Pandémia zasiahla do životov nás všetkých
a postupne sme si začali uvedomovať KREHKOSŤ
NÁŠHO BYTIA. Rúška na tvárach ľudí a strach
z neviditeľného a zákerného nepriateľa gradovali
zo dňa na deň. Život sa zmenil vo viacerých
smeroch a zasiahol aj nás rybárov...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚN 2020
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.11.2020.
Naštrbená psychika
Po dvoch týždňoch od vypuknutia tohto fenoménu som toho mal dosť! V rádiách, televíznych kanáloch, na ulici či pracovisku sa rozoberal iba jediný problém – Covid-19. Právom. To napätie bolo cítiť vo vzduchu všade a psychika ľudí dostávala poriadne zabrať. Tá moja zavelila vyvetrať sa pri vode s prútom na kaprovom úseku Hornádu. Povolené obdobie lovu prívlačou skončilo, výsledky muškárenia boli poslabšie, tak som sa rozhodol pre lov na feeder. No nastal problém – čo natlačiť do feedrového košíka? Pivnica hlásila nulový stav kŕmnych zmesí. Veď kto by čakal, že sa také niečo vyskytne a rybárske obchody budú dlhodobo zatvorené?
Stačí málo, vhodná kukurica i montáž s gumou.
Príprava na čistenie hlavy
Fungovalo to stopercentne – už samotná príprava na rybačku zahnala smutné myšlienky na vírus. Zabehol som do obchodu a kúpil to najjednoduchšie, čo sa dalo zohnať. Neváhal som ani sekundu, na feeder predsa musí stačiť jedno balenie strúhanky a jedno balenie kukuričnej krupice! Bolo nakúpené, a večer pred prvým plánovaným dňom lovu som ho navlhčil. Krmivo bolo také akurát, do batoha som pobalil ešte nevyhnutné potreby na lov a rozdumoval o montáži. Nakoniec som sa ustálil v názore, že to skúsim s gumou, pretože okrem bielych rýb mám na tom úseku rieky aj kapry.
Rýchlo k mame z neplánovanej vychádzky.
Relax pri vode
Ráno sa teperím z domu do práce, v ústroji rybára s batohom na chrbte a prútom v ruke. Nastupujem do autobusu a registrujem prvé spýtavé pohľady. No čo, mám zakričať, že aj ja idem do práce a dokonca pracovať? A na tie ryby až po robote?! Všetci ma škatuľkujú do roviny nezodpovedného narušiteľa už aj tak tesného priestoru, keďže „emhádečka“ jazdí vo víkendovom režime.
Pracovná zmena ubehla rýchlo, konečne je časť ísť sa pasovať s rybami. Popoludní som už pri rieke Hornád a chytám. Krmivo funguje a po čase je jasné, že biela ryba sa tlačí proti prúdu do neresu a zostali tu iba kapry. No skrátim to – na prvej vychádzke som chytil tri kapríky, na druhej o dva dni tiež a zistil som podstatné veci – hrúbka nadväzca 0,12 mm nepostačuje (prišiel som o pár rýb) a kapríky chcú iba kukuričku, klasické červené červy nie. Zábery nemastné neslané, nie také poctivé ako v lete, skôr pleskáčového typu. S krmivom problém nie je, iba na začiatku bol, keď krmivo malo betónovú konzistenciu; no stačilo pridať troška vody a bolo „vymaľované“! Ozaj, zaujala ma ešte jedna vec – popoludní som zdolal iba šupináče a podvečer naopak iba lysce. Bolo to komické, pretože pri zdolávaní v konkrétnom čase som už vopred vedel, aký typ kapra je na háčiku. Náhoda...?
Nahodené a čakáme na záber.
Naozajstné krmivo
Po dvoch rybačkách prišla tretia. Na tej som sa hneď v úvode od hrôzy zježil! To namiešané krmivo už malo pár dní, fungovalo, no pre moju lenivosť už neokúsilo chlad a povaľovalo sa v batohu i na balkóne na slniečku. Krmivo bolo skvasené, čo bolo evidentné hlavne na malých čiastočkách kukuričnej krupice. Podobne na tom bola aj moja nástraha – kukurička, ktorú som používal z krmiva rovno na háčik. Došiel kamoš a ja som mu hneď ohlásil tento stav a on kontroval, že to predsa rybám až tak vadiť nebude. Nahodil som, po chvíli nahodil aj kamarát. V rámci pokecu mi navrhol použiť jeho „naozajstné krmivo“ od nemenovaného výrobcu, ktoré súkal do krmítka. To slovné spojenie som si zafixoval a neskôr sme sa na ňom aj zabavili. Prečo? Hneď vysvetlím.
Viac-menej stojatá voda nad splavom rieky bola bez života, žiadne výskoky kapríkov. Zubaté slniečko sa škerilo a pofukoval južný vetrík. Skrátka, krásna jarná idylka pri rieke. Na „feedri“ som mal už hrubší nadväzec, chýbali len tie zábery od kaprov, ktoré neprichádzali. V duchu hreším, prečo som bol taký nedôsledný a nechal to krmivo skysnúť. Teraz tu za trest budem sedieť „jak pňak“ a kamarát ma prechytá. Čo už, za blbosť a lenivosť sa platí. Čuduj sa svete, začali sa diať veci!
Po polhodinke bez záberu konečne prichádza jednému z nás krásny záber. Uhádnite komu? Samozrejme, mne! S kamarátom to berieme iba ako holý fakt, no po druhom a následne treťom kaprovi sa už zubím od radosti. Kamarát je stále bez záberu a je stopercentne isté, že to skvasené krmivo s kukuricou funguje. Kto ma pozná vie, že nerád silím isté veci, skrátka, po tom treťom kapríkovi som sa pobalil a odpísal sa z revíru. Stačilo. Pri odchode sa pýtam kamoša, či mu nemám nechať moje „čarovné“ krmivo. Najprv sa bránil, že hej, že ho vyhodí do kontajnera, aby som sa s ním nemusel ťahať v batohu domov. Po chvíli, že ho vyskúša. Zostávam ešte chvíľku. Po minúte prichádza krásny záber. Spýtavý pohľad kamoša veterinára a rehot. Tvrdím mu, že táto príhoda si zaslúži článok a bude určite pamätná. Večer mi telefonuje, že chytil ešte štyroch a pár záberov prepásol sledovaním spevavcov. A dodal ďalšiu vec – pod drobnohľadom zistil, že krmivo obsahovalo stovky malých lariev hmyzu...
Oddych po zdolaní.
Poučenie
Typický príklad toho, že niekedy stačí málo na to, aby sme boli úspešní pri love rýb. Mám tým na mysli to krmivo, ktoré je možné zaobstarať si v núdzi za euro a chytať s ním pár dní, v rámci krátkodobých rybačiek. Nie je potrebné nič extra, ryby zaujme a niekedy mu pomôže aj ten kvasný proces v ňom, o ktorom je známe, že ryby milujú. Kapry a amury o tom vedia svoje.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
