keď som sa však posunul ďalej a skúšal som nahadzovať do miest, kde som ryby videl, netrvalo dlho a môj prút sa ohýbal po útoku ryby. V takýchto situáciách majú predátory tendenciu uprednostňovať agresívnejšiu prezentáciu mojich hrkotajúcich nástrah. Nie je neobvyklé, že sú atakované už pri klesaní. Je však dôležité vždy nechať nástrahu klesať ku dnu na napnutej šnúre, lebo iba tak bude vydávať charakteristickú kmitavú frekvenciu. V podstate však nástrahu väčšinou plynule ťahám v stĺpci vody a čakám na záber. Práve teraz so stúpajúcimi teplotami vody je to aj moja obľúbená metóda! Nezáleží na tom, či lovím v hĺbke päť, šesť alebo dokonca sedem metrov. Ak zaregistrovali moju nástrahu, šťuky alebo zubáče ju rady prenasledujú a nemajú problém v zlomku sekundy vyplávať od dna. Potom už nasleduje len agresívny „kopanec“, čo je podľa môjho názoru jeden z najkrajších záberov, ktoré môžete pri prívlači zažiť.
Idú po nich aj „pankáči“
Pri stúpajúcich teplotách stále častejšie útočia na moje obľúbené bezlopatkové nástrahy aj ostrieže. Ak sa pruhovaní pankáči nachádzajú na voľnej vode, ich úspešný lov nie je najjednoduchšia záležitosť. Často vyskúšam celú paletu nástrah. Gumené rybky nefungujú vždy, voblery sa do potrebných hĺbok nedostanú a trolling tiež nie je vždy zárukou úspechu. Ale keď na správnom mieste do hry zapojím moje malé vysokofrekvenčné nástrahy, často začne poriadna zábava. Opäť platí, že tento trochu agresívnejší chod je tým správnym spúšťačom záberu aj pri inak letargických rybách. Zažil som aj dni, keď jedine cikáda dokázala priniesť zábery a chytiť ryby. Najmä v prípadoch, keď ostrieže nie sú aktívne a nerobia typické nájazdy do húfov rybiek pri hladine, tieto nástrahy ich vedia vyprovokovať k záberu. Čím rýchlejšie ich ťahám, tým agresívnejšie na ne zaútočia.
Podľa môjho názoru treba vždy venovať pozornosť tomu, aká teplá je voda. Mal som skúsenosť, že teplá voda určite podmieňuje rýchlosť nástrahy. Platí pravidlo: čím teplejšia voda, tým rýchlejšia prezentácia nástrahy. V období vrcholiaceho leta niekedy nástraha doslova letí cez vodný stĺpec. Iba tak dokážem týchto krásnych pankáčov vyprovokovať k záberu. Myslím si, že táto nástraha je jednoznačne nástrahou číslo jeden, keď sú ostrieže neaktívne. To je fakt. Nájdenie rýb v správnej hĺbke je pre mňa už oveľa ťažšie. Ak ešte nie je ustálená letná teplota vody, ryby sa nachádzajú vo všetkých možných hĺbkach. Ale hneď ako ich nájdete, párty sa môže začať.
Evolúcia voblerov
Aj tieto nástrahy prešli vývojom odvtedy, čo som sa s nimi zoznámil na výlete s Patrickom a je vidieť, že výrobcovia týchto vynikajúcich nástrah si dali záležať. Rovnako ako v prípade klasických modelov voblerov, v súčasnosti existujú aj rôzne hmotnostné kategórie pre nástrahy bez lopatiek. Existujú modely s pomalým klesaním, s normálnym klesaním a rýchlo klesajúce. Tieto hmotnostné kategórie umožňujú totiž hĺbkovo neutrálnu reguláciu rýchlosti. To je pre mňa vždy dôležité pri nízkych teplotách vody. Ryby sú potom menej agresívne a reagujú na nástrahy, ktoré sú vedené trochu pomalšie. Okrem toho stoja aj v hlbších partiách revíru. Preto dnes už pre mňa nie je problémom dostať sa k nim s atraktívne vedeným voblerom.
Aj na miestach s vyšším prietokom potrebujete vždy o niečo ťažšiu nástrahu. Modely s rýchlym klesaním sú v takýchto situáciách jednoducho na nezaplatenie. Tlak prúdu vynáša nástrahy normálnej hmotnostnej kategórie príliš rýchlo ku hladine. Rybára, ktorý chytá bolene to nemusí trápiť, ale ak máte v úmysle chytať zubáče a šťuky v silnejšom prúde, tak zabudnite na ľahké nástrahy.
Kde všade loviť
Dnes môžem s týmito nástrahami za letných nocí loviť na rieke aj na jazere. Úprimne povedané, ak sú ryby aktívne, reagujú na ne vynikajúco. Ak ryby vyhľadávajú plytčiny a tam zaregistrujú naše hrkajúce nástrahy, záber je takmer istý. Ak sa im však veľmi nechce, používam nástrahy podobné cikádam bez hrkálok, tzv. tiché (silent). Časom som si všimol, že vtedy dravce lepšie na ne reagujú a nie sú takými nedôverčivými. V mojom najbližšom okolí sa nachádzajú revíry s pomaly tečúcou alebo stojatou vodou. Tam tieto nástrahy nie sú pre ryby o nič menej atraktívne.
Pláže na kúpanie a móla sú vždy dobrým miestom v noci na začiatku leta. V noci sa tam navráti pokoj a ticho. Malé rybky sem prídu hľadať potravu a úkryt na prenocovanie v bezpečí. Ale v tomto sa prerátali, pretože to dobre vedia aj dravce a pravidelne tieto miesta navštevujú a hliadkujú tu, aby ulovili niečo pod zub. Preto tieto miesta veľmi starostlivo prelovujem a pokúšam tu šťastie. V závislosti od zohrievania teploty vody nájdem ryby pri mólach a plážach v rôznom čase. Čím je voda teplejšia, tým neskôr sa objavujú dravé ryby. Najradšej svoju nástrahu prezentujem na okraji zlomu. Dravce, väčšinou zubáče, musia tieto miesta obísť na ceste za korisťou. Pri mólach, pokiaľ sú dostatočne dlhé, vediem nástrahy popri nich, pretože dravce sa pri nich a pod nimi veľmi rady ukrývajú.
Začiatkom leta favorizujem tiež prístavy – keďže počas dňa je tu príliš rušno, môžete tu v noci loviť veľmi dobre. Pokojná voda v neskorých hodinách priťahuje dravce a ak sú v okolí aj miesta s bujnou vodnou vegetáciou, šance na úspešný lov sú veľmi vysoké. Posledne uvedené miesta nie sú dobré iba v noci, na týchto miestach lovím rád aj počas dňa. Je to jednoducho zásobáreň potravy pre dravce. Previsnuté stromy sú tiež vynikajúcimi miestami na úkryt. Bez ohľadu na to, aké sú veľké, vždy sú pre ryby magnetom. Je to jednoducho tak.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
