Vírusy sú momentálne v kurze.
SARS-CoV-2 spôsobil začiatkom roka epidémiu, ktorá zasiahla Wu-chan v Číne. Postupne sa však ohniskom nákazy stali Európa a USA so státisícmi chorých a obetí. Vírusy ale nepredstavujú hrozbu len pre ľudí. Zvieratá, dokonca aj ryby sú vírusmi ohrozené možno ešte viac ako ľudia.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Pre mnohých kaprárov nezačala minulá sezóna práve najlepšie. Namiesto lovu krásnych kaprov sa museli venovať zberu uhynutých zapáchajúcich rýb... Popri brehoch sa zhromažďovali desiatky až stovky malátnych rýb, takmer bez známok života, ktoré v plytčinách a zátokách niektorých štrkovísk, ramien alebo aj súkromných revírov čakali na milosrdnú smrť. Medzi rybármi to zákonite vzbudilo veľké rozhorčenie a sklamanie. A neboli to len násadové ryby. Neznáma „smrtiaca pliaga“ postihla často aj pôvodné, ba dokonca aj staré matečné ryby! Čo sa to deje a kto za to môže...?
Okrasné koi kapry môžu predstavovať veľké riziko pre komerčné chovy kaprov.
Zdravý ako ryba – určite nie!
Napriek tomu, že sa často tvrdí „zdravý ako ryba“ – určite to neplatí! Aj ryby trpia množstvom ochorení. Či sú to infekčné – vírusové, bakteriálne, parazitárne, plesňové..., alebo neinfekčné ochorenia, otravy, škodcovia rýb... Navyše k tým našim bežným a známym ochoreniam z času na čas pribudnú nové, dovezené a niekedy veľmi závažné ochorenia. Medzi takéto by sme mohli aktuálne zaradiť najmä koi herpesvirózu (KHV) a spavú nemoc kaprov (CEV). Aby sme pochopili nebezpečenstvo, mali by sme sa najskôr trochu bližšie oboznámiť s ich pôvodcami – vírusmi.
Úhyny pri KHV, alebo CEV sú často náhle a nečakané.
Vírusy
Vírusy sú mikroskopické častice zložené z nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) a bielkovinového puzdra. Puzdro (kapsida) chráni nukleovú kyselinu vírusu pred vonkajším prostredím. Vírusy nemajú typickú bunkovú štruktúru, a preto ich zaraďujeme medzi nebunkové organizmy. Vírusy sa bez hostiteľskej bunky nedokážu samy rozmnožovať. Dokážu to len vnútri živej hostiteľskej bunky. Sú to vlastne vnútrobunkové parazity a za prežitie vďačia najmä svojej jednoduchosti, prispôsobivosti a parazitickému spôsobu života. Sú veľmi malé, omnoho menšie ako napríklad baktérie. Pri svojej veľkosti 15 – 300 nm patria medzi najmenšie biologické jednotky vôbec. Nie je možné ich pozorovať v bežnom svetelnom mikroskope, dajú sa vidieť len v mikroskope elektrónovom. Okrem iného aj to veľmi komplikuje diagnostiku vírusov a vírusových ochorení.
Ani väčšie matečné ryby nezostávajú uchránené pred KHV.
Vírusové ochorenia
Vírusy spôsobujú veľké množstvo významných infekčných ochorení. U ľudí je najčastejšia chrípka alebo aj spomínaný COVID-19 (z angl. COronaVIrus Disease). Pokiaľ ide o ryby, azda najznámejšia je jarná virémia kaprov (SVC – Spring Viraemia of Carp). Spôsobuje ju RNA vírus z čeľade Rhabdoviridae. Okrem kapra sú na toto ochorenie vnímavé aj karas, amur, lieň, dokonca sumec, šťuka a ďalšie druhy rýb. Ochorenie sa prejavuje hlavne na jar pri teplotách okolo 11 – 17 °C. Ryby sú apatické, telesná dutina je naplnená tekutinou a dochádza k jej zväčšeniu, oči exoftalmické (vypúlené), koža tmavšia... Ochorenie je často sprevádzané aj sekundárnou bakteriálnou infekciou, keď dochádza k otvoreným kožným léziám. Niektorí rybári ako zaužívanú terapiu na toto ochorenie používajú medikované krmivo Rupin Special. Ale pozor! Rupin Special obsahuje širokospektrálne antibiotikum oxytetracyklín, preto je vhodný len na sekundárnu bakteriálnu infekciu, ale nie na samotný vírus! Navyše jednorazová dávka je úplne zbytočná. Mal by sa podávať 4 až 6-krát po troch dňoch. Ešte raz opakujem – len v prípade, že sa preukáže sekundárna bakteriálna infekcia! Inak je podávanie antibiotík kontraproduktívne, dochádza akurát k „posilňovaniu odolnosti baktérií“ a vzniku rezistentných kmeňov baktérií!
Okrem jarnej virémie sú známe aj ďalšie vírusové ochorenia. Medzi pstruhármi je známa napríklad vírusová hemoragická septikémia (VHS – Viral Hemorrhagic Septicemia), infekčná hematopoetická nekróza (IHN – Infectious Haematopoietic Necrosis) a ďalšie. O ich závažnosti svedčí aj to, že pri niektorých vírusových ochoreniach rýb sa mortalita (úmrtnosť) pohybuje až okolo 80 – 100 %!
Postupne začína nekróza – odumieranie žiabrového tkaniva.
Koi herpesviróza
Pôvodca ochorenia bol prvýkrát izolovaný v roku 1998 v USA po tom, čo boli zaznamenané veľké úhyny okrasných koi kaprov v USA a Izraeli. Ochorenie sa postupne šírilo najmä obchodom s okrasnými rybami po západnej Európe, Ázii až do východnej Európy. Avšak koi herpesviróza nepostihuje len okrasné formy kapra, ale aj rybničného kapra, kde spôsobuje tiež značné straty! Podľa niektorých autorov pri vhodných podmienkach môže uhynúť až okolo 80 % obsádky rýb. Pôvodcom tohto vysoko nákazlivého ochorenia je cyprinid herpesvirus-3 (CyHV-3), ktorý patrí do čeľade Herpesviridae. Za optimálnu teplotu na šírenie vírusu sa považuje 20 – 23 °C, hoci boli zaznamenané aj prípady pri
17 – 18 °C. Ochorenie sa klinicky prejavuje dezorientovaným plávaním, zmenami na koži, endoftalmickými (zapadnutými) očami, sivými, neskôr silno nekrotickými žiabrami s odumierajúcim tkanivom. V susedných Čechách bol prvý prípad KHV zaznamenaný už v roku 2009, ale až v minulom roku sa situácia podstatne zhoršila a počet evidovaných ohnísk KHV sa zvýšil na 10. Situáciu komplikuje aj náročná diagnostika tohto ochorenia. Napríklad v rybníkoch, kde sa ukázali typické príznaky KHV a boli tam aj úhyny rýb, vírus nebol vždy preukázaný. Naproti tomu hneď v susednom rybníku, bez príznakov a úhynu, vírus preukázaný bol! Veľkým problémom pre chovateľov je najmä to, že po pozitívnych nálezoch je nariadená likvidácia celej obsádky v ohnisku nákazy! Pritom by sa ryby mohli použiť na ľudský konzum (samozrejme, nie v pokročilom štádiu ochorenia), pretože nákaza nie je prenosná na človeka.
Násadový amur s príznakmi KHV na žiabrach a tele.
Praktické skúsenosti s KHV
V Čechách prebehlo minulý rok niekoľko odborných seminárov zameraných na choroby rýb, niektoré špeciálne na KHV a spavú nemoc kaprov. Okrem iných boli zaujímavé najmä praktické skúsenosti MVDr. Gabriely Zelinkovej z krajskej veterinárnej správy pre Pardubický kraj. V tomto kraji bolo zaznamenaných 6 ohnísk KHV a postihnutých 12 rybníkov. Napríklad na rybníku Buňkov boli 17. 6. 2019 zaznamenané prvé úhyny a za 3 dni uhynulo až 8 ton kapra! Pozitívny výsledok na KHV bol preukázaný 20. 6. 2019 a nakoniec bolo v kafilérii zlikvidovaných až 30 ton kapra! Takýchto prípadov bolo viac, ba niekedy boli zaznamenané aj úhyny iných rýb, napríklad šťuky – aj keď tu nebol priamo preukázaný KHV vírus. Zaujímavé je, že KHV nebol preukázaný v rybárskych revíroch v Čechách (len v rybničných chovoch), ale na Slovensku áno! Samozrejme, že išlo o ryby dovezené z Čiech. Okrem Česka bol vírus zistený už v 33 krajinách po celom svete, s výnimkou Austrálie. Paradoxne, práve do austrálskeho riečneho systému Murray Darling sa plánuje vypustenie vysoko virulentného kmeňa vírusu KHV! Kapor je tu totiž zavlečený nepôvodný druh, ktorého sa chcú práve týmto spôsobom zbaviť!?
Násadový kapor s typickými príznakmi KHV.
Spavá nemoc kaprov
Odborne sa označuje ako CEV – Carp Edema Virus. Prvýkrát popísaná v Japonsku v 1974. Už z názvu choroby vyplývajú typické príznaky. Nakazené ryby sa zdržujú pri dne, sú letargické, akoby ospalé, niekedy ležia na boku a takmer nereagujú na podnety. Oči majú zapadnuté a podobne ako pri KHV sú žiabre silno poškodené, nekrotické. Postupne dochádza k edematóznemu zdureniu tela, anorexii a úhynom. Pôvodcom ochorenia je nezaradený poxvírus. Aj toto ochorenie je rozšírené prakticky po celom svete. Ing. Tomáš Veselý, CSc., z Výskumného ústavu veterinárneho lekárstva v Brne uvádza, že toto ochorenie je rozšírené viac, ako sa očakávalo a je detegované aj v rybách klinicky zdravých! Ochorenie je tiež spojené s vysokou mortalitou, zvlášť kaprov.
Popri brehoch niektorých štrkovísk rybári nachádzali množstvo uhynutých rýb.
Čo proti vírusom?
Najlepšia je vlastná imunita – odolnosť. Môže byť vrodená, teda daná geneticky, alebo získaná imunita, ktorá sa formuje počas života na základe kontaktu s cudzorodými látkami. Podporiť získanú imunitu môžeme očkovaním – vakcináciou. Je to vlastne vpravenie oslabeného, resp. usmrteného vírusu do tela s cieľom vytvoriť vlastné protilátky. Niektorí odborníci sa spoliehajú na vývoj vakcíny proti KHV, ktorý prebieha v Izraeli, prípadne niektorých ďalších krajinách. Viem si to predstaviť možno v chovoch okrasných koi kaprov, kde ide o mimoriadne cenné ryby. V rybničných chovoch kapra je to prakticky nerealizovateľné, a to najmä pre prácnosť vakcinácie, otáznu cenu i účinnosť vakcíny... Pritom samotná vakcinácia znamená pre ryby manipuláciu, ďalší stres a oslabenie. Určitou cestou by mohli byť perorálne vakcíny, ale tu je problémom ich slabá stabilita. Navyše vakcinácia sa musí robiť v určitom predstihu a aj v tomto smere sú vírusy o krok vpred. Vďaka jednoduchej štruktúre sa môžu ľahko meniť, mutovať a prispôsobovať sa podmienkam. Napríklad typické chrípkové vírusy to dokážu prakticky každý rok. Takto zmenené vírusy imunitný systém vníma ako neznámu infekciu a nedokáže sa proti nej úspešne brániť.
Na uhynutých rybách v pokročilom štádiu rozkladu sa vírus preukazuje ťažko.
Ako teda ďalej?
Vírusy sú nevyspytateľné, ťažko zvládnuteľné, takmer neliečiteľné, čo teda zostáva? Veterinári prízvukujú prísne dodržiavanie základných zoo-veterinárnych princípov, dezinfekciu prepravných nádob, zimovanie rybníkov, neprehusťovanie obsádok, mať vlastné ryby alebo nakupovať násady od jedného dodávateľa, ryby presúvať najlepšie len v rámci povodia... Áno, to všetko je určite pravda a pomôže to. Žiaľ, nie je vylúčený ani prenos vodným vtáctvom, ktoré migruje rybníkmi, štrkoviskami či vodnými nádržami... Podľa niektorých chovateľov je práve prehustenie vodného vtáctva, napríklad kačíc, husí alebo labutí a ich sústredenie na jednom mieste príčinou zavlečenia KHV alebo iných ochorení do niektorých vôd. Navyše množstvo trusu môže vyvolať nadmerný organický zákal vody a tým dlhšie prežívanie vírusu mimo hostiteľskej bunky a silnejšie infekcie. Veľké riziko predstavujú aj tzv. hobby-chovy okrasných rýb. Prerastené koi kapry často končia v rybárskych revíroch bez akýchkoľvek veterinárnych vyšetrení...
Osobne si myslím, že tieto ochorenia sú už natoľko rozšírené, že sa skôr či neskôr môžu prejaviť na ktorejkoľvek vode. Azda do budúcna pomôže to, že si ryby postupne vytvoria vlastnú imunitu proti tomuto ochoreniu a straty budú podstatne nižšie ako pri prvom prepuknutí infekcie. Podobne to bolo aj s jarnou virémiou (SVC) v minulosti. Podľa českých poznatkov dokáže infekcia zotrvávať v kaproch aj niekoľko rokov, a to bez akýchkoľvek klinických príznakov! Vírus sa prejaví až pri určitých preň vhodných podmienkach. Tými sú predovšetkým: nadmerný stres rýb, oslabenie imunity, prehustenie obsádky, prešľachtenie rýb, nedostatok potravy, prudké zmeny teploty, optimálna teplota pre vírus...
Pripusťme, že niečo nevieme
Možno nám príroda už začína dávať najavo, že sme prekročili jej prirodzené hranice a začína sa brániť. Možno nastal čas spomaliť, nepreháňať to s intenzitou chovov, rýchlosťou rastu, šľachtením, hustotou obsádok, naháňaním trofejí... Je ešte naozaj veľa toho, čo nevieme o prírode a o vírusoch. Týchto extrémne malých, ale o to nebezpečnejších „časticiach“, ktorým by sme mali venovať oveľa väčšiu pozornosť!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
