Na krátku rybársku vychádzku bez akejkoľvek veľkej prípravy alebo len tak loviť na malých rybníkoch či súkromných revíroch môžete ísť kedykoľvek a stáva sa to stále populárnejším. Avšak, ak chcete zažiť väčšie výzvy, ísť na dlhšie výpravy alebo sa zúčastniť pretekov, základom je dobrá partia, ako sa dnes hovorí – tím.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.11.2020.
Dvaja sú viac ako jeden
Predvnadenie je časť predprípravnej fázy, ktorá zvyčajne zaberie veľa času. Platí to hlavne pre zväzové vody, kde nájdenie kaprov je jedna vec, ale prinútiť ich, aby prišli k vášmu kŕmnemu miestu, to už môže byť riadny oriešok. Tento rok sme sa s kamarátom rozhodli pre rybačku na veľkom jazere blízko Katovíc. Je to veľká vodná plocha na rozlohe 430 ha, ktorú vybudovali v 60. rokoch minulého storočia. Už som tam bol chytať párkrát predtým, ale vždy bez veľkého úspechu. Chýbalo mi trochu šťastia a znalostí. Teraz, po zhruba desiatich rokoch, vrátili sme sa sem uloviť nejaké tie kapry...
Predtým, ako sme začali túto rybačku, strávili sme niekoľko hodín vyhľadávaním vhodného miesta. Použili sme sonar, H-bójky a mapu jazera. Všade, kde sme našli niečo zaujímavé, položili sme H-bójku. Po prvom výjazde sme si boli istí, že sme vybrali vhodné miesto a vyviezli sme tam asi 50 kg návnady, s ktorou sme zakŕmili bez toho, aby sme chytali.
Po pár dňoch bol ešte zakŕmiť Michal ďalšími 30 kilami návnady a potom sme konečne boli pripravení začať loviť. Nanešťastie, bez úspechu. Proste stalo sa, ale zbrane sme nezložili. To, čo vám chcem týmto poradiť je, že sme si všetko uľahčili tým, že sme si rozdelili jednotlivé úlohy medzi sebou. Veď posúďte sami, ako sú tieto jednotlivé kroky časovo náročné.
Pohľad z vody na naše lovné miesto.
Podeliť sa o výbavu
Mať na rybačke parťáka alebo dobrú partiu priateľov znamená podeliť si aj nákupy. Samozrejme, každý môže mať svoje vlastné udice alebo stoličku, ale keď ide o čln alebo sonar, to sú veci, ktoré si môžete zakúpiť spoločne. Nie som úplným fanúšikom týchto praktík, ale je to veľmi pohodlné, praktické a finančne menej náročné, keď sa viete s parťákom dohodnúť na kompromise: napríklad, jeden zoberie čln alebo motor a druhý zase sonar.
Stále na to myslím – hlavne keď sa zúčastňujeme pretekov alebo plánujeme väčšiu výpravu – pripravím si detailný zoznam všetkých vecí, ktoré budem potrebovať. Taký zoznam je veľmi praktický, pretože potom vždy vieme, čo nám chýba alebo máme naopak niečo navyše. Hodí sa to najmä vtedy, keď ste limitovaný miestom v aute. Stalo sa nám to viac než raz, že sme mali veľký problém dostať všetku potrebnú výbavu do môjho „kaprárskeho“ auta a potom sme zistili, čo máme zbytočne dvojmo.
Prístup na naše miesto bol možný len z vody, a tak sme museli všetku svoju výbavu prepraviť na člne.
Rybačka na zmeny
Ale vráťme sa späť k rybačke... Len čo ste zakŕmili vytypované miesto a začali loviť, kľúčovým sa stáva vzájomné zosúladenie sa. Niekedy ryby neprídu na miesta, o ktorých ste si mysleli, že by tam mali byť. Môže to byť následkom zmeny počasia alebo jednoducho nie sú kapry aktívne. V takýchto prípadoch je veľkou výhodou chytať ryby postupne na zmeny – jeden pár chytá prvý víkend, druhý pár nasledujúci a podobne.
Spoločná radosť je dvojnásobná radosť.
Preteky sú tímové body
Rybárske preteky sú skutočne špecifický šport, pokiaľ nechytáte len na krátkodobých pretekoch alebo nesúťažíte so svojimi priateľmi. Ak sa zúčastňujete veľkých pretekov, musíte sa uistiť, že každý člen vášho tímu má svoju úlohu. Vo futbale potrebujete brankára, obrancu a útočníka; strelenie gólu nie je primárnou úlohou všetkých na ihrisku. Ak, napríklad, pravidlá dovoľujú športovým rybárom vyvážať montáže, urobte to tak, že ten člen tímu, ktorý je v tom najmenej zdatný, sa bude sústrediť na iné aspekty chytania – t. j. príprava návnad, zapisovanie poznámok alebo zdolávanie rýb. Iná osoba môže zase byť perfektným nahadzovačom, ktorý dokáže hádzať spombom až za horizont.
Osobne mám rád zakrmovanie so spombom a zdolávanie z člna, ale nie som úplne dobrý vo vyvážaní montáží na väčšie vzdialenosti cez 300 – 400 m a vždy som rád, keď to niekto pre mňa urobí. Samozrejme, musíme sa zdokonaľovať vo svojich zručnostiach, čo aj robím, ale nie vtedy, keď práve ide o veľa. Hovorí sa, že rybárske preteky nemajú nič spoločné s oddychom a súhlasím s tým. Je to všetko o bodoch, ktoré sú výsledkom tímovej práce. Veľká ryba nie je to, o čo tu v skutočnosti ide. Výborne je to zachytené v knihe „Wędkarstwo spinningowe“ (angl. „Lure fishing“) od Jaceka Kolendowicza, ktorý napísal, že ak sa sústredíme na ulovenie veľkej ryby, môžeme prísť o kopec vzácneho času nielen pri snahe uloviť ju, ale ak nám zaberie, tak aj pri jej zdolávaní.
Ak sa rozhodnete zúčastniť sa pretekov, venujte veľa času predpríprave a nájdite si čo najviac informácií o mieste konania – najlepšie miesta, štruktúra dna, osvedčené kŕmenie a nástrahy a podobne. Takéto informácie vám ušetria množstvo času počas samotného podujatia.
Tímová práca pri zakrmovaní.
Tímová dôvera a spoľahlivosť
Napokon sme sa dostali k východiskovému bodu a k najdôležitejšej časti puzzle: tím. V súčasnosti kaprárske kluby a tímy – či už súkromné alebo komerčné – vyrástli ako huby po daždi. V prípade tých komerčných ide o rozhodnutie manažmentu jednotlivých firiem, ale čo sa týka tých súkromných, mali by byť overené. Ak idete len tak na vychádzku k vode, môžete si zbaliť svoje náčinie a odísť domov, ak vás partner znervózňuje. Naopak, ak chytáte na pretekoch, potrebujete niekoho, na koho sa môžete spoľahnúť. Členovia tímu by mali zabudnúť na neprajnosť a lenivosť – s oboma týmito vlastnosťami sa spolupracuje veľmi ťažko. Všetci sme už počuli o parťákoch, ktorí obmedzujú svoju snahu pomôcť len na „dávanie osvedčených rád“. Naučil som sa, že najlepšie je mať malú skupinu blízkych, dôveryhodných kamarátov rybárov, na ktorých sa môžem vždy a všade spoľahnúť.
Pri kŕmení rád používam
kombináciu rôznych boilies a peliet.
Pri kŕmení rád používam
kombináciu rôznych boilies a peliet.
Aj úspech je spoločný
Minulý rok sme boli ja a Łukasz chytať ryby na jazere Zajarki (Zaprešić) v Chorvátsku. Výlet nebol úplne plánovaný a na samom začiatku nám nebolo šťastie naklonené. Jedna z mojich osvedčených udíc sa poškodila (navyše som nemal ani náhradnú), odtrhol som 4 spomby a niekoľko desiatok metrov šokového vlasca. Našťastie, Łukasz mal náhradnú udicu a požičal mi ju. V noci sa mu podarilo uloviť krásneho 22 kg kapra a ja som jedného stratil! Hrôza! Avšak o niekoľko hodín neskôr sme už šťastne pózovali nie s jedným, ale s dvomi kaprami – jedného chytil kamarát a druhé 34 kg monštrum ja na požičanú udicu. Aj keď som to bol ja, ktorý chytil väčšiu rybu, úspech sme oslavovali spoločne a Łukasz mal tiež dobrú náladu a bol v pohode až do konca našej rybačky. Nerád priznávam, že poznám pár chlapíkov, ktorí by sa v takomto prípade stiahli do bivaku, uzavreli do seba a prestali komunikovať na pár hodín, ak nie aj dní...
Kaprárina je tímová práca – to bola myšlienka, s ktorou som tento článok začínal a verím, že sa mi ju podarilo dostatočne potvrdiť. Zostáva na vás posúdiť to...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
